Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Európska investičná banka (EIB) zaviedla politiku transparentnosti [1], v ktorej sa opisuje, ktoré informácie o jej činnostiach by sa mali rutinne a proaktívne uverejňovať na jej webovom sídle. Patria sem všeobecné informácie o projektoch zvažovaných na financovanie, ako sú zhrnutia (vrátane názvu projektu, predkladateľa, opisu projektu a jeho environmentálnych a sociálnych aspektov)[2] a hodnotenia EIB v súvislosti s projektmi. Informácie sa uverejňujú v rôznych fázach projektového cyklu (predloženie návrhu, posúdenie, schválenie, podpis atď.).

2. „Karty environmentálnych a sociálnych údajov“ (ESDS) obsahujú environmentálne a sociálne hodnotenie jednotlivých projektov zo strany EIB a navrhované opatrenia na riešenie akýchkoľvek zistených problémov. V politike transparentnosti EIB sa nešpecifikuje načasovanie proaktívneho uverejňovania ESDS. Uvádza sa v ňom však, že informácie o životnom prostredí by sa mali poskytovať čo najskôr v rámci projektového cyklu.[3] Podľa osobitného usmerňovacieho dokumentu EIB sa ESDS uverejňujú po schválení projektu správnou radou EIB.[4]

3. Dokumenty, ktoré sa aktívne nezverejňujú, možno získať na požiadanie v súlade s právom verejnosti na prístup k dokumentom. Ustanovenia, ktorými sa toto právo vykonáva, sú uvedené aj v politike transparentnosti [5].

4. V septembri 2022 sťažovateľ, sieť environmentálnych organizácií, požiadal EIB, aby zverejnila ESDS týkajúci sa projektu na financovanie autobusovej rýchlej tranzitnej linky v Nairobi [6] V tom čase EIB projekt posudzovala.

5. EIB zamietla prístup k ESDS. Informovala sťažovateľa, že jeho žiadosť bola vybavená v súlade s politikou transparentnosti EIB. EIB však nezaložila svoje odmietnutie na žiadnej z výnimiek zo zverejnenia stanovených v politike transparentnosti, ale skôr na skutočnosti, že dokument nebol v čase podania žiadosti dokončený.

6. Sťažovateľ v októbri 2022 požiadal EIB, aby preskúmala svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu k ESDS (podanie „opakovanej žiadosti“).

7. EIB vo svojom opakovanom rozhodnutí z novembra 2022 uviedla, že ESDS pre projekt z Nairobi je stále návrhom a že jeho zverejnenie by v tomto štádiu vážne narušilo rozhodovací proces súvisiaci so schválením predmetného financovania [7].

8. V decembri 2022 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmanku a vyjadril nespokojnosť s tým, že EIB odmietla zverejniť dokument. Vo všeobecnosti sťažovateľ spochybnil prax EIB proaktívne uverejňovať ESDS pre projekty, ktoré financuje, až po schválení úverov.

9. V januári 2023 EIB uverejnila predmetný ESDS na svojom webovom sídle po schválení úveru na projekt [8].

Vyšetrovanie

10. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týchto dvoch aspektov sťažnosti:

a) odmietnutie EIB zverejniť ESDS pre projekt z Nairobi v reakcii na žiadosť sťažovateľa o prístup verejnosti v čase prijatia potvrdzujúceho rozhodnutia;

b) všeobecná prax EIB proaktívne uverejňovať ESDS pre projekty, ktoré financuje, až po schválení úverov v súlade s jej proaktívnou politikou transparentnosti.

11. V priebehu vyšetrovania vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval predmetný dokument tak, ako existoval v čase potvrdzujúceho rozhodnutia EIB. Vyšetrovací tím ombudsmana sa stretol aj so zástupcami EIB.[9] Správa o stretnutí bola poskytnutá sťažovateľovi, ktorý sa k nej vyjadril.

Odmietnutie EIB zverejniť kartu environmentálnych a sociálnych údajov pre projekt z Nairobi

Argumenty predložené ombudsmanovi

12. EIB vo svojom potvrdzujúcom rozhodnutí vysvetlila, že v čase žiadosti sťažovateľa nemala k dispozícii konečnú verziu ESDS pre projekt [10]. Domnievala sa, že zverejnenie návrhu verzie ESDS pred jeho preskúmaním a schválením rozhodovacími orgánmi EIB by vážne narušilo jej rozhodovací proces.

13. EIB uviedla, že návrh ESDS obsahuje predbežné posúdenie environmentálnych a sociálnych aspektov projektu, ale aj podmienky vrátane zmluvných podmienok, ktoré môžu byť potrebné na riadenie týchto aspektov. Financovanie projektu, ako aj akékoľvek zmluvné podmienky ešte neboli schválené predstavenstvom. V čase podania žiadosti o prístup verejnosti bol ESDS návrhom a relevantným len na interné účely.

14. Podľa EIB by zverejnenie zmluvných podmienok pred ich dokončením a prijatím konečného rozhodnutia o financovaní projektu „vydláždilo cestu neprimeranému vonkajšiemu tlaku na jednotlivých členov riadiaceho výboru a správnej rady EIB “, čím by sa oslabila ich práca a rozhodovací proces EIB. EIB takisto uviedla, že zverejnenie návrhu dokumentu by umožnilo porovnanie medzi návrhom a konečnou verziou ESDS, čím by sa „v plnej miere odhalili interné diskusie a rokovania EIB o projekte“.

15. EIB sa domnievala, že čiastočný prístup nie je možný, keďže zverejnenie informácií, ktoré by mohli byť predmetom úprav, by mohlo byť zavádzajúce a neslúžilo by žiadnemu konkrétnemu verejnému záujmu. Konštatovala, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, a to aj vzhľadom na to, že dokončený ESDS bude uverejnený na jej webovom sídle po schválení úveru. EIB informovala sťažovateľa, že na svojom webovom sídle [11] uverejnila posúdenie vplyvov projektu na životné prostredie a sociálnu oblasť a že je naďalej otvorená spolupráci so zainteresovanými stranami, pokiaľ ide o všetky aspekty projektu v ktorejkoľvek fáze.

16. EIB na stretnutí s vyšetrovacím tímom ombudsmana uviedla, že náležite zohľadnila skutočnosť, že návrh ESDS obsahoval informácie o životnom prostredí a že výnimky z prístupu verejnosti sa musia vykladať reštriktívne v súlade s nariadením EÚ o Aarhuskom dohovore [12]. Stále dospela k záveru, že odmietnutie zverejniť návrh bolo v čase podania žiadosti odôvodnené. Pokiaľ ide o prístup k akýmkoľvek častiam návrhu, ktoré boli podobné verejne dostupným informáciám, konkrétne z posúdenia vplyvu na životné prostredie a sociálneho vplyvu, EIB sa domnievala, že zverejnenie týchto častí by nemalo zmysel. Dôvodom bolo, že žiadatelia by stále nemali prístup k vlastnému posúdeniu EIB, ktoré je samotnou podstatou ESDS.

17. EIB uviedla, že dokumenty vo svojom verejnom registri [13] a ďalšie informácie týkajúce sa projektov uverejnené na jej webovom sídle sú určené na informovanie občianskej spoločnosti o posudzovaných projektoch. Mali by tiež umožniť zainteresovaným stranám spolupracovať s EIB pred schválením úverov, a to predkladaním pripomienok, vyjadrovaním stanovísk a kladením otázok k uverejneným informáciám.

18. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že rozhodnutie EIB odmietnuť prístup v čase potvrdzujúceho rozhodnutia nebolo v súlade s príslušnými pravidlami transparentnosti.[14] Napadol stanovisko EIB, že ESDS je interný dokument, ktorého hlavným cieľom je prispieť do jej rozhodovacieho procesu odkazom na environmentálnu a sociálnu príručku EIB [15], v ktorej sa uvádza, že ESDS je dokument napísaný pre širokú verejnosť, v ktorom sa zaznamenávajú zistenia, závery a odporúčania EIB týkajúce sa jej environmentálneho a sociálneho hodnotenia projektov.

19. Sťažovateľ poznamenal, že ESDS obsahuje environmentálne informácie verejného záujmu, a tvrdil, že EIB neposkytla presvedčivé dôvody na odôvodnenie toho, že zverejnenie návrhu pred schválením úveru by narušilo jej rozhodovací proces, ktorý bol zložitý a ťažko dodržateľný. Sťažovateľ tvrdil, že zverejnenie takýchto informácií pred schválením úveru nemožno vždy považovať za narušenie rozhodovacieho procesu EIB. Naopak, zverejnenie by mohlo zainteresovaným stranám umožniť ďalej informovať o posúdení EIB a „pomôcť odhaliť environmentálne a sociálne riziká, zlepšiť kategorizáciu projektov a zhromaždiť užitočné informácie o histórii a schopnostiach predkladateľa a v konečnom dôsledku pomôcť určiť vhodné úverové podmienky“.

20. Sťažovateľ takisto spochybnil stanovisko EIB, že zverejnenie požadovaného dokumentu pred schválením úveru by mohlo viesť k vonkajšiemu tlaku alebo ovplyvniť nezávislosť jednotlivých členov riadiacich orgánov EIB. Tieto orgány prijímajú rozhodnutia kolektívne a štatút EIB zaručuje ich nezávislosť. Keďže zmeny v ekonomickom a sociálnom hodnotení projektov alebo v navrhovaných zmluvných opatreniach nemožno pripísať jednotlivým členom, tvrdenie EIB, že zverejnenie návrhu by mohlo odhaliť interné diskusie a rokovania, nebolo odôvodnené. Sťažovateľ takisto spochybnil názor EIB, že jej rozhodovací proces by mohol byť poškodený, pretože verejnosť by mohla porovnať návrh s konečnou verziou ESDS.

Hodnotenie ombudsmana

21. Vyšetrovací tím ombudsmanky porovnal návrh ESDS, ktorý existoval v čase opakovaného rozhodnutia EIB (v novembri 2022), s verziou, ktorá bola následne uverejnená na webovom sídle EIB (v januári 2023). Tieto verzie sú identické.

22. Otázkou je, či EIB bola oprávnená odmietnuť prístup k návrhu ESDS v čase prijatia rozhodnutia a či na to poskytla presvedčivé dôvody.

23. Pri zamietnutí prístupu sa EIB odvolala na výnimku na ochranu svojho rozhodovacieho procesu podľa článku 5.7 svojej politiky transparentnosti. Ombudsman z kontextu veci chápe, že EIB odkazuje na ochranu rozhodovacieho procesu, ak inštitúcia neprijala rozhodnutie (podľa prvého pododseku tohto článku). Aby sa na prebiehajúci rozhodovací proces vzťahovala táto výnimka, musel by byť „vážne“ oslabený. Výnimku možno vylúčiť, ak existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

24. EIB tvrdila, že rozhodovací proces by bol vážne narušený, ak by sa jej predbežné posúdenie environmentálnych a sociálnych aspektov projektu vrátane neschválených zmluvných ustanovení zverejnilo pred prijatím rozhodnutia o financovaní. EIB uviedla, že ESDS je návrh interného dokumentu až do prijatia rozhodnutia o financovaní. Po prijatí tohto rozhodnutia sa stáva dokumentom určeným na informovanie verejnosti.

25. Ombudsmanka poznamenáva, že predbežná povaha dokumentov nemôže sama osebe odôvodniť uplatnenie výnimky. Musí sa preukázať vážne riziko poškodenia rozhodovacieho procesu, ktoré je primerane predvídateľné a nie čisto hypotetické [16].

26. EIB uviedla, že zverejnenie by mohlo viesť k vonkajšiemu tlaku na subjekty s rozhodovacími právomocami, avšak bez vysvetlenia zdroja tohto vonkajšieho tlaku. Ďalej uviedla, že ak by sa verejnosti umožnilo porovnať návrh s konečnou verziou ESDS, hrozilo by, že sa odhalia interné diskusie a rokovania EIB, ale bez toho, aby sa preukázalo, ako by to vážne narušilo jej schopnosť prijať rozhodnutie. Vzhľadom na to sa ombudsman domnieva, že EIB neposkytla dôkazy na preukázanie skutočnosti alebo istoty takéhoto vonkajšieho tlaku, ani nepreukázala, že existovalo primerane predvídateľné riziko, že rozhodovanie by bolo v dôsledku tohto vonkajšieho tlaku podstatne ovplyvnené [17].

27. Napokon skutočnosť, že ESDS mal byť uverejnený krátko po prijatí potvrdzujúceho rozhodnutia, nemala mať vplyv na rozhodnutie EIB odmietnuť jeho zverejnenie v čase žiadosti sťažovateľa. V nedávnom vyšetrovaní [18] ombudsmanka zistila, že EIB by mala jasne rozlišovať medzi „proaktívnym“ zverejňovaním informácií a vybavovaním „reaktívnych“ žiadostí o prístup k dokumentom a informáciám, ako je v tomto prípade žiadosť sťažovateľa. Individuálne žiadosti o prístup by sa mali posudzovať len na základe výnimiek uvedených v oddiele 5 jej politiky transparentnosti, bez ohľadu na úvahy o tom, či sa požadované dokumenty následne proaktívne uverejnia. Zatiaľ čo EIB v odpovedi na zistenia ombudsmanky tvrdila, že už robí takéto rozlišovanie, zo sťažností predložených ombudsmanke vyplýva, že to tak nie je vždy.

28. Ombudsmanka preto konštatuje, že EIB v čase svojho prijatia dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie zamietnuť prístup k predmetnému návrhu ESDS na základe výnimky týkajúcej sa ochrany jej prebiehajúceho rozhodovacieho procesu. Vzhľadom na toto zistenie nie je potrebné, aby ombudsman posudzoval existenciu prevažujúceho verejného záujmu.

29. Ombudsman tiež poznamenáva, že EIB riadne nezohľadnila možnosť udelenia čiastočného prístupu.[19] Nie je na inštitúcii, aby rozhodovala o tom, čo je pre žiadateľa zmysluplné alebo nie.[20] ESDS obsahuje informácie o životnom prostredí, ktoré by sa vo všeobecnosti mali sprístupniť verejnosti v čo najväčšom možnom rozsahu a čo najskôr.

30. Vzhľadom na to ombudsmanka konštatuje nesprávny úradný postup v tomto aspekte prípadu. Keďže ESDS je v súčasnosti verejný, nie je potrebné, aby ombudsman vydal príslušné odporúčanie.

Všeobecná prax EIB proaktívne uverejňovať karty environmentálnych a sociálnych údajov pre projekty, ktoré financuje, až po schválení úverov

Argumenty predložené ombudsmanovi

31. Na stretnutí s vyšetrovacím tímom ombudsmanky EIB uviedla, že dôkladne posúdila, kedy by sa mohli proaktívne zverejňovať environmentálne informácie vrátane ESDS. Pokiaľ ide o ESDS, dospela k záveru, že by sa mohli uverejniť až po schválení príslušného úveru. Dôvodom je, že ESDS možno považovať za konečný až po schválení úveru predstavenstvom. Predtým môže Jednotná rada požiadať útvary EIB, aby upravili obsah ESDS alebo sa dokonca rozhodli projekt nefinancovať.

32. Podľa EIB ESDS slúžia na rôzne účely v rôznych fázach schvaľovacieho procesu. Pred schválením EIB na financovanie určitého projektu sú ESDS návrhmi interných dokumentov, ktoré majú slúžiť ako podklad pre rozhodovací proces. Po schválení úveru sú však určené na informovanie verejnosti o environmentálnom a sociálnom posúdení projektu, ktoré vykonala EIB, vrátane zmluvných požiadaviek schválených správnou radou na financovanie príslušného projektu.

33. EIB uviedla, že si je vedomá postupov iných finančných inštitúcií, pokiaľ ide o proaktívne zverejňovanie podobných informácií, a tento komparatívny aspekt preskúmala pri každom preskúmaní svojej politiky transparentnosti. EIB uviedla, že je súčasťou pracovnej skupiny zloženej z medzinárodných finančných inštitúcií, ktorá sa zameriava na otázky transparentnosti a angažovanosti. Podľa EIB však analýzy proaktívneho uverejňovania informácií o životnom prostredí vykonané v rámci tejto skupiny neboli nikdy presvedčivé, keďže postupy rôznych inštitúcií ovplyvňujú viaceré faktory.

34. EIB tvrdila, že je v súlade s nariadením EÚ o Aarhuskom dohovore tým, že verejnosti sprístupňuje informácie o životnom prostredí, čo sa odráža v jej politike transparentnosti. Pokiaľ ide o účasť verejnosti na plánoch a programoch týkajúcich sa životného prostredia, EIB odkázala na vymedzenie pojmu „plány a programy“ podľa nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore. Poznamenala, že „finančné plány a programy týkajúce sa životného prostredia, v ktorých sa stanovuje, ako by sa mali financovať konkrétne projekty alebo činnosti“, sú vylúčené z rozsahu pôsobnosti.[21] Odvolala sa aj na zistenie Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru, v ktorom sa uvádza, že rozhodnutie finančnej inštitúcie poskytnúť pôžičku alebo inú finančnú podporu vo všeobecnosti nie je z právneho hľadiska rozhodnutím povoliť financované činnosti [22].

35. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uznal, že zverejnenie dokumentu, ktorý je veľmi neúplný, alebo vo fáze, keď nie je isté, či by projekt získal finančné prostriedky, by mohlo narušiť rozhodovací proces EIB a nebolo by užitočné pre verejnosť. EIB by však mala určiť vhodný čas na zverejnenie svojho environmentálneho a sociálneho posúdenia s cieľom splniť požiadavky transparentnosti, podporiť dobrú správu vecí verejných a zabezpečiť zmysluplnú účasť občianskej spoločnosti. Sťažovateľ v tejto súvislosti poukázal na to, že ďalšia rozvojová investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR), uverejňuje environmentálne a sociálne dokumenty vrátane dokumentov s obsahom rovnocenným ESDS EIB v dostatočnom predstihu pred schválením radou. Podľa sťažovateľa EBOR uverejňuje príslušné dokumenty aspoň 60 kalendárnych dní pred posúdením projektu správnou radou EBOR v prípade projektov súkromného sektora a aspoň 120 kalendárnych dní pred posúdením projektu v prípade projektov verejného sektora.

36. Sťažovateľ už EIB oznámil svoje obavy v súvislosti s načasovaním proaktívneho uverejňovania ESDS, najmä v kontexte konzultácií o poslednom preskúmaní jej politiky transparentnosti. Sťažovateľ tvrdil, že prístup k informáciám je časovo citlivý a že niektoré informácie sú relevantné len počas určitého obdobia, najmä ak sa týkajú konkrétneho rozhodovacieho procesu, ako je rozhodnutie EIB financovať projekt. Podľa sťažovateľa politika transparentnosti, ktorú EIB prijala v roku 2021, nepriniesla žiadne zmeny v súvislosti s proaktívnym zverejňovaním ESDS, a preto nezabezpečila, aby sa všetky relevantné sociálne a environmentálne informácie proaktívne zverejňovali včas v súlade so zásadou otvorenosti.

37. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k správe zo stretnutia objasnil, že jeho žiadosť o zverejnenie ESDS sa netýka finančných plánov a programov EIB, v ktorých sa stanovuje, ako by sa mal projekt financovať, ale skôr dokumentov obsahujúcich environmentálne a sociálne informácie.

38. Sťažovateľ sa odvolal na nedávnu judikatúru [23], v ktorej sa uvádza, že rozhodnutie správnej rady EIB o financovaní je opatrením prijatým „podľa právnych predpisov v oblasti životného prostredia“. Podľa sťažovateľa rada pri schvaľovaní úveru prijíma rozhodnutie o financovaní konkrétnej činnosti podľa právnych predpisov v oblasti životného prostredia. Súdy uznali, že takéto rozhodnutie je konečným stanoviskom EIB k oprávnenosti projektu, pokiaľ ide o environmentálne a sociálne aspekty. Po schválení správnou radou má rozhodnutie o financovaní záväzné právne účinky pre tretie strany a akékoľvek následné rozhodnutia riadiacich orgánov EIB by sa už netýkali týchto aspektov projektu.[24] Verejnosť má preto právo požiadať EIB o preskúmanie takýchto rozhodnutí podľa nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore.[25] Podľa názoru sťažovateľa to znamená, že by mala existovať väčšia transparentnosť v súvislosti s týmito rozhodnutiami a ich podpornými dokumentmi, ktoré obsahujú environmentálne informácie, ako sú ESDS, pred schválením úverov.

39. Sťažovateľ tvrdil, že ak sa ESDS zverejnia po schválení úveru, občianska spoločnosť nie je schopná poskytnúť spätnú väzbu o vlastnom environmentálnom a sociálnom posúdení EIB pred prijatím jej konečného stanoviska k týmto aspektom.

40. Sťažovateľ poukázal na rastúcu úlohu EIB pri financovaní opatrení v oblasti klímy, hospodárskeho rastu a rozvoja mimo EÚ. Napríklad projekt z Nairobi bol zahrnutý do iniciatívy EÚ Global Gateway [26]. Takéto investície by mali byť v súlade s vysokými normami demokratických hodnôt, dobrej správy vecí verejných a transparentnosti. Projekty mestskej dopravy sú zložité a ovplyvňujú mnohé zainteresované strany. EIB však nezistila, že by existoval verejný záujem na tom, aby sa pred prijatím konečného rozhodnutia o financovaní projektu podelila o svoje posúdenie súladu projektu s environmentálnymi a sociálnymi normami EIB a EÚ.

41. Sťažovateľ naliehavo vyzval EIB, aby prehodnotila načasovanie proaktívneho uverejňovania takýchto environmentálnych a sociálnych hodnotení s cieľom „umožniť občianskej spoločnosti, aby v prípade osôb, na ktoré má projekt vplyv, preskúmala túto informáciu a zmysluplne spolupracovala s EIB predtým, ako sa v rozhodnutí správnej rady stanovia kľúčové sociálne a environmentálne podmienky“.

Hodnotenie ombudsmana

42. EIB sa čoraz viac zapája do veľkých medzinárodných projektov financovaných v rámci iniciatívy EÚ Global Gateway.[27] Verejnosť sa ako taká bude pravdepodobne čoraz viac zapájať do svojich rozhodnutí o financovaní projektov a do odôvodnenia takýchto rozhodnutí a zaujímať sa o ne. Očakáva sa to najmä vtedy, keď majú projekty financované EIB významný vplyv na životné prostredie.

43. V nariadení EÚ o Aarhuskom dohovore sa stanovujú povinnosti administratívy EÚ v súvislosti s rozhodovaním v oblasti životného prostredia. Podľa nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore má verejnosť právo i) na prístup k informáciám o životnom prostredí, ii) na účasť na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia a iii) na prístup k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (ďalej len „tri piliere“)[28].

44. Hoci individuálne práva priznané verejnosti majú odlišnú povahu, sú navzájom prepojené. Aby sa verejnosť mohla zmysluplne zúčastňovať na rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, musí mať v prvom rade včasný prístup k informáciám o životnom prostredí.

45. EIB uviedla, že prostredníctvom svojho verejného registra zverejňuje environmentálne a sociálne informácie týkajúce sa projektov a že sa zaviazala vytvoriť tento register s cieľom postupne šíriť viac informácií [29] Pokiaľ ide o zapojenie zainteresovaných strán v súvislosti s projektmi, podľa EIB je to v prvom rade zodpovednosťou klientov, ktorí žiadajú o financovanie. V environmentálnych a sociálnych normách EIB sa stanovujú požiadavky na týchto klientov.[30] Napriek tomu EIB v rámci svojej politiky transparentnosti uznáva význam a podporuje zapojenie príslušných zainteresovaných strán do projektov aj počas svojich vlastných rozhodovacích procesov.[31]

46. Ombudsmanka uznáva, že EIB zverejňuje informácie o projektoch, ktoré financuje alebo plánuje financovať, a o svojich rôznych úverových politikách. Z tejto sťažnosti však vyplýva, že EIB včas nezverejňuje základné informácie o životnom prostredí, konkrétne svoje vlastné posúdenie environmentálnych a spoločenských aspektov pripravovaných projektov, aby sa umožnila zmysluplná účasť verejnosti. Ombudsman dostal príspevky v reakcii na verejnú konzultáciu o transparentnosti v rozhodovacom procese v oblasti životného prostredia, v ktorej sa navrhuje rovnaká otázka [32].

47. V roku 2022 EIB schválila financovanie projektov vo výške viac ako 75 miliárd EUR.[33] Rozhodnutie EIB financovať alebo nefinancovať projekt je dôležité, pretože bez jeho financovania by sa niektoré z týchto projektov nemuseli vôbec uskutočniť. Keď budú projekty financované a realizované, nepochybne ovplyvnia životné prostredie a životy ľudí. Pre tých, ktorí sa snažia zúčastniť na rozhodovacom procese EIB, je preto dôležité pochopiť, aké je posúdenie environmentálnych a spoločenských aspektov takýchto projektov zo strany EIB. Toto posúdenie je obsiahnuté v ESDS.

48. V súčasnosti EIB aktívne uverejňuje príslušný ESDS po schválení úveru na projekt jej správnou radou (po treťom kroku v informačnom grafe ďalej). Otázkou je, či toto načasovanie umožňuje verejnosti zmysluplne sa zúčastňovať na posudzovaní environmentálnych a sociálnych aspektov projektov, ktoré zvažuje financovať, zo strany EIB.

49. Zistenia súdov EÚ v dvoch nedávnych rozsudkoch [34] naznačujú, že to tak nie je. Hoci sa rozsudky týkajú prístupu k spravodlivosti, ktorý je tretím pilierom podľa nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore, sú relevantné aj pre ďalšie dva piliere. Podľa rozsudkov je rozhodnutie Správnej rady EIB schváliť financovanie projektu konečným rozhodnutím prijatým EIB, pokiaľ ide o určenie akýchkoľvek environmentálnych a sociálnych podmienok, ktoré sa budú vzťahovať na projekt.[35] V dôsledku toho, aby EIB umožnila verejnosti zmysluplne sa zapojiť skôr, ako bude príliš neskoro, informácie, na ktorých je založené jej posúdenie environmentálnych a sociálnych aspektov navrhovaného projektu, sa musia proaktívne zverejniť pred schválením úveru správnou radou.

50. Otázkou teda je, či by proaktívne zverejňovanie ESDS pred schválením úveru radou narušilo prebiehajúci rozhodovací proces EIB. Očakáva sa, že ESDS budú po predložení rade obsahovať dôkladné posúdenie útvarmi EIB, ktorým sa zabezpečí, aby predložené projekty boli v súlade s environmentálnymi a sociálnymi zásadami, normami a požiadavkami EIB. Verejnosť by sa mohla ďalej podieľať na tomto hodnotení. Ak sa vyskytnú oprávnené obavy, je nevyhnutné, aby sa dostali k rade pred tým, ako rozhodne o financovaní, čím sa zlepší rozhodovací proces, a nie ho oslabí.  

51. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka navrhuje, aby EIB pred schválením úverov radou aktívne zverejňovala ESDS s cieľom umožniť verejnosti zmysluplnú účasť na jej posudzovaní environmentálnych a sociálnych aspektov a vplyvov projektov. Mohlo by sa to uskutočniť najmä v prípade tých projektov, pri ktorých sa očakáva, že takéto vplyvy budú významné. Cieľom musí byť zabezpečiť, aby bola verejnosť včas informovaná o všetkých relevantných úvahách predtým, ako EIB prijme svoje konečné rozhodnutie.

Závery

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmito závermi:

Ombudsmanka sa domnieva, že EIB v čase svojho prijatia dostatočne neodôvodnila svoje rozhodnutie odmietnuť prístup verejnosti k návrhu karty environmentálnych a sociálnych údajov pre projekt z Nairobi. To bol nesprávny úradný postup.

Pokiaľ ide o druhý aspekt tejto sťažnosti, ktorý sa týka proaktívneho uverejňovania kariet environmentálnych a sociálnych údajov, ombudsmanka ďalej navrhuje zlepšenie.

Sťažovateľ a Európska investičná banka budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrh na zlepšenie

EIB by sa mala zamerať na proaktívne zverejňovanie kariet environmentálnych a sociálnych údajov pred schválením úverov jej radou, aby sa verejnosť mohla zmysluplne zúčastňovať na posudzovaní environmentálnych a sociálnych aspektov projektov, ktoré zvažuje financovať, zo strany EIB.

 

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 20. novembra 2023

 

[1] Politika transparentnosti EIB je k dispozícii na adrese: https://www.eib.org/attachments/strategies/eib_group_transparency_policy_2021_en.pdf.

[2] Oddiel 4 politiky transparentnosti EIB.

[3] Článok 4.8 politiky transparentnosti EIB.

[4] Oddiel 4 príručky EIB o prístupe k environmentálnym a sociálnym informáciám/dokumentom dostupným na adrese: https://www.eib.org/attachments/access_to_information_en.pdf, pozri aj sekciu FAQ na webovom sídle EIB: https://www.eib.org/en/registers/faq/index.htm.

[5] Oddiel 5 politiky transparentnosti EIB.

[6] Viac informácií o projekte je k dispozícii na adrese: https://www.eib.org/en/projects/all/20150460.

[7] Článok 5.7 politiky transparentnosti EIB:

[8] K dispozícii na adrese: https://www.eib.org/en/registers/all/63121396.

[9] Správa zo zasadnutia je k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/doc/inspection-report/177919.

[10] EIB sa odvolala na článok 5 ods. 1 písm. a) svojej politiky transparentnosti.

[11] Dostupné na adrese: https://www.eib.org/en/registers/all/160031292.

[12] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32006R1367.

[13] EIB uverejňuje správy o posúdení environmentálneho a sociálneho vplyvu a ďalšie súvisiace štúdie súvisiace so životným prostredím, klímou a sociálnymi aspektmi pred schválením projektov radou vo svojom verejnom registri: https://www.eib.org/en/registers/index.htm.

[14] Sťažovateľ sa odvolal na politiku transparentnosti EIB, nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1367/2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva a článok 15 Zmluvy o fungovaní EÚ.

[15] Environmentálna a sociálna príručka EIB je k dispozícii na adrese: https://consult.eib.org/consultation/essf-2021-en/user_uploads/eib-environmental-and-social-handbook.pdf.

[16] Pozri v tejto súvislosti rozsudok Všeobecného súdu zo 7. júna 2011, vec T-471/08, Toland/Parlament, body 29, 71 – 81: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=85119&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=348206.

[17] Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 9. septembra 2014, vec T-516/11, MasterCard a iní/Komisia, body 70 – 72: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=157442&pageIndex=0&doclang=EN&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=3346339

[18] Pozri vec 3/2023/OAM, k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/case/en/63066.

[19] Článok 5.10 politiky transparentnosti EIB.

[20] Pozri rozsudok Všeobecného súdu z 5. decembra 2018, Falcon/Komisia, T-875/16, body 98ff: https://curia.europa.eu/juris/document/document_print.jsf?mode=req&pageIndex=0&docid=208484&part=1&doclang=FR&text=&dir=&occ=first&cid=490743.

[21] Podľa článku 2 ods. 1 písm. e) tretieho pododseku nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore.

[22] EIB sa odvolala na zistenia Výboru pre dodržiavanie Aarhuského dohovoru, ktoré sú k dispozícii na adrese: https://unece.org/env/pp/cc/accc.c.2007.21_european-community.

[23] Rozsudok Súdneho dvora zo 6. júla 2023, vec C-212/21 P, EIB/ClientEarth: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-212/21&language=en a rozsudok Všeobecného súdu z 27. januára 2021, T-9/19 – ClientEarth/EIB: https://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=t-9/19.

[24] T-9/19 - Rozsudok ClientEarth/EIB, už citovaný, bod 170.

[25] Článok 10 nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore.

[26] https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/IP_23_1928.

[27] Pozri napríklad https://www.eib.org/en/press/news/bangladesh-eur-395-million-eib-and-eu-backing-for-renewable-energy-projects a https://www.eib.org/en/press/news/eib-global-supports-vietnams-just-energy-transition.

[28] Viac informácií je k dispozícii na adrese: https://environment.ec.europa.eu/law-and-governance/aarhus_en.

[29] Článok 4.12 politiky transparentnosti EIB.

[30] https://www.eib.org/en/publications/eib-environmental-and-social-standards.

[31] Články 7.6 až 7.10 politiky transparentnosti EIB.

[32] SI/5/2022/KR, k dispozícii na adrese: https://www.ombudsman.europa.eu/en/document/en/168767.

[33] https://www.eib.org/en/about/key-figures/data.htm.

[34] Pozri poznámku pod čiarou č. 23.

[35] Pozri poznámku pod čiarou č. 24.