V Štrasburgu 8. júla 2003

Vážená pani L. F.,

V prvom rade by som Vás chcel informovať, že pán Jacob Söderman, s ktorým ste v súvislosti s Vašou sťažnosťou predtým komunikovali, odišiel 31. marca 2003 do dôchodku. Som jeho nástupcom ako európsky ombudsman.

Dňa 7. mája 2002 ste zaslali sťažnosť európskemu ombudsmanovi elektronickou poštou. Sťažnosť nesie vaše meno a meno približne 50 ďalších rodičov detí v európskych školách v Bruseli. Vaša sťažnosť sa týka pridelenia miest v školách na akademický rok 2002 – 2013, následných odvolaní, ktoré boli podané, a mechanizmov koordinácie medzi školami.

Dňa 16. mája 2002 pán Söderman postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Dňa 20. septembra 2002 Komisia zaslala svoje stanovisko, ktoré Vám bolo zaslané s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Dňa 30. októbra 2002 ste zaslali pripomienky.

Dňa 10. decembra 2002 ombudsman predložil Komisii návrh odporúčania a v ten istý deň Vás o tomto opatrení informoval e-mailom.

Dňa 25. februára 2003 Komisia zaslala svoje podrobné stanovisko k návrhu odporúčania. Podrobné stanovisko Vám bolo zaslané 10. marca 2003 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 6. júna 2003.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

V máji 2002 sa sťažovateľka sťažovala ombudsmanovi v mene seba a skupiny približne 50 rodičov detí na Európskych školách v Bruseli. Sťažnosť sa týka pridelenia miest v školách na akademický rok 2002-3, následných odvolaní, ktoré boli podané, a mechanizmov koordinácie medzi školami.

Sťažovateľ v súhrne uviedol tieto skutočnosti:

Miesta dostupné v novej základnej sekcii v Ixelles boli pridelené žiakom, ktorí v súčasnosti navštevujú dve existujúce základné sekcie, na základe dvoch rôznych súborov kritérií, ktoré jednostranne a netransparentne určila a uplatňovala škola pôvodu. Bolo podaných viac ako 200 odvolaní, z ktorých niektoré v čase podania sťažnosti ešte neboli vyriešené.

Mechanizmy koordinácie medzi bruselskými školami nepostačujú ani na základné úlohy, ako je harmonizácia dovoleniek a dní voľna medzi tromi školami.

Konanie škôl v tejto veci je v rozpore so základnými zásadami dobrej správnej praxe, a preto je v rozpore s článkom 41 Charty základných práv. Porušuje sa aj článok 24 ods. 2 charty, v ktorom sa uvádza, že „pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa“. Prvým kritériom rozdeľovania detí medzi školy bola kapacita troch škôl, ktorá bola stanovená vopred bez ohľadu na potreby detí alebo želania ich rodičov.

Sťažovatelia sa obrátili na Komisiu, ktorá je členom Rady guvernérov a ktorá má povinnosť chrániť práva a záujmy svojich zamestnancov. Sťažovatelia nikdy nedostali úplnú odpoveď alebo vysvetlenie od vedenia európskych škôl, Najvyššej rady alebo Komisie.

Sťažovatelia sa obávajú ďalšieho chaosu, keď sa v budúcnosti zriadi štvrtá európska škola v Bruseli.

Stručne povedané, sťažovatelia tvrdia, že činnosť európskych škôl je v rozpore s článkom 24 ods. 2 a článkom 41 Charty základných práv a že mechanizmy koordinácie medzi školami sú nedostatočné.

Sťažovatelia žiadajú ombudsmana, aby urobil všetko, čo je v jeho silách, aby zabezpečil, že:

• urýchlene sa nájde riešenie, ktoré bude rešpektovať najlepšie záujmy dotknutých detí;
• záležitosť sa v plnej miere vyšetruje na najvyššej úrovni;
• existuje komplexné preskúmanie správy európskych škôl s cieľom zabezpečiť, aby v budúcnosti fungovali podľa rovnakých noriem dobrej správy vecí verejných a osvedčených administratívnych postupov, aké sa uplatňujú na ostatné inštitúcie EÚ, a aby v súlade s článkom 24 ods. 2 charty boli pri všetkých opatreniach, ktoré sa ich týkajú, v prvom rade zohľadnené najlepšie záujmy detí;
• všetky odvolania sa akceptujú, aj keby si toto riešenie vyžadovalo rozdelenie niektorých tried do dvoch;
• prehodnocuje sa rozdelenie zdrojov medzi školami;
• zavádza sa jasný a transparentný systém rozdeľovania detí medzi školy s cieľom zabrániť budúcemu presunu detí v podobných podmienkach.

Požiadavku

Pri riešení predchádzajúcich sťažností na európske školy ombudsman zastával názor, že školy nie sú inštitúciou ani orgánom Spoločenstva, ale že Komisia má určitú zodpovednosť za ich fungovanie, pretože je zastúpená v Najvyššej rade a vo veľkej miere prispieva k ich financovaniu. Ombudsmanka sa domnieva, že zodpovednosť Komisie sa nevzťahuje na otázky týkajúce sa vnútorného riadenia škôl.

Ombudsmanka preto požiadala Komisiu o stanovisko k tejto sťažnosti.

Stanovisko Komisie

Stručne povedané, v stanovisku Komisie sa uvádzajú tieto body:

Prerozdelenie určitého počtu žiakov medzi európske školy v Bruseli bolo nevyhnutným dôsledkom dvoch faktorov. Na jednej strane rozhodnutie Najvyššej rady otvoriť tretiu školu v Ixelles s cieľom odbremeniť školy Uccle a Woluwe, ktoré boli v tom čase mimoriadne nadhodnotené, a na druhej strane potreba dočasne premiestniť niekoľko žiakov zo školy Uccle do školy Woluwe v dôsledku veľkých opráv a rekonštrukčných prác.

Pri rozhodovaní o prerozdelení jazykových sekcií medzi tri školy sa Najvyššia rada snažila zabezpečiť dodržiavanie dvojitej zásady geografickej rovnováhy a racionálneho využívania zdrojov. Rozhodnutie riaditeľov si nikdy nevyžadovalo prerozdelenie žiakov počas funkčného obdobia.

S cieľom lepšie riadiť tieto pohyby zriadil zástupca Najvyššej rady koordinovanú riadiacu skupinu pre tri bruselské školy, v ktorej boli zastúpení riaditelia, pedagogickí zamestnanci a združenia rodičov.

Podľa informácií poskytnutých Komisii bola uprednostnená voľba rodičov, ale obmedzenia vyplývajúce zo štruktúry školskej organizácie a potreby optimálneho využitia dostupných zdrojov znemožnili splniť očakávania a požiadavky všetkých rodín. Podľa školy by bolo ťažké odôvodniť rozdelenie sekcií alebo tried na jednu školu, ak by príslušné sekcie a triedy v inej škole boli prakticky prázdne.

Školy tvrdia, že pri posudzovaní jednotlivých prípadov uplatnili kritériá prítomnosti súrodencov, geografickej blízkosti k rodinnému domu a vytvorenia vyvážených tried v troch školách. Rozhodnutia riaditeľov o umiestnení žiakov boli založené na informáciách, ktoré rodičia poskytli škole a ktoré sa týkali školskej dochádzky súrodencov a umiestnenia rodinného domu.

Komisia si je vedomá, že bol predložený značný počet sťažností. Tieto sťažnosti riešili individuálne výbory v rámci každej školy, ktoré pozostávajú z členov správnej rady a zástupcov rodičov. Veľkému počtu sťažností sa vyhovelo.

V reakcii na žiadosti sťažovateľov Komisia uviedla tieto skutočnosti:

1. Použitý postup a kritériá použité školami na preloženie žiakov spolu s možnosťou odvolania naznačujú, že najlepší záujem žiakov bol prvoradým hľadiskom, ktoré sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnilo.

2. Najvyššia rada na svojom zasadnutí 21. – 23. mája 2002 preskúmala správu, ktorú vypracoval jej zástupca o „rozdelení žiakov predškolského, základného a stredoškolského cyklu medzi školy v Bruseli I, II a III“. Komisia nebola informovaná o žiadnych nezrovnalostiach v tejto súvislosti.

3. Zásady stanovené v Charte základných práv, a najmä v jej článku 24 ods. 2 a článku 41, sa v plnej miere uplatňujú na európske školy a sú pre ne záväzné. Tieto zásady sa vzťahujú aj na budúcu reformu škôl.

4. Podľa informácií poskytnutých Komisii školy vynaložili všetko úsilie na to, aby v prvom rade zohľadnili rozhodnutia rodičov. V skutočnosti sa vynaložilo úsilie na úpravu rozdelenia tried od septembra 2002 s následným presunom pracovných miest, ako aj na odchýlenie sa od pravidiel upravujúcich zoskupovanie základných tried počas roka 2002/2003 pre určité sekcie. Napriek tomuto úsiliu nebolo možné ignorovať určité obmedzenia vyplývajúce zo štruktúry školskej organizácie a potrebu optimálneho využívania dostupných zdrojov. Rozdelenie sekcií alebo tried do jednej školy, keď boli príslušné sekcie a triedy v inej škole prakticky prázdne, by nebolo osvedčeným administratívnym postupom.

5. Len Najvyššia rada má právomoc rozhodovať o rozdelení zdrojov medzi jednotlivé európske školy. Musí sa riadiť zásadami geografickej rovnováhy a optimálneho využívania dostupných zdrojov.

6. Účasť združení rodičov na jednej strane v koordinovanej riadiacej skupine troch bruselských škôl, ktorá bola zriadená s cieľom lepšie riadiť premiestňovanie žiakov, a na druhej strane vo výboroch poverených preskúmaním sťažností, je dôkazom transparentnosti systému. Táto transparentnosť sa musí zachovať pri všetkých budúcich presunoch žiakov.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zhrnul tieto skutočnosti:

Sťažovateľ poskytol Komisii informácie a požiadal ju, aby zasiahla v Najvyššej rade v mene detí a ich rodín. Zástupca Komisie mal teda vedieť o situácii, keď sa Rada guvernérov zišla 21. – 23. mája 2002. Príkladom najhoršieho administratívneho postupu je rozdelenie zdrojov medzi školy bez dôkladného posúdenia potrieb detí.

Komisia tvrdí, že iba Najvyššia rada má právomoc rozhodovať o rozdelení zdrojov medzi školy. Z toho vyplýva, že Komisia sa nepoučila a odmieta svoju zodpovednosť. Komisia poskytuje väčšinu finančných prostriedkov školám a mala by uprednostniť potreby a záujmy detí.

NÁVRH ODPORÚČANIA

Rozhodnutím z 10. decembra 2002 ombudsman zaslal Komisii návrh odporúčania v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana. Základom návrhu odporúčania bolo:

1 Prideľovanie miest v európskych školách
Prípad sťažovateľa

1.1 Pani L. sa v máji 2002 vo vlastnom mene a v mene približne 50 ďalších rodičov detí v európskych školách v Bruseli sťažovala na pridelenie miest na akademický rok 2002 - 2013, následné podané odvolania a mechanizmy koordinácie medzi školami.

Stručne povedané, sťažovatelia tvrdia, že činnosť európskych škôl je v rozpore s článkom 24 ods. 2 a článkom 41 Charty základných práv a že mechanizmy koordinácie medzi školami sú nedostatočné. Žiadajú ombudsmana, aby urobil všetko, čo je v jeho silách, aby zabezpečil, že:

• urýchlene sa nájde riešenie, ktoré bude rešpektovať najlepšie záujmy dotknutých detí;
• záležitosť sa v plnej miere vyšetruje na najvyššej úrovni;
• existuje komplexné preskúmanie správy európskych škôl s cieľom zabezpečiť, aby v budúcnosti fungovali podľa rovnakých noriem dobrej správy vecí verejných a osvedčených administratívnych postupov, aké sa uplatňujú na ostatné inštitúcie EÚ, a aby v súlade s článkom 24 ods. 2 charty boli pri všetkých opatreniach, ktoré sa ich týkajú, v prvom rade zohľadnené najlepšie záujmy detí;
• všetky odvolania sa akceptujú, aj keby si toto riešenie vyžadovalo rozdelenie niektorých tried do dvoch;
• prehodnocuje sa rozdelenie zdrojov medzi školami;
• zavádza sa jasný a transparentný systém rozdeľovania detí medzi školy s cieľom zabrániť budúcemu presunu detí v podobných podmienkach.

Tvrdenia Komisie

1.2 Komisia uviedla, že si je vedomá značného počtu sťažností. Tieto otázky boli riešené individuálne a veľký počet z nich bol potvrdený. Postup a kritériá používané školami na presun žiakov spolu s možnosťou odvolania naznačujú, že najlepší záujem žiakov bol prvoradým hľadiskom, ktoré sa v čo najväčšej možnej miere zohľadnilo.

Len Najvyššia rada má právomoc rozhodovať o rozdelení zdrojov medzi jednotlivé školy. Musí sa riadiť zásadami geografickej rovnováhy a optimálneho využívania dostupných zdrojov. Rada guvernérov preskúmala správu o tejto záležitosti a Komisia si nie je vedomá žiadnych nezrovnalostí v tejto súvislosti.

Školy vynaložili maximálne úsilie na to, aby v prvom rade zohľadnili rozhodnutia rodičov. Vynaložilo sa úsilie na úpravu rozdelenia tried, ale rozdelenie sekcií alebo tried do jednej školy, keď boli príslušné sekcie a triedy v inej škole prakticky prázdne, by nebolo dobrou administratívnou praxou.

Zásady stanovené v Charte základných práv, a najmä v jej článku 24 ods. 2 a článku 41, sa v plnej miere uplatňujú na európske školy a sú pre ne záväzné. Tieto zásady sa vzťahujú aj na budúcu reformu škôl.

Účasť združení rodičov na jednej strane v koordinovanej riadiacej skupine troch bruselských škôl, ktorá bola zriadená s cieľom lepšie riadiť premiestňovanie žiakov, a na druhej strane vo výboroch poverených preskúmaním sťažností, je dôkazom transparentnosti systému. Táto transparentnosť sa musí zachovať pri všetkých budúcich presunoch žiakov.

Zistenia ombudsmanky

1.3 Ombudsman poznamenáva, že európske školy boli pôvodne vytvorené členskými štátmi, ktoré v roku 1957 podpísali štatút európskej školy. V roku 1994 členské štáty a Európske spoločenstvá podpísali dohovor (1), ktorým sa ruší a nahrádza štatút z roku 1957. Tento dohovor nadobudol platnosť 1. októbra 2002.

1.4 Ombudsman sústavne zastáva názor, že európske školy nie sú inštitúciou alebo orgánom Spoločenstva, ale že Komisia má určitú zodpovednosť za ich fungovanie, pretože je zastúpená v správnej rade a vo veľkej miere prispieva k ich financovaniu. Ombudsmanka sa domnieva, že zodpovednosť Komisie sa nevzťahuje na otázky týkajúce sa vnútorného riadenia škôl.

O odvolaniach

1.5 Pokiaľ ide o odvolania týkajúce sa rozdelenia detí medzi školy, ombudsmanka sa domnieva, že rozhodnutia o jednotlivých odvolaniach nie sú v zodpovednosti Komisie, a preto nepatria do rozsahu jej vyšetrovania. Ombudsmanka poznamenáva, že Komisia uviedla, že veľkému počtu odvolaní sa vyhovelo.

Charta základných práv

1.6 Pokiaľ ide o údajné porušovanie Charty základných práv, ombudsmanka víta uznanie Komisie, že právo na dobrú správu vecí verejných (článok 41) a práva dieťaťa (najmä článok 24 ods. 2 a 2) sú pre európske školy záväzné a vzťahujú sa aj na ich budúcu reformu. Vo všeobecnosti sa ombudsman domnieva, že dodržiavanie týchto práv je v súlade aj so zohľadnením efektívnosti pri rozdeľovaní zdrojov medzi školy. V tomto prípade sa ombudsman nedomnieva, že jeho vyšetrovanie prinieslo dôkazy o porušení práv detí zaručených článkom 24 ods. 2 charty, najmä vzhľadom na to, že pôvodné rozdelenie detí medzi školy sa podľa všetkého zmenilo veľkým počtom úspešných odvolaní.

Právo na dobrú správu vecí verejných sa posudzuje ďalej v texte.

Koordinácia a dobrá správa
vecí verejných

1.7 Pokiaľ ide o tvrdenie, že mechanizmy koordinácie medzi školami sú nedostatočné, ombudsman pripomína, že bolo podaných mnoho odvolaní a že podľa Komisie sa mnohým z nich vyhovelo. Ombudsman to považuje za dôkaz toho, že existuje účinný a pohotový systém na riešenie sťažností.

1.8 Ombudsman zároveň poukazuje na to, že ak určitá oblasť správy vyvolá nezvyčajne veľký počet odvolaní alebo sťažností, je osvedčeným postupom preskúmať, či existuje základný problém, a ak áno, prijať opatrenia na jeho riešenie do budúcnosti. Platí to najmä vtedy, keď sa ukáže, že veľká časť odvolaní alebo sťažností je odôvodnená.

1.9 Ombudsman tiež poukazuje na to, že Komisia je zástupcom Európskych spoločenstiev, ktoré vo veľkej miere financujú európske školy a ktoré sú signatármi Dohovoru o štatúte škôl z roku 1994. Ombudsmanka zastáva názor, že zodpovednosť Komisie zahŕňa podporu dobrej správy vecí verejných európskymi školami. Ombudsmanka sa domnieva, že odpoveď Komisie na udalosti, ktoré viedli k tejto sťažnosti, nepreukazuje, že Komisia plne uznáva túto zodpovednosť. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

2 Záver

2.1 Z uvedených dôvodov sa ombudsmanka domnieva, že odpoveď Komisie na udalosti, ktoré viedli k tejto sťažnosti, nepreukazuje, že v plnej miere uznáva svoju zodpovednosť za podporu dobrej správy európskych škôl.

2.2 Uvedené zistenia vyvolávajú otázku všeobecného významu, ktorá nie je náchylná na priateľské riešenie. Ombudsman preto v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana predkladá Komisii tento návrh odporúčania:

Návrh odporúčania

Komisia by mala uznať svoju zodpovednosť za podporu dobrej správy európskych škôl a načrtnúť konkrétne opatrenia, ktoré prijme na splnenie tejto zodpovednosti v budúcnosti.

Podrobné stanovisko Komisie

Podrobné stanovisko Komisie bolo zhrnuté takto:

Rozhodnutie o otvorení novej školy v Bruseli (B – III) a prerozdelení jazykových sekcií (novovytvorených aj už existujúcich) medzi tri školy (B – I, B – II a B – III) prijala Najvyššia rada na svojom zasadnutí 28. – 29. apríla 1998, pričom zohľadnila zásady geografickej rovnováhy a racionálneho využívania dostupných zdrojov.

Rada guvernérov pridelila šesť sekcií B-I (dánčina, nemčina, gréčtina, angličtina, španielčina a francúzština), osem sekcií B-II (nemčina, angličtina, fínčina, francúzština, taliančina, holandčina, švédčina a portugalčina) a šesť sekcií B-III (nemčina, angličtina, španielčina, francúzština, taliančina a holandčina).

Komisia ako člen Rady guvernérov schválila toto rozhodnutie bez výhrad a v plnej miere preberá zodpovednosť, ktorá sa jej týka.

Presun žiakov v dôsledku tohto prerozdelenia jazykových sekcií a práce vykonávanej v B-I nie je záležitosťou Najvyššej rady, ale orgánov, ktoré sú zvyčajne zodpovedné za vnútorné riadenie systému.

Hoci sa právomoci Komisie nevzťahujú na záležitosti vnútorného riadenia škôl, pozorne sledovala pokrok v tejto záležitosti. V rámci správnych rád príslušných škôl upozornila riaditeľov škôl na rozsah problému a požiadala ich, aby vyvinuli maximálne úsilie na nájdenie riešenia. Na žiadosť Komisie Najvyššia rada tiež preskúmala postup, ktorým sa riadili školy, a považovala ho za správny.

Komisia znovu upriami pozornosť generálneho tajomníka Európskych škôl na skutočnosť, že v budúcnosti, najmä pri otvorení štvrtej bruselskej školy, sa musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že prestupy žiakov sa uskutočnia za optimálnych podmienok.

Pripomienky sťažovateľa k podrobnému stanovisku

Pripomienky sťažovateľa v súhrne obsahovali tieto body:

Rodičia sú mimoriadne znepokojení prebiehajúcim procesom hľadania štvrtej európskej školy v Bruseli. Je pravdepodobné, že záujmy detí sa v diskusiách so zodpovednými belgickými orgánmi opäť nezohľadnia. Komisia by mala zasiahnuť s cieľom chrániť záujmy detí a svojich zamestnancov.

Počas postupu riešenia tejto sťažnosti sa ukázalo, že vždy, keď sa vyskytne problém, ktorý sa týka priamej zodpovednosti školy, rodičia nemajú nástroj na spochybňovanie rozhodnutí. Je znepokojujúce, že štruktúry, ktoré sa zaoberajú deťmi, sa nikomu nezodpovedajú. Rodičia by chceli mať nejaké rady, ako riešiť túto otázku.

ROZHODNUTIE

1 Hodnotenie podrobného stanoviska Komisie ombudsmanom

1.1 Ombudsmanka vyšetrovala sťažnosť týkajúcu sa prideľovania miest v európskych školách v Bruseli. Vzhľadom na to, že Komisia je zástupcom Európskych spoločenstiev, ktoré vo veľkej miere financujú európske školy a ktoré sú signatármi Dohovoru o štatúte z roku 1994, ombudsman zastával názor, že zodpovednosť Komisie zahŕňa podporu dobrej správy európskych škôl. Ombudsmanka sa domnievala, že odpoveď Komisie na udalosti, ktoré viedli k tejto sťažnosti, nepreukázala, že Komisia v plnej miere uznáva túto zodpovednosť. Ombudsmanka preto predložila tento návrh odporúčania:

Komisia by mala uznať svoju zodpovednosť za podporu dobrej správy európskych škôl a načrtnúť konkrétne opatrenia, ktoré prijme na splnenie tejto zodpovednosti v budúcnosti.

1.2 Vo svojom podrobnom stanovisku k návrhu odporúčania sa Komisia zaviazala upriamiť pozornosť generálneho tajomníka Európskych škôl na skutočnosť, že v budúcnosti, najmä pri otvorení štvrtej bruselskej školy, sa musia prijať všetky potrebné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že presuny žiakov sa uskutočnia za optimálnych podmienok.

1.3 Ombudsman sa domnieva, že v súvislosti s predmetom tejto sťažnosti Komisia reagovala kladne na návrh odporúčania, a tým prijala primerané opatrenia na jeho splnenie.

1.4 Ombudsmanka berie na vedomie všeobecné obavy sťažovateľa týkajúce sa riadenia a zodpovednosti európskych škôl. Ombudsmanka zváži, či začne vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa zodpovednosti Komisie za podporu ich dobrej správy v súlade s Chartou základných práv. V tejto súvislosti sa uvádza ďalšia poznámka.

2 Záver

Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia podnikla primerané kroky na splnenie návrhu odporúčania. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

ĎALŠIE POZNÁMKY

Ombudsmanka zváži, či začne vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa všeobecnej zodpovednosti Komisie za podporu dobrej správy európskych škôl v súlade s Chartou základných práv.

Tvoje úprimné,

 

P. Nikiforos DIAMANDOUROS

---

(1) 1994 Ú. v. ES L 212/3.

(2) „Pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa.“