Späť

1. Ku koncu roka 2020 bol sťažovateľovi udelený grant v rámci programu Horizont 2020 financovaného EÚ, ktorý bol zameraný na podporu inovácií v malých a stredných podnikoch (MSP) a ktorým bol sťažovateľ v tom čase. Výkonná agentúra pre malé a stredné podniky (EASME) bola zodpovedná za riadenie grantov v rámci programu, na ktoré boli oprávnené len MSP.

2. V roku 2021 navrhovateľa kúpila iná spoločnosť, ktorá stratila postavenie MSP. Následne v máji 2021 informovala agentúru EASME o zmene svojho štatútu.

3. Agentúra EASME požiadala sťažovateľa, aby formálne predložil informácie na osobitnom online portáli, čo sťažovateľ urobil koncom júna 2021.

4. Sťažovateľ sa predtým opýtal na dôsledky straty postavenia MSP, pričom uviedol, že sa domnieva, že by mal byť stále oprávnený na získanie grantu. Sťažovateľ zastával názor, že by mohol naďalej dostávať grant napriek tomu, že už nie je MSP. Uviedla, že má v úmysle pokračovať v práci na projekte podľa plánu.

5. Agentúra EASME odpovedala, že príjemca, ktorý prestal byť MSP, môže byť naďalej uznaný za MSP, ak prestal byť MSP prostredníctvom „prirodzeného rastu“, ale nie vtedy, ak prestal byť MSP v dôsledku prevzatia alebo zlúčenia s inou spoločnosťou. Za takýchto okolností by sa dohoda o grante zvyčajne vypovedala.

6. Koncom júla 2021 agentúra EASME sťažovateľovi na osobitnom online portáli potvrdila, že zmena štatútu bola formálne zaznamenaná.

7. Sťažovateľ pokračoval v práci na projekte.

8. Začiatkom októbra 2021 sťažovateľ informoval agentúru EASME, že nedostal žiadne formálnejšie žiadosti týkajúce sa grantu, a požiadal o poradenstvo v súvislosti s ďalším krokom. Poukázala na to, že medzičasom dostala pravidelné žiadosti o správy o pokroku, a uviedla, že na ne reaguje v súlade so svojimi povinnosťami. Zdalo sa, že tieto pravidelné správy o pokroku boli sťažovateľovi zaslané automaticky z vyhradeného online portálu.

9. Agentúra EASME okamžite odpovedala, že „formálny postup na ukončenie grantu sa začal pred chvíľou a čoskoro by ste mali dostať oznámenie prostredníctvom portálu [IT]“. Dodala, že „V dôsledku chyby v oblasti IT sa táto skutočnosť nezohľadnila a aktivovalo sa vaše pravidelné obdobie podávania správ. Neberte túto aktivitu do úvahy a neiniciujte pravidelné podávanie správ. Po vyriešení problému s IT sa modul vykazovaného obdobia stane neaktívnym.“

10. Agentúra EASME uviedla, že sťažovateľ čoskoro dostane oznámenie o postupe ukončenia a že bude mať možnosť nahrať svoje pripomienky na on-line portál. EASME preskúma všetky takéto pripomienky a následne zašle sťažovateľovi svoje konečné rozhodnutie. V prípade zápornej odpovede by špecializovaný informačný systém spustil modul na podávanie správ, ktorý by sťažovateľovi umožnil nárokovať si oprávnené náklady.

11. Koncom novembra 2021 úrad EASME oficiálne informoval sťažovateľa o svojom zámere vypovedať dohodu o grante vzhľadom na to, že sťažovateľ už nie je MSP. Sťažovateľ predložil svoje pripomienky o niekoľko dní neskôr.

12. V januári 2022 agentúra EASME informovala sťažovateľa o svojom konečnom rozhodnutí ukončiť zmluvu. Sťažovateľ si vymenil korešpondenciu s agentúrou EASME o možných mechanizmoch nápravy, počas ktorej agentúra EASME uviedla, že sťažovateľ môže napadnúť rozhodnutie len prostredníctvom súdu.

13. Sťažovateľ sa potom obrátil na európskeho ombudsmana.

Vyšetrovanie

14. Ombudsmanka začala vyšetrovanie týkajúce sa rozhodnutia vypovedať dohodu o grante a spôsobu, akým agentúra EASME riadila proces vypovedania grantu.

15. V priebehu vyšetrovania boli technické a finančné aspekty projektu uzavreté.

Názor EASME, že zmluva by mala byť ukončená

Tvrdenia účastníkov konania

16. EASME sa domnievala, že keď sťažovateľ už nie je MSP, musí vypovedať dohodu o grante. Na podporu svojho stanoviska uviedol:

Nariadenie o programe Horizont 2020 [1]:

 „1. Iba MSP sa môžu uchádzať o výzvy na predkladanie návrhov vydané v rámci špecializovaného nástroja pre MSP [...]. Môžu spolupracovať s inými spoločnosťami a s výskumnými organizáciami alebo univerzitami.

2. Po schválení spoločnosti ako MSP sa predpokladá, že toto právne postavenie prevláda počas celého trvania projektu, a to aj v prípadoch, keď spoločnosť v dôsledku svojho rastu neskôr prekročí stropy definície MSP.“

Hlavné ustanovenie dohody o grante [2]:

„EASME môže vypovedať dohodu, ak: a) neuplatňuje sa; b) zmena právnej, finančnej, technickej, organizačnej alebo vlastníckej situácie príjemcu môže podstatne ovplyvniť alebo oddialiť vykonávanie akcie alebo spochybniť rozhodnutie o udelení grantu.“

17. Agentúra EASME sa súhrnne domnievala, že podmienky oprávnenosti musia byť splnené počas celého trvania projektu, nielen v čase hodnotenia a udelenia grantu. Zdôraznila, že podľa nariadenia o programe Horizont 2020 sú na granty v rámci príslušného programu oprávnené len MSP (ktoré sa označujú ako „akcie nástroja pre MSP“). Strata postavenia MSP preto spochybňuje základ grantu. EASME sa domnievala, že toto stanovisko je v súlade s jedným z hlavných cieľov odporúčania o MSP [3], ktorým je zabezpečiť, aby sa podporné opatrenia poskytovali len tým spoločnostiam, ktoré ich skutočne potrebujú. Agentúra EASME takisto uviedla, že v príslušných často kladených otázkach [4] a používateľskej príručke [5] sa vysvetľuje, že výnimky z požiadavky na štatút MSP sa uplatňujú len v prípadoch, keď subjekt stratí štatút MSP v dôsledku rastu vyplývajúceho z „hospodárskeho vývoja alebo hospodárskej spojitosti“(prirodzený rast), a nie vtedy, keď spoločnosť prestane byť MSP v dôsledku prevzatia inou spoločnosťou alebo zlúčenia s inou spoločnosťou.

18. Sťažovateľ zastával názor, že platné pravidlá predpokladajú, že po udelení grantu MSP je štatút MSP – na účely predmetnej dohody o grante – právne zachovaný počas celého projektu, a preto neexistuje právny základ na ukončenie jeho dohody o grante. Sťažovateľ takisto tvrdil, že skutočnosť, že počas projektu stratil postavenie MSP, nemôže byť „zmenou“, ktorá by podľa dohody o grante umožnila jeho ukončenie. Podľa jej názoru bolo ustanovenie v dohode o grante zamerané na riešenie prípadov, keď z následne vznikajúcich informácií vyplýva, že informácie poskytnuté o postavení MSP v čase podania žiadosti o grant boli zavádzajúce alebo nesprávne, alebo informácie o zamýšľaných bezprostredných zmenách neboli poskytnuté.

Posúdenie ombudsmana

19.  V prípade, akým je tento, môže ombudsman preskúmať, či príslušný orgán EÚ konal v súlade s právnymi ustanoveniami zmluvy a inými uplatniteľnými právnymi ustanoveniami, ako aj so zásadami dobrej správy vecí verejných. Úlohou ombudsmana nie je vystupovať ako sprostredkovateľ v zmluvných sporoch.

20. V tomto prípade nie sú príslušné ustanovenia týkajúce sa postavenia MSP, na ktoré sa odvoláva Komisia, úplne jasné. Zdá sa, že slovné spojenie „sa predpokladá, že má prednosť“ v príslušnom článku nariadenia o programe Horizont 2020 nepredstavuje osobitné a samostatné právne pravidlo. Ak mal v úmysle stanoviť, že MSP by mal byť vždy uznaný ako taký aj po udelení grantu, je ťažké si predstaviť, že by bola potrebná druhá časť ustanovenia, keďže jeho účel by sa primerane dosiahol prostredníctvom prvej časti ustanovenia. Ombudsman preto nemôže vylúčiť možnosť, že celkovým účelom článku bolo zaviesť uvedenú výnimku v prípadoch „prirodzeného rastu“[6].

21. Za takýchto okolností je osvedčeným postupom vykladať právne ustanovenia s osobitným dôrazom na účel príslušnej politiky a právneho rámca. To je to, čo EASME zrejme urobil v tomto prípade. Ombudsmanka preto zisťuje, ako agentúra EASME vykladala príslušné ustanovenia o požiadavke na štatút MSP, aby boli primerané.

22. Príslušné ustanovenie dohody o grante, v ktorom sa uvádza, že inštitúcia môže dohodu vypovedať, ak „zmena právnej, finančnej, technickej, organizačnej alebo vlastníckej situácie príjemcu [...] spochybňuje rozhodnutie o udelení grantu“ (kurzívou zvýraznila generálna advokátka).

23. Nie je jasné, prečo sa v tomto ustanovení výslovnejšie a konkrétnejšie neuvádza, že dohodu o grante možno vypovedať, ak príjemca už nemá vlastnosti, ktoré mu v prvom rade umožnili udeliť grant.

24. Napriek tejto nejasnosti ombudsman nepovažuje za neprimerané, aby sa EASME pri vypovedaní dohody o grante opierala o toto ustanovenie. Účelom ustanovenia v dohode o grante je umožniť agentúre EASME vypovedať dohodu. Kľúčovým bodom ustanovenia je, že došlo k „zmene“ určitých aspektov príslušného príjemcu. „Zmena“ sa musí chápať ako situácia, ktorá sa mení z jednej veci na druhú, a nemožno ju chápať tak, že sa vzťahuje na situáciu, keď bol grant udelený.

25. Na základe uvedených skutočností ombudsmanka konštatuje, že rozhodnutie agentúry EASME vypovedať dohodu o grante nepredstavuje nesprávny úradný postup.

26. Ombudsmanka však na konci svojho rozhodnutia navrhuje povzbudiť agentúru EASME, aby zvážila zavedenie jasnejšieho znenia do textu dohody o grante.

Ako agentúra EASME riešila zmenu postavenia sťažovateľa

Posúdenie ombudsmana

27. Podľa Charty základných práv by sa orgány EÚ mali zaoberať záležitosťami „v primeranej lehote“[7].

28. Je zrejmé, že sa vyskytli problémy s načasovaním, ako agentúra EASME riešila rozhodnutie vypovedať dohodu o grante, ako aj s tým, ako o tom informovala.

29. Skutočnosť, že sťažovateľ stratil postavenie MSP, je nespochybniteľná. Od okamihu, keď sťažovateľ o tom informoval agentúru EASME, sa zdá, že agentúra EASME nepochybovala o tom, že dohoda o grante sa bude musieť vypovedať.

30. Sťažovateľ včas informoval agentúru EASME, že má vážne pochybnosti, pokiaľ ide o právny základ na ukončenie dohody, a že bude pokračovať v práci na projekte.

31. V odpovedi na otázku ombudsmanky, prečo agentúre EASME trvalo niekoľko mesiacov, kým sťažovateľovi oznámila svoj formálny zámer vypovedať dohodu o grante, agentúra EASME uviedla, že to bolo preto, lebo išlo o „niekoľko overovacích krokov“.

32. Vyšetrovanie ombudsmanky ukázalo, že odo dňa, keď sťažovateľ oficiálne oznámil zmenu na online portáli, trvalo agentúre EASME tri mesiace, kým začala postup ukončenia grantu. Potom trvalo ďalšie dva mesiace, kým formálne informovala sťažovateľa o svojom zámere vypovedať zmluvu. Nezdá sa, že by to bol „primeraný čas“ na riešenie takéhoto postupu.

33. Situácia, v ktorej inštitúcia očakáva, že bude musieť vypovedať dohodu o grante, je obzvlášť vážna. Takáto situácia sa musí riešiť s maximálnou starostlivosťou, ktorá zahŕňa všetky požadované technické, finančné a právne kontroly. Nemalo by to však trvať neprimerane dlho.

34. Ako už bolo uvedené, zdá sa, že agentúra EASME sa od začiatku domnievala, že bude musieť vypovedať dohodu o grante a že je to z právneho hľadiska jednoduché. Na základe týchto skutočností a vzhľadom na to, že sťažovateľ jasne uviedol, že má v úmysle pokračovať v práci na projekte, a preto mu budú naďalej vznikať náklady, EASME sa mala snažiť o čo najrýchlejšie riešenie tohto postupu. Podľa uplatniteľného postupu pred prijatím konečného rozhodnutia o vypovedaní dohody existovala predbežná fáza, v ktorej EASME informovala sťažovateľa o svojom zámere vypovedať dohodu o grante. Táto predbežná fáza nezahŕňala žiadne významné riziká a vzhľadom na jasné stanovisko agentúry EASME sa tento krok mal prijať rýchlo. EASME tak urobil až koncom novembra.

35. Zdá sa, že neexistuje žiadne rozumné vysvetlenie, prečo EASME trvalo tak dlho, kým zvládla ukončenie dohody o grante, a najmä prečo trvalo tak dlho, kým sa začal postup ukončenia. Toto oneskorenie predstavuje nesprávny úradný postup agentúry EASME.

36. Ombudsman nevidí žiadnu hodnotu v predložení súvisiaceho odporúčania, pretože neexistuje spôsob, ako napraviť toto oneskorenie. Ombudsman však predloží návrhy s cieľom zabrániť podobnej situácii v budúcnosti.

37. Je poľutovaniahodné, že sťažovateľ pokračoval v práci na projekte, a preto mu vznikli ďalšie náklady, ktoré nakoniec neboli pokryté v rámci grantu. Ako však už bolo uvedené, rozhodnutie EASME vypovedať zmluvu sa nezdá byť protiprávne. To znamená, že otázku, či by sa sťažovateľovi mali nahradiť vzniknuté náklady, možno preskúmať len z hľadiska všeobecných zásad, a nie na základe akéhokoľvek právneho nároku.

38. Ombudsman nemôže vylúčiť, že neprimerané omeškanie pri ukončení postupu, akým je postup v tomto prípade, by mohlo byť dôvodom na to, aby sa dotknutej inštitúcii navrhlo, aby úplne alebo čiastočne pokryla vzniknuté náklady. Podľa správneho práva EÚ je však ťažké stanoviť právo na náhradu škody.

39. V tomto prípade agentúra EASME včas informovala sťažovateľa, že sa domnieva, že sťažovateľ už nie je oprávnený využívať výhody dohody o grante. Hoci EASME zjavne trvalo príliš dlho, kým formálne informovala sťažovateľa o svojom zámere vypovedať dohodu, poskytnuté informácie mali primerane oficiálny charakter. Neexistujú žiadne dôkazy o tom, že EASME povzbudila sťažovateľa, aby pokračoval v práci na projekte [8].

40. Na základe uvedeného ombudsman nekonštatuje, že EASME má povinnosť úplne alebo čiastočne pokryť ďalšie náklady, ktoré vznikli sťažovateľovi.

41. Je však zrejmé, že došlo k sérii poľutovaniahodných komunikačných problémov, ktoré prispeli k rozhodnutiu sťažovateľa pokračovať v zbytočnej práci na projekte.

42. V situáciách, keď sa EASME domnieva, že je povinná vypovedať dohodu o grante, má EASME povinnosť včas poskytnúť dotknutým príjemcom grantu jasné a presné informácie. Je to o to dôležitejšie v situáciách, o aké ide v prejednávanej veci, keď sťažovateľ uviedol, že má v úmysle pokračovať v práci na projekte.

43. Zdá sa však, že agentúra EASME nemá žiadnu jasnú politiku ani usmernenia o tom, ako komunikovať s príjemcami grantov v situáciách, keď sa domnieva, že bude musieť vypovedať dohodu o grante.

44. Na základe korešpondencie preskúmanej vyšetrovacím tímom ombudsmana sa zdá, že agentúra EASME neposkytla sťažovateľovi žiadne poradenstvo, napríklad pokiaľ ide o to, či by mala alebo nemala pokračovať v práci na projekte. Agentúra EASME takisto neposkytla sťažovateľovi žiadne informácie o tom, kedy by mohla očakávať prijatie konečného rozhodnutia o dohode o grante.

45. Okrem toho sa zdá, že aj po začatí postupu vypovedania grantu sťažovateľ naďalej dostával automatizované správy zo špecializovaného informačného systému, v ktorých požadoval správy o pokroku. Hoci agentúra EASME uznala, že to bolo spôsobené technickou „chybou“, zhoršili sa tým komunikačné problémy v kľúčovej fáze postupu. Ombudsman navrhne agentúre EASME, aby zabránila podobným incidentom.

46. Ombudsmanka napokon poznamenáva, že v konečnom rozhodnutí o ukončení dohody o grante agentúra EASME neinformovala sťažovateľa o tom, že okrem súdneho konania sa môže obrátiť na európskeho ombudsmana. Bolo to v rozpore s povinnosťou [9] orgánov EÚ poskytovať informácie o dostupných prostriedkoch nápravy pri vydávaní zamietavých správnych rozhodnutí. Ombudsman predloží súvisiaci návrh na zlepšenie.

Závery

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

V rozhodnutí EASME vypovedať dohodu o grante nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Došlo k nesprávnemu úradnému postupu v spôsobe, akým agentúra EASME riešila vypovedanie dohody o grante, najmä pokiaľ ide o oneskorenie a problémy s komunikáciou.

Sťažovateľ, EASME a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrhy na zlepšenie

1. Agentúra EASME by mala vypracovať usmernenia na riešenie situácií, v ktorých zmena počas projektu s najväčšou pravdepodobnosťou povedie k ukončeniu dohody o grante. Tieto usmernenia by mali zahŕňať orientačné časové rámce na zabezpečenie toho, aby sa postup vybavil v primeranej lehote, najmä aby EASME čo najrýchlejšie informovala príjemcu o svojom zámere vypovedať dohodu o grante. Usmernenia by sa mali vzťahovať aj na informácie, ktoré sa majú poskytnúť príjemcom grantov v súvislosti s ich prácou na projekte, najmä či by sa mala ukončiť alebo pozastaviť. Usmernenia by sa mali vzťahovať aj na vedenie zasadnutí, ktoré sa konajú v súvislosti s prebiehajúcimi alebo bezprostrednými postupmi ukončenia, najmä na potrebu uchovávať záznamy o takýchto zasadnutiach v príslušnom spise.

2. Agentúra EASME by mala zabezpečiť, aby všetky zamietavé rozhodnutia týkajúce sa dohôd o grante informovali príjemcov o všetkých možných mechanizmoch nápravy vrátane práva obrátiť sa na ombudsmana a kedy sa obrátiť na ombudsmana namiesto podania žaloby.

3. Agentúra EASME by mala preskúmať, či by sa ustanovenia dohôd o grante týkajúce sa možného vypovedania mohli vypracovať jasnejšie.

 

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 23. júna 2023

 

[1] článok 53 nariadenia č. 1290/2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia,

https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32013R1290

[2] Článok 50.3.1.

[3] Odporúčanie 2003/361/ES zo 6. mája 2003 týkajúce sa vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32003H0361

[4] Pozri často kladenú otázku č. 28, eic-faq-20200131.pdf (archive-it.org). https://wayback.archive-it.org/12090/20210412153524/https:/ec.europa.eu/easme/sites/easme-site/files/eic-faq-20200131.pdf

[5] Používateľská príručka k definícii MSP – Úrad pre vydávanie publikácií EÚ

https://op.europa.eu/en/publication-detail/-/publication/79c0ce87-f4dc-11e6-8a35-01aa75ed71a1

[6] Zdá sa, že Súdny dvor EÚ túto záležitosť nevyložil.

[7] Článok 41 Charty základných práv EÚ: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A12016P%2FTXT  

[8] V korešpondencii sa uvádza, že 2. júna 2021 sa uskutočnilo stretnutie medzi sťažovateľom a projektovým úradníkom. Neexistujú však žiadne záznamy o obsahu tohto stretnutia.

[9] Ako sa uvádza v článku 19 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe (https://www.ombudsman.europa.eu/en/publication/en/3510) a v časti 3 Kódexu dobrej správnej praxe Európskej komisie (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX%3A02000Q3614-20111116&from=EN#page=13).