Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ sa v roku 2021 prihlásil do výberového konania organizovaného Európskym parlamentom s cieľom prijať medzikultúrnych a jazykových odborníkov [1]. V rámci fázy predbežného výberu musel sťažovateľ absolvovať test otázok s voliteľnými odpoveďami a vyplniť a predložiť „hodnotiteľa talentov“, ktorého cieľom bolo podrobne posúdiť príslušnú kvalifikáciu a odbornú prax uchádzačov [2].

2. Dňa 25. októbra 2021 Parlament informoval sťažovateľa, že splnil kritériá oprávnenosti výberového konania a že jeho bodové hodnotenie v teste pozostávajúcom z otázok s voliteľnými odpoveďami ho zaradilo medzi 150 najlepších oprávnených uchádzačov. Bodové hodnotenie, ktoré mu bolo udelené za hodnotiteľa talentov (20/39 bodov), však nestačilo na to, aby bol zaradený medzi 50 najlepších uchádzačov prijatých do nasledujúcej fázy postupu (v prípade ktorých bola prahová hodnota 25/39 bodov).

3. V ten istý deň sťažovateľ požiadal Parlament, aby preskúmal svoje hodnotenie jeho hodnotiteľa talentov a podrobne mu vysvetlil, ako posúdil jeho odpovede. Tvrdil, že jeho bodové hodnotenie hodnotiteľa talentov nepredstavovalo presné posúdenie jeho odbornej praxe a rozsiahleho štúdia v oblasti výberového konania.

4. V novembri 2021 Parlament odpovedal a informoval sťažovateľa, že „výberová komisia“[3] preskúmala posúdenie jeho odpovedí hodnotiteľovi talentov, ale potvrdila pôvodne pridelené skóre. Poskytla aj viac informácií o výberových kritériách používaných na hodnotenie hodnotiteľov talentov uchádzačov. Dodala, že v súlade s podmienkami stanovenými v „oznámení o výberovom konaní“[4] uchádzači vylúčení vo fáze predbežného výberu nemali prístup k podrobnejším informáciám o tom, ako boli ich prihlášky ohodnotené, najmä o bodoch udelených každej odpovedi na otázky hodnotiteľa talentov.

5. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s touto odpoveďou, sa v novembri 2021 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie toho, ako Parlament posúdil odpovede sťažovateľa na otázky hodnotiteľa talentov.

7. V priebehu vyšetrovania ombudsmanka skontrolovala dokumenty v spise Parlamentu o výberovom konaní. Správa o inšpekcii spolu s podrobnými vysvetleniami Parlamentu je pripojená k tomuto rozhodnutiu.

8. Správa o inšpekcii bola zaslaná sťažovateľovi na pripomienkovanie. Navrhovateľ nepredložil pripomienky.

Argumenty

9. Sťažovateľ tvrdil, že výberová komisia nehodnotila jeho hodnotiteľa talentov spravodlivo a že bodové hodnotenie, ktoré udelila, neodrážalo jeho odbornú prax a rozsiahle štúdium v oblasti výberového konania.

10. Bol tiež nespokojný s informáciami, ktoré mu Parlament poskytol na základe jeho žiadosti o preskúmanie, o tom, ako bol hodnotený jeho hodnotiteľ talentov.

11. Parlament vysvetlil vyšetrovaciemu tímu ombudsmanky výberové kritériá použité na posúdenie hodnotiteľa talentov a váhy, ktoré výberová komisia uplatnila na rôzne otázky týkajúce sa hodnotiteľa. Uviedla, že výberová komisia správne uplatnila kritériá a že to bolo potvrdené v rámci preskúmania vykonaného na žiadosť sťažovateľa.

12. Takisto tvrdila, že informácie, ktoré poskytla sťažovateľovi o tom, ako bol hodnotený jeho hodnotiteľ talentov, boli v súlade s podmienkami stanovenými v oznámení o výberovom konaní.

Hodnotenie ombudsmana

13. Výberové komisie sú pri posudzovaní uchádzačov viazané výberovými kritériami predmetného výberového konania. Zároveň podľa judikatúry EÚ majú výberové komisie široký priestor na voľné uváženie pri posudzovaní kvalifikácie a odbornej praxe uchádzača na základe týchto kritérií.[5] Úloha ombudsmana sa teda obmedzuje na určenie, či sa výberová komisia dopustila zjavnej chyby [6].  

14. Vyšetrovaním ombudsmanky sa nezistila žiadna zjavná chyba v tom, ako výberová komisia posúdila hodnotiteľa talentov sťažovateľa. Inšpekcia ombudsmana potvrdila, že výberová komisia zohľadnila prakticky všetky skúsenosti, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojich odpovediach na príslušné otázky hodnotiteľa talentov, a udelila mu príslušné body v súlade s vopred stanovenými kritériami ‑ [7].

15. Pokiaľ ide o spätnú väzbu a informácie poskytnuté sťažovateľovi, podľa judikatúry EÚ [8] poskytnutie prístupu k udeleným známkam predstavuje primerané odôvodnenie rozhodnutia výberovej komisie vo vzťahu ku konkrétnemu uchádzačovi.

16. V tomto prípade výberová komisia poskytla sťažovateľovi jeho celkové bodové hodnotenie hodnotiteľa talentov, minimálne bodové hodnotenie požadované na prijatie do nasledujúcej fázy výberového konania, ako aj váhu dvoch zo siedmich výberových kritérií hodnotiteľa talentov.

17. Hoci by sa tieto informácie mohli považovať za primerané, ombudsmanka poznamenáva, že vo výberových konaniach organizovaných Európskym úradom pre výber pracovníkov (EPSO), ktoré zahŕňajú fázu „preverovania talentov“ (ktorá je v tomto prípade rovnocenná hodnotiteľovi talentov), úrad EPSO na požiadanie udeľuje uchádzačom bodové hodnotenie za otázku týkajúcu sa preverovania talentov. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) okrem toho dospel k záveru, že uchádzači by mali mať prístup k svojim výsledkom hodnotenia týkajúcim sa všetkých fáz výberového konania a že ich bodové hodnotenie podľa jednotlivých kritérií je osobný údaj, ktorý by sa mal na požiadanie sprístupniť, a že nie je súčasťou utajenia rokovania výberovej komisie [9].

18. Ombudsmanka sa preto domnieva, že v súlade s uvedenými osvedčenými postupmi v administratíve EÚ by im mal Parlament v budúcich výberových konaniach, v ktorých uchádzači požiadajú o prístup k informáciám o výsledkoch hodnotiteľa talentov, poskytnúť svoje známky rozdelené podľa otázky hodnotiteľa talentov.

19. Okrem toho vyšetrovací tím ombudsmanky v rámci inšpekcie zistil, že jedna z otázok posudzovaných hodnotiteľom talentov sa týkala ovládania druhého a tretieho jazyka uchádzačmi, ktoré uviedli vo svojich prihláškach. Podľa oznámenia o výberovom konaní však znalosť druhého a tretieho jazyka bola súčasťou kritérií oprávnenosti pre uchádzačov, ktorí mali byť prijatí do fázy predbežného výberu (a hodnotiteľ talentov). Ombudsmanka sa obáva, že zahrnutie posúdenia podmienky oprávnenosti medzi otázky hodnotiteľa talentov by mohlo vzbudiť dojem, že oprávnení uchádzači by mohli získať body aj za svoju odpoveď na túto konkrétnu otázku. Nebolo to však tak, keďže uchádzačom nebolo možné udeliť žiadny bod za ich odpoveď na túto otázku.

20. Aby sa predišlo akýmkoľvek nedorozumeniam, v budúcich výberových konaniach zahŕňajúcich hodnotiteľov talentov by bolo vhodnejšie, aby sa Parlament vyhol zahrnutiu otázok hodnotiteľa talentov, ktoré overujú faktory, ktoré sú súčasťou podmienok oprávnenosti.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsman uzatvára tento prípad s týmto záverom [10]:

V spôsobe, akým Európsky parlament posudzoval hodnotiteľa talentov sťažovateľa, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Sťažovateľ a Európsky parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Tina Nilsson
vedúca oddelenia pre riešenie prípadov

Štrasburg, 15. 2022

[1] Výberové konanie PE/AD/260/2021 – AD5 (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:C2021/170A/01&from=EN).

[2] Hodnotiteľ talentov pozostával zo siedmich otázok a je pripojený k príručke pre uchádzačov (príloha III). Pozri https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:C2021/170A/01&from=EN#page=20.

[3] Každé výberové konanie má výberovú komisiu, ktorá je zodpovedná za výber uchádzačov v každej fáze na základe vopred stanovených kritérií a za vypracovanie konečného zoznamu úspešných uchádzačov.

[4] V oznámení o výberovom konaní sa stanovujú kritériá a pravidlá, ktoré sa vzťahujú na výberové konanie. Parlament sa odvolal najmä na príručku pre uchádzačov (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:C2021/170A/01&from=EN#page=12).

[5] Rozsudok Všeobecného súdu z 11. februára 1999, Mertens/Komisia, T-244/97, bod 44: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/HR/TXT/?uri=CELEX:61997TJ0244; rozsudok Všeobecného súdu z 11. mája 2005, De Stefano/Komisia, T-25/03, bod 34: https://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=59296&pageIndex=0&doclang=FR&mode=req&dir=&occ=first&part=1&cid=1372

[6] Pozri rozhodnutie európskeho ombudsmana, ktorým sa uzatvára vyšetrovanie sťažnosti 14/2010/ANA proti

Európsky úrad pre výber pracovníkov, bod 14 (rozhodnutie je k dispozícii tu:

https://www.ombudsman.europa.eu/cases/decision.faces/en/10427/html.bookmark#_ftnref5); a rozsudok Súdu prvého stupňa z 31. mája 2005, Gibault/Komisia, T-294/03, bod 41: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/ALL/?uri=CELEX:62003TJ0294

[7] Existuje len jedna otázka, v ktorej bodové hodnotenie sťažovateľa naznačuje, že výberová komisia nemusela v plnej miere zohľadniť jeho odbornú prax. Aj keby však výberová komisia zohľadnila celkovú dĺžku praxe, ktorú sťažovateľ uviedol vo svojej odpovedi na túto otázku, celkový počet bodov sťažovateľa by bol stále pod príslušnou prahovou hodnotou.

[8] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 11. decembra 2012, Mata Blanco/Komisia, F-65/10, body 107 – 109: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/FR/TXT/?uri=CELEX:62010FJ0065

[9] Pozri usmernenia EDPS týkajúce sa spracovateľských operácií v oblasti prijímania zamestnancov (strany 8 a 9):  https://edps.europa.eu/sites/default/files/publication/08-10-10_guidelines_staff_recruitment_en.pdf#page=8

[10] Táto sťažnosť bola riešená v rámci delegovaného riešenia prípadu v súlade s rozhodnutím európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia.