Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V júli 2019 začal sťažovateľ pracovať pre Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) ako externý expert v širšom odvetví IT. Urobil tak na základe pracovnej zmluvy s dodávateľom, ktorému ESVČ zadala rámcovú zmluvu na služby.

2.  Vo februári 2020 ESVČ zadala rámcovú zmluvu inému dodávateľovi. Sťažovateľ pokračoval v práci pre ESVČ na základe pracovnej zmluvy s novým dodávateľom. Podľa pracovných podmienok musel sťažovateľ pracovať na mieste v priestoroch ESVČ v Bruseli (Belgicko).

3. V septembri 2020 po vypuknutí pandémie COVID-19 sťažovateľ požiadal ESVČ o povolenie pracovať na diaľku (alebo „teleprácu“ podľa platných pravidiel v inštitúciách EÚ) v hlavnom meste iného členského štátu EÚ, ktoré bolo jeho základňou a kde pravidelne cestoval z osobných dôvodov. Uviedol, že vzhľadom na to, že belgické orgány klasifikovali toto mesto ako „červenú zónu“, z hľadiska epidemiologickej situácie sa musel sám izolovať vždy, keď sa odtiaľ vrátil do Bruselu. Chcel sa preto vyhnúť tomu, aby musel prejsť týmto obmedzením.

4. ESVČ jeho žiadosť zamietla. Zároveň informovala sťažovateľa, že medzičasom požiadala svojho dodávateľa, aby nahradil sťažovateľa z dôvodu nedostatočnej výkonnosti. O niekoľko dní neskôr sťažovateľ opustil svoju prácu.

5. V januári 2022 sa sťažovateľ obrátil na ombudsmanku. Sťažoval sa, že ESVČ s ním nesprávne riadila pracovný vzťah. Dodal, že ESVČ ho informovala, že jeho výkon nie je uspokojivý a že požiadala o jeho nahradenie prostredníctvom verejného kanála, jeho intranetu, čo znamená, že tieto osobné informácie sú viditeľné pre ostatných. Požiadal o náhradu za to, ako s ním ESVČ zaobchádzala, a za neplatené pracovné dni.

Vyšetrovanie

6. Ombudsman začal vyšetrovanie toho, ako ESVČ riadila pracovný vzťah so sťažovateľom vrátane toho, ako mu oznámila ukončenie jeho zmluvy.

7. Ombudsmanka dostala odpoveď ESVČ na sťažnosť a následne pripomienky sťažovateľa v reakcii na odpoveď ESVČ.

Ako ESVČ riešila pracovný vzťah so sťažovateľom

Argumenty predložené ombudsmanovi

8. Sťažovateľ tvrdil, že kritériá, podľa ktorých ESVČ umožňuje zamestnancom pracovať z domu, nie sú jasné. Manažéri ESVČ na to zrejme udelili povolenie len na základe vlastného uváženia. Tvrdil, že ESVČ vo všeobecnosti nepreukázala žiadnu flexibilitu a pochopenie, pokiaľ ide o jeho osobnú situáciu a jeho žiadosť o prácu z domu, a že to porušuje jeho slobodu pohybu.

9. Sťažovateľ dodal, že z dôvodu postoja ESVČ bol nútený odísť. Požiadal o náhradu za to, ako s ním ESVČ zaobchádzala, a za neplatené pracovné dni.

10. ESVČ uviedla, že sťažovateľ nebol priamo zamestnaný ESVČ, ale ako externý poskytovateľ služieb bol zamestnaný dodávateľom. Osobitná zmluva, ktorá sa vzťahovala na úlohu sťažovateľa, od neho vyžadovala, aby svoje služby poskytoval na mieste v Bruseli v priestoroch ESVČ.

11. ESVČ dodala, že keď v marci 2020 vypukla pandémia ochorenia COVID-19, ESVČ umožnila externým poskytovateľom služieb pracovať zo svojich domovov v Belgicku a za výnimočných okolností (napríklad z rodinných alebo zdravotných dôvodov) zo svojich domovských krajín. ESVČ oznámila príslušné „pravidlá práce na diaľku“ svojmu dodávateľovi (zamestnávateľovi sťažovateľa). Uverejnila ich aj na internej online platforme, ku ktorej mal prístup aj sťažovateľ. Podľa týchto pravidiel museli odborníci, ktorí chceli pracovať zo svojich domovských krajín, podať osobitnú žiadosť o výnimočné povolenie. Ak boli takéto žiadosti schválené, experti museli denne predkladať podrobnú správu o svojej činnosti.

12. ESVČ uviedla, že napriek uverejneniu uvedených pravidiel zistila, že sťažovateľ pracoval na diaľku zo zahraničia bez toho, aby vopred požiadal ESVČ alebo jej dodávateľa o povolenie. Okrem toho počas práce na diaľku nenahlásil svoju každodennú činnosť na online platforme, ako sa vyžaduje v pravidlách.

13. ESVČ ďalej uviedla, že napriek tomu, že to zistila, rozhodla sa nepožiadať svojho dodávateľa, aby prijal opatrenia proti sťažovateľovi alebo ukončil jeho pracovnú zmluvu. ESVČ namiesto toho požiadala sťažovateľa, aby v budúcnosti dodržiaval pravidlá. ESVČ okrem toho uviedla, že keď sťažovateľ v júli 2020 podal formálnu žiadosť o prácu mimo svojho pracoviska, žiadosť schválila.

14. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa týkajúce sa neplatených pracovných dní, ESVČ uviedla, že nikdy neuskutočňuje platby priamo subdodávateľom, ale len svojim priamym dodávateľom. Dodávateľ bol preto povinný zaplatiť sťažovateľovi za všetky neplatené pracovné dni. Pokiaľ ide o ESVČ, zaplatila v plnej výške všetky faktúry predložené zamestnávateľom sťažovateľa. ESVČ preto nemohla niesť zodpovednosť za to, že jej dodávateľ nezaplatil sťažovateľovi.

15. ESVČ dodala, že sa rozhodla nepožadovať žiadnu finančnú náhradu za nedostatočnú výkonnosť sťažovateľa a neposkytnuté služby, hoci na to mala právo podľa rámcovej zmluvy. 

Hodnotenie ombudsmana

16. Ombudsmanka konštatuje, že dokumenty, ktoré ESVČ poskytla v priebehu vyšetrovania, potvrdzujú jej opis skutočností a podporujú jej argumenty.

17. Na základe rámcovej zmluvy ESVČ s jej dodávateľom bol totiž sťažovateľ v zásade povinný poskytovať svoje služby v priestoroch ESVČ v Bruseli. ESVČ v marci 2020 uverejnila na svojej internej online platforme, ku ktorej mal sťažovateľ prístup, pravidlá týkajúce sa telepráce z domovských krajín. Podľa týchto pravidiel museli odborníci, ktorí chceli pracovať zo svojich domovských krajín, podať osobitnú žiadosť. Ak boli takéto žiadosti schválené, museli tiež denne predkladať podrobnú správu o svojej činnosti.

18. Sťažovateľ v rámci vyšetrovania takisto uznal, že do júla 2020 nepredložil osobitnú žiadosť o prácu mimo svojho pracoviska. Okrem toho, keď v júli 2020, t. j. po tom, ako ESVČ zistila, že sťažovateľ pracoval na diaľku zo zahraničia, sťažovateľ podal formálnu žiadosť o prácu na diaľku zo zahraničia, ESVČ ju schválila.

19. Z dokumentov, do ktorých nahliadol vyšetrovací tím ombudsmanky, takisto vyplýva, že sťažovateľ si do konca júna 2020 nesplnil povinnosť predkladať denné správy na podporu práce, ktorú vykonával mimo svojho pracoviska. Napriek tomu ESVČ poskytla sťažovateľovi možnosť predložiť chýbajúce správy so spätnou účinnosťou. 

20. Tvrdenie sťažovateľa, že ESVČ nepreukázala žiadnu flexibilitu ani pochopenie, pokiaľ ide o jeho žiadosť o prácu mimo jeho pracoviska, alebo že porušila jeho slobodu pohybu, ako také nie je platné. Sťažovateľ naopak počas pandémie nesplnil jasne vymedzené a primerané požiadavky týkajúce sa „telepráce“.

21. V každom prípade je jasné, že mesiac predtým, ako sťažovateľ predložil svoju poslednú žiadosť o prácu mimo svojho pracoviska (začiatkom septembra 2020), ESVČ požiadala svojho dodávateľa, aby nahradil sťažovateľa. Uviedla pritom dôvody týkajúce sa výkonnosti sťažovateľa. V dokumentoch, do ktorých nahliadol vyšetrovací tím ombudsmana, nič nenasvedčuje tomu, že by nahradenie sťažovateľa súviselo s jeho žiadosťou o prácu mimo jeho pracoviska.

22. Pokiaľ ide o nárok sťažovateľa na neplatené pracovné dni, ESVČ správne uvádza, že podľa zmluvy bol dodávateľ zodpovedný za zaplatenie sťažovateľovi. Z dokumentov nahliadnutých v priebehu vyšetrovania vyplýva, že posledná faktúra, ktorú ESVČ vystavila dodávateľovi v súvislosti so sťažovateľom, zahŕňa platbu za štyri dni v septembri 2020. Toto číslo sa zhoduje s dátumom odstúpenia sťažovateľa (4. septembra 2020). 

23. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka nezistila žiadny náznak nesprávneho úradného postupu ESVČ v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti.

Ako ESVČ informovala sťažovateľa o blížiacom sa ukončení jeho pracovnej zmluvy

Argumenty predložené ombudsmanovi

24. Sťažovateľ tvrdil, že ESVČ si vybrala verejný kanál, t. j. jeho intranet, aby ho informovala, že jeho výkon nebol uspokojivý, a že preto požiadala o jeho nahradenie. Týmto spôsobom zverejnila osobné informácie na platforme, ktorú by mohli vidieť iní.

25.  ESVČ uviedla, že sťažovateľa informovala, že nemôže prijať jeho žiadosť o teleprácu zo zahraničia, pretože medzičasom požiadala o jeho nahradenie „obmedzenou platformou [...] o tom, kde je potrebné získať osobitné prístupové práva predtým, ako sa obsah stane viditeľným a prístupným]“ „obmedzenou skupinou pre spoluprácu“. Ďalej uviedla, že sťažovateľovi boli prostredníctvom tejto spoločnej platformy oznámené len minimálne podrobnosti.

Hodnotenie ombudsmana

26. Z dokumentov v spise vyplýva, že sťažovateľ v septembri 2020 uverejnil na online platforme ESVČ správu, v ktorej okrem iného požiadal ESVČ, aby mu umožnila pracovať zo zahraničia z dôvodov vysvetlených vyššie (pozri bod 3).

27.  ESVČ odpovedala na platforme o dva dni neskôr. Uviedla, že nemôže prijať žiadosť sťažovateľa, pretože medzičasom požiadala svojho dodávateľa, aby ho nahradil z dôvodu jeho plnenia. Krátka správa obsahovala stručné, ale explicitné kritické poznámky o výkonnosti sťažovateľa za posledné mesiace. ESVČ informovala sťažovateľa, že ho bude kontaktovať jeho „manažér poskytovania služieb“ v súvislosti s praktickými opatreniami týkajúcimi sa ukončenia jeho zamestnania. V tejto správe boli skopírované ďalšie tri osoby (zrejme zamestnanci ESVČ).

28. Ombudsmanka poznamenáva, že bez ohľadu na presný počet osôb, ktoré mali prístup k „obmedzenej“platforme spolupráce ESVČ, zostáva skutočnosťou, že tretie osoby okrem sťažovateľa mali prístup k posolstvu ESVČ, aj keď za osobitných podmienok. ESVČ túto skutočnosť nespochybňuje. ESVČ naopak vo svojej replike pripúšťa, že „by bolo vhodnejšie odmietnuť len žiadosť [sťažovateľa] o prácu na diaľku bez uvedenia podrobností o rozhodnutí ukončiť jeho poslanie poskytovateľa služieb pre [dodávateľa ESVČ]. [Dodávateľ ESVČ] mal zostať jediným partnerom, ktorý informoval sťažovateľa o podrobnostiach ukončenia služobnej cesty priamo.“ [...] „Vtedy bolo zodpovednosťou [dodávateľa ESVČ] ako jeho zamestnávateľa informovať sťažovateľa o ukončení jeho služobnej cesty v ESVČ.“

29.  Vzhľadom na citlivú povahu vymieňaných informácií (hroziace ukončenie zamestnania sťažovateľa z dôvodu slabej výkonnosti) sa ombudsmanka domnieva, že ESVČ mala sťažovateľovi oznámiť takéto informácie individuálne, napríklad v samostatnom osobnom e-maile. ESVČ tým, že tak neurobila, konala nesprávnym úradným postupom.

30. Ombudsmanka sa však domnieva, že vzhľadom na značný čas, ktorý uplynul od vyslania uvedenej správy ESVČ, a na skutočnosť, že sťažovateľ už pre ESVČ nepracuje, by odporúčanie v tomto prípade nebolo užitočné. Ombudsmanka sa domnieva, že najvhodnejším krokom v tejto fáze by bolo predložiť ESVČ niekoľko návrhov na zlepšenie.

31. Ombudsmanka  predovšetkým navrhuje, aby ESVČ odstránila uvedenú správu zo svojej online platformy (v prípade, že tak ešte neurobila alebo to medzičasom neurobila automaticky) a ospravedlnila sa sťažovateľovi za to, že ju zverejnil. ESVČ by tiež mala prijať opatrenia na predchádzanie podobným incidentom v budúcnosti. 

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

V spôsobe, akým Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) riadila svoj pracovný vzťah so sťažovateľom, nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Spôsob, akým ESVČ informovala sťažovateľa o blížiacom sa ukončení jeho pracovnej zmluvy, a jeho dôvody predstavujú nesprávny úradný postup.

Návrhy na zlepšenie

V prípade, že tak ešte neurobila, ESVČ by mala okamžite odstrániť zo svojej online platformy správu informujúcu sťažovateľa o ukončení jeho pracovnej zmluvy. Takisto by sa mala sťažovateľovi písomne ospravedlniť za to, že správu zverejnil na platforme, ktorá bola viditeľná pre ostatných.

ESVČ by mala prijať opatrenia na predchádzanie podobným incidentom v budúcnosti.

ESVČ by mala ombudsmana do troch mesiacov od tohto rozhodnutia informovať o opatreniach, ktoré prijala v reakcii na tieto návrhy. 

Sťažovateľ a ESVČ budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg, 13. 2022