# Rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 1317/2001/PB na Európsku komisiu
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 2002-10-31T00:00+01:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/1622)
---
V Štrasburgu 31. októbra 2002

Vážený pán Y. C.,

Dňa 13. septembra 2001 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi v súvislosti so zmluvným sporom, ktorý ste mali s Európskou komisiou.

Dňa 2. októbra 2001 som postúpil sťažnosť Komisii, aby sa k nej vyjadrila. Komisia zaslala svoje stanovisko k Vašej sťažnosti 20. decembra 2001. Stanovisko Komisie som Vám zaslal 10. januára 2002 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte.

Dňa 26. februára 2002 ste mi zaslali svoje pripomienky k stanovisku Komisie.

Dňa 11. marca 2002 som vykonal ďalšie vyšetrovanie a požiadal som Komisiu o druhé stanovisko. O svojom rozhodnutí uskutočniť ďalšie vyšetrovanie som Vás informoval listom z toho istého dňa.

Dňa 7. mája 2002 Komisia zaslala prvú časť svojho druhého stanoviska. Dňa 26. júna 2002 Komisia zaslala druhú časť stanoviska.

Dňa 2. júla 2002 som Vám zaslal úplné druhé stanovisko Komisie s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte.

Dňa 8. júla 2002 ste mi zaslali svoje pripomienky k druhému stanovisku Komisie.

Dňa 25. júla 2002 som napísal Komisii, aby som navrhol priateľské riešenie. Informoval som vás o tom listom z toho istého dňa.

Dňa 14. októbra 2002 mi Komisia zaslala svoje stanovisko k môjmu návrhu na priateľské riešenie. O stanovisku Komisie som Vás informoval e-mailom 24. októbra 2002. V ten istý deň ste odpovedali e-mailom.

Teraz vám píšem, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť
--------

Sťažnosť bola podaná v septembri 2001. Týkala sa troch zmlúv, ktoré mala spoločnosť sťažovateľa s úradom Eurostat Komisie v období rokov 1993 -- 1995.

V roku 1997 Komisia vykonala audit zmlúv. Výsledky auditu viedli Komisiu k vydaniu príkazu na vymáhanie finančných prostriedkov, ktoré Komisia vyplatila sťažovateľovi. Zdá sa, že príkaz na vymáhanie bol vydaný, pretože Komisia sa domnievala, že došlo k prekrývaniu zmlúv a že práce boli vykonané mimo zmluvných období.

Sťažovateľ sa domnieval, že Komisia sa dopustila nesprávneho úradného postupu. Zastával názor, že pravidlá a postupy, ktoré Komisia uplatňuje vo svojich vzťahoch s dodávateľmi, sú nekonzistentné a že príkaz Komisie na vymáhanie v tomto prípade je neopodstatnený.

Pokiaľ ide o zmluvné pravidlá a postupy Komisie, názor sťažovateľa možno zhrnúť takto: Nesúlad je medzi pravidlami týkajúcimi sa úradníkov, ktorí pracujú priamo s dodávateľmi, a pravidlami týkajúcimi sa úradníkov, ktorí sú zodpovední za audit zmlúv. V praxi sa totiž stáva, že ak úradníci, ktorí pracujú priamo s dodávateľmi, požiadajú o zmeny vykonanej práce, úradníci zodpovední za audit následne odmietnu uznať zmluvnú platnosť týchto zmien. Sťažovateľ navrhol, aby sa pravidlá zmenili tak, aby boli konzistentnejšie.

Pokiaľ ide o konkrétny zmluvný spor sťažovateľa, v zhrnutí uviedol:

V každom prípade bola práca vykonaná podľa pokynov úradníkov Eurostatu Komisie a niekedy pred zmluvným obdobím. Vo všetkých prípadoch bola práca prijatá týmito úradníkmi. V jednom liste sa potvrdilo, že práca bola vyžiadaná a vykonaná k spokojnosti zodpovedného úradníka mimo zmluvného obdobia. Sťažovateľ mal aj zápisnice a tabuľky zo stretnutí o pokroku so zodpovednými osobami Komisie, ktoré potvrdzovali, že práca bola vykonaná pod vedením zodpovedného úradníka pred podpísaním zmluvy.

Sťažovateľ dodal, že Komisia ho opakovane uistila, že problémy so zjavným prekrývaním zmlúv sa vyriešia interne. Na konci dňa však jediným opatrením Komisie bola žiadosť o vrátenie peňazí.

Sťažovateľ napokon uviedol, že bol vystavený rôznym formám nátlaku vrátane ústnych vyhlásení v tom zmysle, že by sa nemal obrátiť na súd, alebo odmietnutí zadať nové zákazky.

Navrhovateľ v súhrne uviedol tieto tvrdenia:
1. Zmluvný útvar Komisie a finančné služby uplatňujú na zmluvy s tretími stranami nekonzistentné pravidlá.

2. Spoločnosť sťažovateľa utrpela tento nesúlad v súvislosti so zmluvami, ktoré mala s Komisiou.

Sťažovateľ tvrdil, že pravidlá Komisie by sa mali zmeniť a doplniť a že jeho spoločnosť by mala dostať spravodlivú platbu a náhradu.

Požiadavku
----------

**Stanovisko Komisie**   

Sťažnosť bola postúpená Komisii, ktorá predložila toto stanovisko:

Technickú zodpovednosť za predmetné spisy má Eurostat, finančnú zodpovednosť má bývalý generálny riaditeľ 23. Zmluvy spoločne podpísali Eurostat a bývalé GR 23.

Uplatniteľné pravidlá si vyžadovali podpis oboch zmluvných strán pred nadobudnutím platnosti zmluvy a formálnu písomnú zmenu v prípade akejkoľvek následnej zmeny podmienok.

Sťažovateľ tvrdil, že prácu vykonanú mimo zmluvného obdobia prijal úradník Eurostatu zodpovedný za technický dohľad, ale následne ju osobitný audítorský tím nepovolil.

Nekonzistentnosť sa preto netýkala samotných pravidiel, ale prijatia vykonanej práce Eurostatom a auditu osobitného audítorského tímu, ktorý zistil preplatky z dôvodu, že určité osobomesiace oznámené sťažovateľom boli mimo zmluvného obdobia.

V rozsahu, v akom sťažovateľ vychádzal a konal na základe zmien podmienok zmlúv údajne uskutočnených ústnou dohodou s osobou zodpovednou za spis, následné rozhodnutie nepovoliť výdavky mimo zmluvného obdobia by sa mohlo považovať za nekonzistentnosť medzi oddeleniami Komisie pri nakladaní so spismi.

V dôsledku toho, bez ohľadu na formálnu správnosť príkazu na vymáhanie (služby boli poskytnuté mimo zmluvného obdobia platnosti), Komisia usúdila, že v tomto konkrétnom prípade mal sťažovateľ legitímnu dôveru vyplývajúcu z ústnych záväzkov úradníka Komisie. Tieto ústne záväzky boli motivované túžbou netrvať medzi po sebe nasledujúcimi zmluvami, čo by viedlo k prepusteniu odborníkov pracujúcich na spise a k prerušeniu toku informácií o štatistike cestovného ruchu.

Vzhľadom na uvedený nesúlad a oprávnené očakávania sťažovateľa Komisia usúdila, že sťažovateľovi by sa mali vrátiť vymožené sumy. Úrok by sa však v tomto prípade nemal považovať za splatný vzhľadom na spoluzavinenú nedbanlivosť sťažovateľa.

Komisia napokon nevedela o verbálnych hrozbách, odmietnutiach zadať nové zákazky atď. Sťažovateľ mal po riadnom verejnom obstarávaní stále niekoľko prebiehajúcich zmlúv s Eurostatom.
**Pripomienky sťažovateľa**   

Stanovisko Komisie bolo postúpené sťažovateľovi na pripomienkovanie.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že je spokojný s tým, že hlavný bod sťažnosti bol prijatý a že Komisia vráti sumu.

Sťažovateľ však uviedol aj tieto pripomienky:

a) Komisia nenavrhla žiadny mechanizmus, pokiaľ ide o spôsob vyplatenia náhrady.

b) Tvrdenie Komisie, že došlo k spoluzavineniu zo strany sťažovateľa, bolo nesprávne. Komisia by preto mala zaplatiť aj úroky zo sumy, ktorá sa má vrátiť.

c) Sťažovateľ predložil aj tri nové tvrdenia: 1) získať prístup na mieste do databázy Komisie o nežiaducich dodávateľoch ("systém*včasného varovania")* s cieľom skontrolovať, či jeho spoločnosť už nie je zaregistrovaná v tomto systéme; 2) získať náhradu škody; 3) poznať stav záznamov luxemburskej polície týkajúcich sa jeho spoločnosti.
**Ďalšie vyšetrovania**   

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že v súvislosti so stanoviskom Komisie k platbe úrokov sú potrebné ďalšie vyšetrovania. Ombudsmanka preto požiadala Komisiu, aby objasnila svoje stanovisko, pokiaľ ide o jej názor, že došlo k spoluzavineniu zo strany sťažovateľa. Komisia bola požiadaná, aby predložila svoje objasnenie s osobitným odkazom na skutočnosti prípadu, ako aj pravidlá týkajúce sa spoluzavinenia z nedbanlivosti.

Ombudsman vo svojom liste Komisii takisto poznamenal, že sťažovateľ predložil tieto tri tvrdenia: 1) získať prístup na mieste do *systému včasného varovania* Komisie s cieľom skontrolovať, či jeho spoločnosť už nie je registrovaná v tomto systéme; 2) získať náhradu škody; 3) poznať stav záznamov luxemburskej polície týkajúcich sa jeho spoločnosti. Ombudsman uviedol, že sťažovateľa informoval, že žiadosti 1 a 2 sú dodatočnými žiadosťami, ktoré nebudú predmetom preskúmania v rámci tohto vyšetrovania. Pokiaľ ide o tretiu sťažnosť, ombudsman informoval sťažovateľa, že sa môže obrátiť na luxemburskú políciu so žiadosťou o informácie o stave akýchkoľvek záznamov týkajúcich sa jeho osoby alebo jeho spoločnosti. Komisia teda nebola vyzvaná, aby vo svojom druhom stanovisku reagovala na tieto tvrdenia.
*Druhé stanovisko Komisie*   

Komisia vo svojej odpovedi na ďalšie vyšetrovania ombudsmana odpovedala takto:

a) Postup úhrady si vyžadoval, aby sťažovateľ zaslal generálnemu riaditeľstvu pre podnikanie formálnu žiadosť o platbu.

b) Pokiaľ ide o spoluzavinenie z nedbanlivosti, Komisia poznamenala, že jej súhlas s vrátením vymožených súm bol založený na ústnych záväzkoch úradníka. Komisia usúdila, že tieto záväzky viedli sťažovateľa k tomu, aby konal na základe zmien zmluvy, ktoré neboli formalizované vo vhodnom písomnom dodatku.

Samotný sťažovateľ bol však rovnako viazaný podmienkami zmluvy. V článku 7 zmluvy sa stanovuje, že zmeny zmluvy sa musia vykonať písomne. V dôsledku toho sťažovateľ uzavretím ústnych dohôd prispel k neistej právnej a finančnej situácii. Komisia usúdila, že toto správanie navrhovateľa bolo faktorom, ktorý prispel k jej rozhodnutiu vymáhať príslušné sumy.
*Záverečné pripomienky sťažovateľa*   

Druhé stanovisko Komisie bolo postúpené sťažovateľovi na pripomienkovanie. Sťažovateľ uviedol, že podá žiadosť o vrátenie. Zotrval na svojej pohľadávke na úroky.

Úsilie OMBUDSMANA dosiahnuť priateľské riešenie
-----------------------------------------------

Analýza **ombudsmana týkajúca sa spornej otázky: odmietnutie zaplatiť úroky**   

1. Sporná otázka sa týkala úrokov zo splatenia, na ktoré Komisia považovala sťažovateľa za oprávneného z dôvodu legitímnej dôvery. Komisia dospela k záveru, že sťažovateľ by nemal dostať úrok zo splatenia, pričom sa odvolávala na spoluzanedbanie zo strany sťažovateľa. Uviedla, že zmluvné pravidlá umožňujú len písomné zmeny zmluvy, ale že sťažovateľ sa napriek tomu opieral o ústny záväzok úradníka Komisie. Podľa Komisie to prispelo k finančnej a právnej neistote, ktorá ovplyvnila rozhodnutie Komisie vymôcť peniaze od sťažovateľa.

2. Ombudsmanka poznamenala, že sťažovateľ mal oprávnené očakávanie založené na záväzku jedného z úradníkov Komisie. Oprávneným očakávaním bolo, že Komisia zaplatí za prácu poskytnutú sťažovateľom. Zdalo sa preto, že rozhodnutie Komisie vymôcť peniaze od sťažovateľa bolo prípadom nesprávneho úradného postupu.

3. Vzhľadom na tieto zistenia ombudsmanka nepochopila, prečo by sťažovateľ nemal dostať úrok zo sumy, ktorú má Komisia vrátiť. Komisia pripúšťa, že správanie jej úradníka vyvolalo u sťažovateľa legitímnu dôveru, že môže postupovať tak, ako postupoval. Za týchto okolností bolo len logické a spravodlivé, aby Komisia nielen vrátila sumu, ktorú vymohla, ale aj zaplatila úroky z tejto sumy.

4. Ombudsman preto dospel k predbežnému záveru, že odmietnutie Komisie zaplatiť úroky z vymoženej sumy by mohlo byť prípadom nesprávneho úradného postupu.
**Možnosť priateľského riešenia**   

Dňa 25. júla 2002 ombudsman predložil Komisii návrh na priateľské riešenie. Ombudsman vo svojom liste navrhol, aby Komisia zvážila zaplatenie úrokov zo súm vymožených od sťažovateľa, vypočítaných odo dňa vymáhania.

Vo svojej odpovedi zo 14. októbra 2002 Komisia tvrdila, že sťažovateľ prispel k právnej a finančnej neistote v súvislosti so zmluvou. Uviedla však, že v odpovedi na žiadosť ombudsmana o priateľské riešenie a ako gesto dobrej vôle Komisia zaplatí príslušné úroky.

Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zaslaných 23. októbra 2002 uviedol, že je spokojný s výsledkom, a vyjadril ombudsmanovi hlbokú vďaku za jeho pomoc.

ROZHODNUTIE
-----------

**1 Uplatňovanie nekonzistentných pravidiel na zmluvy s tretími stranami**   

1.1 Sťažovateľ uviedol, že audítori Komisie často odmietajú uznať zmluvné zmeny vykonané medzi dodávateľmi a úradníkmi Komisie, ktorí sú priamo zodpovední za zmluvy. Tvrdil preto, že zmluvná jednotka Komisie a finančné služby uplatňujú na zmluvy nekonzistentné pravidlá.

1.2 Komisia objasnila, že nezrovnalosti zistené v tomto prípade sa netýkali samotných pravidiel. Namiesto toho sa týkali skutočnosti, že úrad Eurostatu Komisie akceptoval prácu jeho spoločnosti, zatiaľ čo iný útvar Komisie, audítorský tím Komisie, odmietol uznať zmluvnú platnosť práce, ktorá sa považovala za vykonanú mimo zmluvného obdobia.

1.3 Komisia preto objasnila, že nezrovnalosti, na ktoré sa odvoláva sťažovateľ, sa týkajú konkrétnych skutočností tohto prípadu, a nie samotných pravidiel. Toto objasnenie sa zdá byť správne, a preto sa zdá, že v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
**2 Škody spôsobené nekonzistentnými pravidlami v tomto prípade**   

2.1 Sťažovateľ uviedol, že Komisia neoprávnene vymohla peniaze od jeho spoločnosti po audite v roku 1997, pričom uplatnila uvedené pravidlá. Tvrdil preto, že jeho spoločnosť utrpela nesúlad v pravidlách týkajúcich sa zmlúv, ktoré mala s Komisiou. Tvrdil, že jeho spoločnosť by mala dostať spravodlivú platbu a kompenzáciu.

2.2 Komisia sa domnievala, že jej príkaz na vymáhanie bol formálne správny, ale uznala, že vznikla legitímna dôvera, ktorá oprávňuje sťažovateľa na vrátenie vrátených súm. Komisia však pôvodne odmietla zaplatiť úroky.

2.3 Dňa 25. júla 2002 ombudsman predložil Komisii návrh na priateľské riešenie. Ombudsman vo svojom liste navrhol, aby Komisia zvážila zaplatenie úrokov zo súm vymožených od sťažovateľa, vypočítaných odo dňa vymáhania.

2.4 Dňa 14. októbra 2002 Komisia informovala ombudsmana, že súhlasí s prijatím jeho návrhu a vyplatí sťažovateľovi úroky.

2.5 Sťažovateľ informoval ombudsmana, že je spokojný s dosiahnutým výsledkom.

2.6 Z pripomienok Komisie a pripomienok sťažovateľa teda vyplýva, že sa dosiahlo priateľské riešenie.
**3 Záver**   

Na základe vyšetrovaní európskej ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že sa dosiahlo priateľské riešenie. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN