Vážený pán A.,

Dňa 2. augusta 2001 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej investičnej banke (ďalej len „EIB“). Tvrdili ste, že ste boli vystavení profesionálnemu obťažovaniu zo strany vysokopostaveného úradníka a že ste sa stali obeťou odopretia spravodlivosti zo strany EIB.

Dňa 10. októbra 2001 som postúpil sťažnosť prezidentovi Európskej investičnej banky. Európska investičná banka zaslala svoje stanovisko 15. januára 2002. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 1. marca 2002.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ je úradníkom Európskej investičnej banky od roku 1985. Začal pracovať ako prekladateľ v španielskej prekladateľskej sekcii a teraz zastáva pozíciu vedúceho španielskej prekladateľskej sekcie.

Dňa 15. januára 1999 odišla sekretárka sťažovateľky na materskú dovolenku. V čase odchodu sťažovateľka oznámila svojmu nadriadenému, že už nepožaduje zvyčajnú dočasnú sekretárku. V marci 1999 potvrdil svoje želanie pokračovať v práci bez tajomníka vedúceho oddelenia. Jeho žiadosť bola prijatá a po návrate do práce v septembri 1999 bola sekretárka preradená do inej služby v EIB.

Dňa 19. decembra 2000 sťažovateľ napísal oddeleniu ľudských zdrojov EIB, v ktorom tvrdil, že vysokopostavený úradník EIB ho informoval, že bolo proti nemu začaté konanie za to, že uviedol, že nepotrebuje tajomníka. Podľa sťažovateľa mu vysokopostavený úradník povedal, že by mohol odísť aj z EIB, keďže v budúcnosti by zostávajúci prekladatelia boli aj tak prepustení z dôvodu novej jazykovej politiky. Podľa názoru sťažovateľa bolo konečným cieľom prinútiť ho k predčasnému odchodu do dôchodku.

Po chybách zistených v španielskom preklade výročnej správy EIB sa riadiaci výbor rozhodol zorganizovať externé odborné posúdenie prekladateľskej práce sťažovateľa.

Sťažovateľ kritizoval organizáciu tohto znaleckého posudku a tvrdil, že do neho bol zapojený jeho bývalý tajomník. Aby to dokázal, vyzval certifikovaného grafológa, aby vykonal kaligrafickú štúdiu. Banka potom predložila rukou písané vyhlásenie znalca s cieľom potvrdiť analýzu prekladov v dobrej viere. Sťažovateľ ďalej požiadal znalca o potvrdenie, že toto vyhlásenie je typickým príkladom jeho rukopisu, ale nedostal žiadnu odpoveď. Preto sa druhýkrát obrátil na grafológa, aby vykonal ďalšiu kaligrafickú štúdiu.

Sťažovateľ podal 19. marca 2001 sťažnosť európskemu ombudsmanovi (411/2001/BB). Sťažnosť bola vyhlásená za neprípustnú v súlade s článkom 2.3 štatútu ombudsmana, pretože predmet sťažnosti nebol identifikovaný. Sťažovateľ neskôr napísal 2., 3. mája a 5. júna 2001 Európskemu ombudsmanovi a požiadal o preskúmanie. Európsky ombudsman vo svojej odpovedi vysvetlil, že sťažovateľ musí vopred prijať administratívne opatrenia v súlade s článkom 2.8 štatútu európskeho ombudsmana, najmä zmierovací postup podľa článku 41 služobného poriadku Európskej investičnej banky.

Riadne ustanovený zmierovací výbor zvolaný 16. júla 2001 s cieľom dosiahnuť urovnanie sporu zmierom. Skupina sa dohodla, že obom stranám odporučí túto zmierovaciu pozíciu:

EIB by mala potvrdiť, že sťažovateľ je prekladateľ a že neexistuje výslovný úmysel premiestniť ho z tohto miesta.

Odkaz na externé odborné posúdenie už bol vylúčený z ročného hodnotenia sťažovateľa za rok 1999 a všetky jeho stopy by sa mali odstrániť z osobného spisu sťažovateľa.

- Na znak dobrej vôle by EIB mala sťažovateľovi vyplatiť ex gratia 15 000 EUR.

- Sťažovateľ by mal akceptovať, že všetky otázky nastolené v jeho liste z 19. decembra 2000 sú teraz uzavreté a nebudú obnovené neskôr.

Dňa 1. augusta 2001 sťažovateľ napísal prezidentovi EIB a informoval ho, že pokus o zmier podľa článku 41 služobného poriadku EIB zlyhal.

Dňa 2. augusta 2001 sťažovateľ obnovil svoju sťažnosť ombudsmanovi a uviedol:

Sťažovateľ požiadal Európsku investičnú banku o ochranu pred svojvoľným vysťahovaním a profesionálnou rehabilitáciou. Žiada tiež náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy a vyslovenie nedôvery páchateľom.

Požiadavku

Stanovisko Európskej investičnej banky bolo zhrnuté takto:

1. Pokiaľ ide o obvinenie z obťažovania na pracovisku, banka sa domnievala, že ide o závažné obvinenie, ktoré sa bude bezodkladne riešiť. Sťažovateľ však neposkytol identifikáciu dotknutého úradníka ani žiadne dôkazy na podloženie svojho tvrdenia. Okrem toho v liste z 30. novembra 1999 riaditeľ oddelenia poskytol sťažovateľovi formálne záruky, že jeho pocity profesionálneho obťažovania nie sú dôvodné.

Pokiaľ ide o externé odborné posúdenie práce sťažovateľa, banka uplatňuje zásadu, že ak sa žiadosť nedostane mimo jazykovej sekcie, po tom, ako preklad prejde fázou kontroly kvality príslušnej jazykovej sekcie, sa nevykonávajú žiadne ďalšie kontroly. V prípade španielskej sekcie je len jeden prekladateľ zodpovedný za svoju vlastnú kontrolu kvality. Banka sa následne rozhodla zorganizovať externé odborné posúdenie po dôkladnej diskusii so sťažovateľom a odpovedala na všetky poznámky sťažovateľa v tejto veci. Banka sťažovateľovi v plnom rozsahu oznámila výsledky externého odborného posúdenia hneď, ako boli k dispozícii. Sťažovateľ nesprávne tvrdil, že jeho bývalý tajomník sa zúčastnil na preskúmaní jeho práce. Potvrdilo to ručne napísané vyhlásenie odborníka.

2. Pokiaľ ide o tvrdenie o odopretí spravodlivosti, EIB sa domnievala, že sťažnosti a žiadosti sťažovateľa sa vždy vybavovali spravodlivo, v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných a s prevládajúcimi pravidlami a postupmi vrátane využitia odvolacích postupov.

Pokiaľ ide o nárok sťažovateľa na ochranu pred svojvoľným vysťahovaním, banka zastávala názor, že právny rámec, v ktorom pôsobí, chráni všetkých zamestnancov pred svojvoľným vysťahovaním. Tvrdenie o odbornej rehabilitácii bolo neopodstatnené v tom zmysle, že sťažovateľ v súčasnosti zastáva funkciu vedúceho španielskeho prekladateľského oddelenia. Banka podľa jej názoru nespôsobila žiadne materiálne ani morálne škody, ani nie je oboznámená so žiadnym prípadom profesionálneho obťažovania. Preto považoval návrhy na náhradu majetkovej a morálnej ujmy a na vyslovenie nedôvery páchateľom za nedôvodné.

Európsky ombudsman postúpil stanovisko Európskej investičnej banky sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ vo svojej odpovedi zopakoval svoje tvrdenie o profesionálnom obťažovaní zo strany vysokopostaveného úradníka a uviedol, že hierarchia dôsledne stojí na strane vysokopostaveného úradníka proti sťažovateľovi.

Sťažovateľ zopakoval svoje nároky na ochranu pred svojvoľným vysťahovaním, vyslovenie nedôvery páchateľom, náhradu majetkovej a nemajetkovej ujmy a odbornú rehabilitáciu.

Sťažovateľ okrem toho spochybnil rozhodnutie rozhodcovského výboru EIB z 30. novembra 2001 týkajúce sa odvolania, ktoré podal proti svojmu ročnému hodnoteniu za rok 2000. Tvrdí, že všetky jeho tvrdenia boli zamietnuté. Európsky ombudsman poznamenáva, že toto nové tvrdenie nepatrí do rozsahu pôvodnej sťažnosti. Ombudsman nepovažuje za potrebné ani vhodné preskúmať nové tvrdenie v rámci svojho vyšetrovania tejto sťažnosti. V prípade potreby je možné podať novú sťažnosť.

ROZHODNUTIE

1.1 Sťažovateľ tvrdil, že sa stal obeťou profesionálneho obťažovania zo strany vysokopostaveného úradníka EIB. Kritizoval organizáciu externého odborného posúdenia svojej práce a tvrdil, že do tohto posúdenia bol zapojený jeho bývalý tajomník.

1.2 Európska investičná banka uviedla, že sťažovateľ neposkytol identifikáciu príslušného úradníka ani žiadne dôkazy na podloženie svojho tvrdenia. Vysvetlila tiež, že v prípade španielskej sekcie je len jeden prekladateľ zodpovedný za svoju vlastnú kontrolu kvality. Následne sa rozhodla zorganizovať odborné posúdenie po dôkladnej diskusii so sťažovateľom.

1.3 Európsky ombudsman konštatuje, že banka sa na žiadosť sťažovateľa pokúsila o priateľské urovnanie sporu prostredníctvom zmierovacieho výboru. Sťažovateľ odmietol závery poroty v liste prezidentovi banky. Európsky ombudsman sa domnieva, že EIB vynaložila primerané zmierovacie úsilie, s ktorým sťažovateľ nebol spokojný.

1.4 Európsky ombudsman tiež poznamenáva, že EIB vo svojom stanovisku uviedla, že sama sa bude bezodkladne zaoberať obvinením z profesionálneho obťažovania, ak by sťažovateľ mohol poskytnúť viac informácií o identifikácii príslušného úradníka a predložiť dôkazy na podloženie svojho tvrdenia.

1.5 Vzhľadom na uvedené skutočnosti vyšetrovanie ombudsmana v súvislosti s tvrdením sťažovateľa neodhalilo žiadny nesprávny úradný postup v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti.

2.1 Sťažovateľ tvrdil, že Európska investičná banka mu odoprela spravodlivosť.

2.2 Banka tvrdila, že tvrdenia sťažovateľa sa vždy riešili spravodlivo, bez diskriminácie a v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných a platnými pravidlami a postupmi vrátane využitia odvolacích konaní.

2.3 Na základe informácií poskytnutých sťažovateľom a EIB sa ombudsman domnieva, že sa zdá, že banka sa vždy snažila správne zaoberať tvrdeniami sťažovateľa. Berie tiež na vedomie ochotu banky diskutovať so sťažovateľom o možnosti obnovenia pracovných vzťahov založených na zásadách lojality a vzájomnej dôvery medzi zamestnancami a nadriadenými.

2.5 Ombudsman preto dospel k záveru, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ombudsmanom sa zdá, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Európskej investičnej banky.

Vzhľadom na zistenia, že v oddieloch 1 a 2 tohto rozhodnutia nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, ombudsman nepovažuje za potrebné ďalej skúmať tvrdenia sťažovateľa.

Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj prezident Európskej investičnej banky.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN