# Rozhodnutie Európskeho ombudsmana o sťažnosti 1148/2001/GG na Európsku komisiu - Autor: Európsky ombudsman - Datum: 2002-01-28T00:00+01:00[Europe/Paris] - [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/1609) --- V Štrasburgu 28. januára 2002 Vážený pán B., Dňa 1. augusta 2001 ste podali sťažnosť na Generálny sekretariát Európskej komisie týkajúcu sa postupu 2000/4594 SG(2000) A/8078. Dňa 27. augusta 2001 som postúpil sťažnosť Komisii, aby sa k nej vyjadrila. Komisia zaslala svoje stanovisko k Vašej sťažnosti 27. novembra 2001. Stanovisko Komisie som Vám zaslal 29. novembra 2001 s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte, najneskôr do 31. decembra 2001. Do tohto dátumu som nedostal žiadne takéto pripomienky. Teraz píšem, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané. Sťažnosť -------- Sťažovateľ, nemecký štátny príslušník, cestuje vlakom z Benátok do Brém takmer každý rok. Tvrdí, že v talianskych/rakúskych aj rakúskych/nemeckých hraničných pasoch sa pravidelne kontrolujú. Sťažovateľ poznamenáva, že podľa informácií, ktoré poskytli vlakoví sprievodcovia, je postihnutých približne 80 % cestujúcich. Domnieva sa, že tieto kontroly sú nezlučiteľné so znením aj duchom Schengenskej dohody. Po tom, ako sa sťažovateľ neúspešne obrátil na nemeckú vládu, podal 8. apríla 2000 sťažnosť Komisii. Podľa sťažovateľa až po intervencii poslanca EP sťažovateľa Komisia informovala sťažovateľa listom z 20. júla 2000, že sťažnosť bola zaregistrovaná \[referenčné číslo 2000/4594 SG(2000) A/8078\]. Dňa 1. apríla 2001 sťažovateľ napísal Komisii, aby sa oboznámil so stavom, pokiaľ ide o preskúmanie jeho sťažnosti Komisiou. Podľa sťažovateľa Komisia odpovedala až po tom, ako jeho poslanec EP opäť zasiahol. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti predloženej ombudsmanovi v auguste 2001 uviedol tieto tvrdenia: 1. Komisia neodpovedala na jeho list z 8. apríla 2000 v primeranej lehote 2. Komisia neodpovedala na jeho list z 1. apríla 2001 v primeranej lehote 3. Komisia nerozhodla o začatí alebo nezačatí konania o nesplnení povinnosti Požiadavku ---------- **Stanovisko Komisie** Komisia vo svojom stanovisku uviedla tieto pripomienky: List sťažovateľa z 8. apríla 2000 bol doručený 25. apríla 2000. Odpoveď, v ktorej bol sťažovateľ informovaný, že útvary Komisie kontaktujú dva príslušné členské štáty (Nemecko a Rakúsko) a sťažnosť formálne zaregistrujú, bola zaslaná 22. júna 2000. Zodpovedný útvar sa ospravedlnil za meškanie spôsobené administratívnou reorganizáciou. Dňa 20. júla 2000 generálny tajomník zaslal sťažovateľovi list, v ktorom ho informoval, že jeho sťažnosť bola formálne zaregistrovaná. Zodpovedné oddelenie 1. septembra 2000 informovalo sťažovateľa, že útvary Komisie kontaktovali dva príslušné členské štáty. Odpoveď Rakúska bola doručená zodpovednému útvaru 12. januára 2001. Odpoveď Nemecka dostala zodpovedná služba až po upomienke a niekoľkých telefonických kontaktoch útvarov Komisie 10. mája 2001. Zdalo sa, že list sťažovateľa z 1. apríla 2001 nebol Komisii doručený. Zodpovedné oddelenie sa o tom dozvedelo až z listu zo 6. mája 2001, v ktorom sa sťažovateľ sťažoval, že nedostal odpoveď na jeho list z 1. apríla 2001. Zodpovedné oddelenie odpovedalo 11. júna 2001 a informovalo sťažovateľa, že odpoveď Nemecka prišla len nedávno a že útvary Komisie práve skúmajú odpovede týchto dvoch členských štátov. Útvary Komisie začali skúmať odpovede rakúskych a nemeckých orgánov s cieľom overiť ich zlučiteľnosť s právom Spoločenstva. Zlučiteľnosť kontrol cestujúcich vo vlakoch v rámci schengenského priestoru vyvolala ťažkosti s výkladom. V zásade a podľa schengenského *acquis* (článok 2 ods. 1 Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda), ktoré bolo začlenené do rámca EÚ nadobudnutím účinnosti Amsterdamskej zmluvy, sa vnútorné hranice môžu prekročiť kedykoľvek bez toho, aby sa vykonali akékoľvek kontroly osôb. Znamenalo to, že cestujúci boli bez ohľadu na svoju štátnu príslušnosť oslobodení od kontrol vykonávaných hraničnou políciou z dôvodu prekročenia hranice. V článku 2 ods. 3 dohovoru sa však uvádza, že „zrušenie kontrol osôb na vnútorných hraniciach neovplyvní (.) výkon policajných právomocí na celom území zmluvnej strany príslušnými orgánmi podľa právnych predpisov tejto zmluvnej strany". Vnútorné hranice a priľahlá oblasť sa tak nestali zakázaným priestorom, v ktorom sa nemohli vykonávať žiadne kontroly. Komisia vo svojom programe na rok 2001 plánovala predložiť legislatívny návrh týkajúci sa tejto záležitosti. Tento návrh by obsahoval ustanovenia, ktoré by prekonali ťažkosti pri výklade v súčasnosti platných právnych predpisov. Pokiaľ ide o prípad sťažovateľa, Komisia čoskoro rozhodne, či sa bude sťažnosťou zaoberať alebo ju podá. Sťažovateľ bude informovaný o budúcom vývoji. **Pripomienky sťažovateľa** Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky. ROZHODNUTIE ----------- **1 Neodpovedanie na list sťažovateľa z 8. apríla 2000 v primeranej lehote** 1.1 V apríli 2000 sťažovateľ, nemecký štátny príslušník, predložil Komisii sťažnosť týkajúcu sa zlučiteľnosti hraničných kontrol vykonávaných rakúskymi a nemeckými orgánmi so schengenským *acquis.* Sťažovateľ vo svojej sťažnosti predloženej ombudsmanovi v auguste 2001 tvrdí, že Komisia neodpovedala na jeho list z 8. apríla 2000 v primeranej lehote. 1.2 Komisia vysvetľuje, že list z 8. apríla 2000 dostala 23. apríla 2000 a odpovedala jej 22. júna 2000. V tomto liste informovala sťažovateľa, že útvary Komisie kontaktujú dva dotknuté členské štáty (Nemecko a Rakúsko) a sťažnosť formálne zaregistrujú. Komisia poukazuje na to, že zodpovedný útvar sa ospravedlnil za omeškanie spôsobené administratívnou reorganizáciou. 1.3 Ombudsman sa domnieva, že vzhľadom na pripomienky Komisie nie je potrebné, aby pokračoval vo vyšetrovaní tohto aspektu sťažnosti. **2 Neodpovedanie na list sťažovateľa z 1. apríla 2001 v primeranej lehote** 2.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia neodpovedala na jeho list z 1. apríla 2001 (v ktorom sa zaujímal o stav, pokiaľ ide o preskúmanie jeho sťažnosti Komisiou) v primeranej lehote. 2.2 Komisia tvrdí, že list sťažovateľa z 1. apríla 2001 jej nebol doručený a že zodpovedné oddelenie sa o tomto liste dozvedelo až z upomienky zaslanej sťažovateľom 6. mája 2001. Podľa Komisie zodpovedné oddelenie odpovedalo 11. júna 2001 a informovalo sťažovateľa, že odpoveď Nemecka prišla len nedávno a že útvary Komisie práve skúmajú odpovede týchto dvoch členských štátov. 2.3 Ombudsman sa domnieva, že nebolo preukázané, že Komisia sa oboznámila s listom sťažovateľa z 1. apríla 2001 predtým, ako dostala ďalší list sťažovateľa zo 6. mája 2001. Ďalej poznamenáva, že sa zdá, že Komisia zaslala svoju odpoveď na tento list 11. júna, t. j. o niečo viac ako mesiac po tom, ako sťažovateľ napísal Komisii. 2.4 Za týchto okolností sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o druhý aspekt sťažnosti. **3 Nerozhodnutie o začatí alebo nezačatí konania o nesplnení povinnosti** 3.1 Sťažovateľ tvrdí, že Komisia nerozhodla o začatí alebo nezačatí konania vo veci porušenia právnych predpisov. 3.2 Komisia pripomína, že jej útvary začali skúmať odpovede rakúskych a nemeckých orgánov (ktoré boli doručené až 10. mája 2001) s cieľom overiť ich zlučiteľnosť s právom Spoločenstva. Konštatuje však, že zlučiteľnosť kontrol cestujúcich vo vlakoch v rámci schengenského priestoru spôsobuje ťažkosti pri výklade vzhľadom na znenie Dohovoru, ktorým sa vykonáva Schengenská dohoda. Komisia napokon poukazuje na to, že v krátkom čase rozhodne, či sa bude zaoberať sťažnosťou alebo ju podá, a že sťažovateľ bude priebežne informovaný. 3.3 Ombudsmanka poznamenáva, že po prijatí sťažnosti, ktorú jej sťažovateľ podal, Komisia napísala obom dotknutým členským štátom, aby požiadali o informácie. Ďalej poznamenáva, že sa zdá, že odpoveď jedného z týchto členských štátov dostala Komisia až v máji 2001. Vzhľadom na príslušné ustanovenia práva Spoločenstva sa ďalej zdá, že názor Komisie, podľa ktorého príslušná otázka vyvoláva výkladové ťažkosti, nie je neopodstatnený. Správna administratívna prax je prijímať rozhodnutia v primeranej lehote. Ombudsman sa domnieva, že za okolností tohto prípadu táto lehota ešte neuplynula, keď mu bola predložená sťažnosť alebo keď Komisia zaslala svoje stanovisko k sťažnosti. Ombudsman ďalej poznamenáva, že Komisia oznámila, že rozhodnutie sa prijme v krátkom čase, a nemá dôvod predpokladať, že Komisia by tak nemala urobiť. 3.4 Za týchto okolností sa zdá, že Komisia sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, pokiaľ ide o tretí aspekt sťažnosti. **4 Záver** Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti Európskym ombudsmanom sa zdá, že zo strany Európskej komisie nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára. O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie. Tvoje úprimné, Jacob SÖDERMAN