Vážený pán H.,

Dňa 21. júla 2001 ste podali sťažnosť európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v súvislosti so zamietnutím Vašej opakovanej žiadosti o prístup k niektorým dokumentom týkajúcim sa rokovaní Komisie s Transatlantickým obchodným dialógom (TABD). Sťažujete sa v mene organizácie Corporate Observatory Europe, mimovládnej organizácie so sídlom v Holandsku.

Ombudsman dostal sťažnosť 2. augusta 2001. Dňa 3. augusta 2001 ste zaslali ďalšie informácie faxom. Dňa 4. septembra 2001 som postúpil sťažnosť predsedovi Komisie. Dňa 21. novembra 2001 Komisia zaslala svoje stanovisko. Dňa 4. decembra 2001 som Vám zaslal stanovisko s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 19. decembra 2001.

Dňa 27. februára 2002 som požiadal Komisiu o ďalšie informácie s lehotou na odpoveď do 30. apríla 2002. Táto lehota bola dlhšia ako zvyčajne, aby Komisia mohla zohľadniť nový právny rámec upravujúci prístup verejnosti k dokumentom Komisie. Komisia odpovedala na túto žiadosť 23. apríla 2002. Dňa 3. mája 2002 som Vám zaslal stanovisko s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 14. júna 2002.

Dňa 27. júna 2002 som adresoval Komisii návrh odporúčania a v ten istý deň som Vás o tomto opatrení informoval listom. Dňa 16. októbra 2002 Komisia zaslala svoje podrobné stanovisko k návrhu odporúčania. Podrobné stanovisko som Vám zaslal spolu s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 28. novembra 2002.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

V júli a auguste 2001 pán H. podal sťažnosť na Komisiu v mene Corporate Observatory Europe, mimovládnej organizácie so sídlom v Holandsku. Sťažnosť smeruje proti odmietnutiu Komisie poskytnúť prístup k určitým dokumentom týkajúcim sa rokovaní Komisie v rámci Transatlantického obchodného dialógu (TABD). Sťažovateľ požiadal o prístup k dokumentom podľa rozhodnutia Komisie 94/90.

Predmetnými dokumentmi sú informačné poznámky delegácií Komisie k polročnému stretnutiu TABD, ktoré sa konalo 10. mája 1999 vo Washingtone, a ku konferencii TABD, ktorá sa konala 28. – 29. októbra 1999 v Berlíne.

Navrhovateľ tvrdí, že Komisia neprisúdila dostatočnú váhu verejnému záujmu na zverejnení. Na podporu tohto tvrdenia sťažovateľ tvrdí, že TABD, a najmä jeho výročná konferencia, je fórom, na ktorom sa navrhujú a prerokúvajú politiky EÚ, ktoré majú neskôr ďalekosiahly vplyv na všetkých európskych občanov. Podľa sťažovateľa by Komisia nemala uchovávať základné dokumenty týkajúce sa jeho účasti na fóre v tajnosti. Návrhy vlády USA a súkromného sektora a odpovede Komisie sú neoddeliteľnou súčasťou rozhodovacieho procesu Komisie. O týchto návrhoch sa podrobne diskutuje so zástupcami podnikateľského sektora, a preto nie je legitímne odoprieť ich členom občianskej spoločnosti.

Sťažovateľ požaduje prístup k dokumentom a tiež uvádza, že judikatúra súdov Spoločenstva vyžaduje, aby inštitúcie poskytli čiastočný prístup, ak dokument obsahuje dôverné aj nedôverné informácie.

Požiadavku

Ombudsman postúpil sťažnosť Komisii, aby k nej zaujala stanovisko. Ombudsmanka požiadala, aby sa v stanovisku Komisie zohľadnilo obdobie, ktoré uplynulo od uskutočnenia príslušných zasadnutí TABD.

Stanovisko Komisie

Stručne povedané, stanovisko Komisie bolo nasledovné.

Predmetné brífingy pozostávajú z dvoch blokov, ktoré obsahujú niekoľko prvkov, ako sú orientačné poznámky, navrhované body vystúpenia, návrhy komuniké, brífingové poznámky na sprievodné stretnutia s ministrami vlády USA, ako aj odporúčania TABD Komisii a pripomienky a odpovede útvarov Komisie na tieto odporúčania.

Komisia poskytla sťažovateľovi prístup k pripomienkam a odpovediam Komisie na odporúčania TABD. Na orientačné poznámky, brífingy na stretnutia so zástupcami vlády USA, ďalšie pripomienky zamestnancov Komisie a odporúčania komisárovi sa však vzťahuje výnimka týkajúca sa ochrany dôvernosti rokovaní Komisie.

Po zvážení záujmu sťažovateľa na získaní týchto dokumentov a záujmu Komisie na zachovaní dôvernosti jej konania sa usúdilo, že tento záujem prevažuje nad záujmom Komisie na zachovaní dôvernosti jej konania. V závislosti od všeobecného kontextu diskusií a primeranej politickej diskrečnej právomoci nemusí stanovisko prijaté komisárom vždy úplne zodpovedať poradenstvu a navrhovaným bodom vystúpenia. Poskytnutie prístupu k týmto dokumentom by preto bolo pre verejnosť nevhodné a zavádzajúce. Okrem toho by zverejnenie ohrozilo alebo skomplikovalo vzťahy s USA.

Tvrdenie sťažovateľa, že základné dokumenty týkajúce sa zapojenia Komisie do TABD sú tajné, je nesprávne. Sťažovateľovi bol v skutočnosti poskytnutý prístup ku všetkým odporúčaniam TABD pre Komisiu a ku všetkým stanoviskám Komisie k týmto odporúčaniam a k odpovediam na ne.

Návrhy vlády USA sa nepredkladajú písomne a Komisia nemá v súvislosti s týmito návrhmi žiadne dokumenty.

Reakčné dokumenty Komisie k odporúčaniam TABD, ku ktorým sťažovateľ získal prístup, sa týkajú záležitostí, o ktorých Komisia diskutovala s podnikateľským sektorom. Keďže tieto dokumenty boli súčasťou brífingov, sťažovateľ v skutočnosti získal čiastočný prístup.

Skutočnosť, že uplynuli dva roky, neumožňuje Komisii sprístupniť dokumenty, keďže otázky a stanoviská, ktoré sú v nich obsiahnuté, sú stále platné.

Pripomienky sťažovateľa

Stručne povedané, pripomienky sťažovateľa obsahovali nasledujúce body.

Sťažovateľ sa nesnaží získať prístup k návrhom vlády USA, ale ku všetkým dokumentom, ktoré odrážajú reakcie Komisie na odporúčania TABD.

Zo stanoviska Komisie vyplýva, že brífingy pripravené na berlínske stretnutie majú iný obsah ako oficiálne písomné odpovede Komisie na TABD, ktorých kópie boli zaslané sťažovateľovi. To je v rozpore s tvrdením, že zverejnenie oficiálnych odpovedí v skutočnosti poskytlo sťažovateľovi čiastočný prístup.

Tieto brífingy sú nevyhnutné na pochopenie vzťahu Komisie s TABD a úlohy tohto orgánu v rozhodovacom procese ES. Boli pripravené na prezentáciu na konferencii súkromného sektora a mali by sa sprístupniť aj iným častiam občianskej spoločnosti.

Tvrdenie Komisie, že dokumenty nemusia nevyhnutne predstavovať konečné stanovisko Komisie, nie je relevantné. Tieto brífingy sú podkladom rozhodnutí Komisie, ktoré sa týkajú všetkých občanov. Vyzvať na zverejnenie týchto dokumentov, ktoré sú nevhodné alebo zavádzajúce pre verejnosť, je len povýšenecké.

Ďalšie vyšetrovania

Po dôkladnom zvážení stanoviska Komisie a pripomienok sťažovateľa sa ukázalo, že sú potrebné ďalšie vyšetrovania.

Ombudsman preto požiadal Komisiu, aby odpovedala na pripomienky sťažovateľa uvedené v jeho pripomienkach.

Druhé stanovisko Komisie

Druhé stanovisko Komisie obsahovalo v skratke nasledujúce body.

Komisia zverejnila všetky dokumenty požadované sťažovateľom okrem orientačných poznámok, rád, stanovísk a iných pripomienok od zamestnancov Komisie.

Dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup, obsahujú len stanoviská a odporúčania zamestnancov, ktorí by neváhali poskytnúť osobné hodnotenie politických záležitostí, ak by ich názory boli sprístupnené verejnosti. Takáto situácia by vážne narušila rozhodovaciu schopnosť Komisie. Okrem toho tieto dokumenty neobjasňujú postoje, ktoré Komisia zaujala vo vzťahu k návrhom TABD. Neexistuje žiadny skutočný verejný záujem na zverejnení a prevažuje záujem uchovávať takéto dokumenty interne.

Čas, ktorý uplynul od udalostí, na ktoré boli brífingy pripravené, neumožňuje Komisii sprístupniť dokumenty, keďže stanoviská a odporúčania, ktoré sú v nich obsiahnuté, by mohli byť v budúcich rokovaniach stále platné.

Ak by sa dokumenty dostali do verejnej sféry, osobné názory zamestnancov by sa mohli mylne považovať za názory odrážajúce názory Komisie. Zverejnenie dokumentov by preto poškodilo vzťahy s USA. Prístup verejnosti sa musí zamietnuť, ak by sa zverejnením dotknutého dokumentu porušila ochrana medzinárodných vzťahov.

Dokumenty, ku ktorým bol sťažovateľovi zamietnutý prístup, neboli sprístupnené zástupcom podnikateľského sektora. Sú určené výlučne na interné použitie v Komisii, a preto neexistuje dôvod na žiadosť o ich sprístupnenie iným častiam občianskej spoločnosti.

V súvislosti s obchodnými odporúčaniami a stanoviskom Komisie k týmto odporúčaniam neexistuje žiadne tajomstvo. Sťažovateľ má prístup k návrhom TABD vládam, ktoré sú verejne dostupné na internete, a odpovede Komisie boli sťažovateľovi oznámené.

Pripomienky sťažovateľa

Stručne povedané, pripomienky sťažovateľa boli nasledovné.

Informačné poznámky sú jediným spôsobom, ako účinne objasniť povahu vzťahu medzi Komisiou a TABD. Ak by odhalili, že TABD vykonáva neprimeranú právomoc nad rozhodovacím procesom, je nevyhnutné, aby boli sprístupnené verejnosti.

Informačné poznámky nie sú len osobnými názormi zamestnancov Komisie. Sťažovateľ v minulosti získal informačné poznámky Komisie z mnohostrannej dohody o investičných rokovaniach v OECD. Obsahujú oficiálne stanoviská Komisie a poskytujú oveľa viac informácií o tom, ako sa tento proces uskutočnil, než dokumenty dostupné širokej verejnosti.

Je prekvapujúce, že sa zdá, že Komisia považuje konferencie TABD za rokovania, keďže ich organizuje lobistická skupina súkromného sektora a podľa zmlúv nezohrávajú žiadnu úlohu v rozhodovacom procese EÚ. V dôsledku toho je potreba transparentnosti naliehavejšia a posilňuje sa právo na prístup k dokumentom.

Informačné poznámky sú základnými dokumentmi na pochopenie procesu tvorby politiky. Názor Komisie, že neexistuje skutočný verejný záujem na ich zverejnení, svedčí o nedostatočnom pochopení demokratickej priepasti, ktorú občania EÚ tak silno pociťujú.

NÁVRH ODPORÚČANIA

Rozhodnutím z 27. júna 2002 ombudsman zaslal Komisii návrh odporúčania v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu európskeho ombudsmana. Základom návrhu odporúčania bolo:

1 Právny rámec

1.1 Sťažnosť spochybňuje odmietnutie prístupu k niektorým dokumentom zo strany Komisie. Žiadosť o prístup bola podaná v decembri 1999 a opakovaná žiadosť sťažovateľa bola zamietnutá v máji 2000. Preskúmanie ombudsmana, či odmietnutie prístupu Komisiou je prípadom nesprávneho úradného postupu, bude preto založené na rozhodnutí 94/90 (1), ktoré bolo v tom čase platným právnym rámcom.

1.2 Od 3. decembra 2001 sa prístup k dokumentom Komisie riadi nariadením č. 1049/2001 (2) a podrobnými pravidlami pripojenými k rokovaciemu poriadku Komisie jej rozhodnutím z 5. decembra 2001 (3), ktorým sa zrušilo rozhodnutie Komisie 94/90. Ombudsmanka sa preto domnieva, že opätovné posúdenie žiadosti sťažovateľa Komisiou musí byť založené na nariadení č. 1049/2001.

2 Argumenty predložené sťažovateľom a Komisiou

2.1 Sťažovateľ popiera, že Komisia odmietla poskytnúť prístup ku všetkým informačným poznámkam delegácií Komisie na polročnom stretnutí Transatlantického obchodného dialógu (TABD), ktoré sa konalo 10. mája 1999 vo Washingtone, a na konferencii TABD, ktorá sa konala 28. - 29. októbra 1999 v Berlíne.

2.2 Sťažovateľ tvrdí, že odmietnutie Komisie neprikladá dostatočnú váhu verejnému záujmu na zverejnení. Podľa sťažovateľa je TABD a najmä jeho výročná konferencia fórom, na ktorom sa navrhujú a prerokúvajú politiky EÚ, ktoré majú neskôr ďalekosiahly vplyv na všetkých európskych občanov. Informačné poznámky sú nevyhnutné na pochopenie vzťahu Komisie s TABD a úlohy tohto orgánu v rozhodovacom procese EÚ. Poznámky boli pripravené na prezentáciu na konferencii súkromného sektora a mali by sa sprístupniť aj iným častiam občianskej spoločnosti.

Sťažovateľ požaduje prístup k dokumentom a uvádza, že v judikatúre sa vyžaduje, aby inštitúcie poskytli čiastočný prístup, ak dokument obsahuje dôverné aj nedôverné informácie.

2.4 Podľa Komisie sa predmetné dokumenty skladajú z dvoch spojovacích materiálov, ktoré obsahujú orientačné poznámky, navrhované rečnícke body, návrhy komuniké, informačné poznámky na sprievodné stretnutia s ministrami vlády USA, ako aj odporúčania TABD Komisii a pripomienky a odpovede útvarov Komisie na tieto odporúčania. Komisia zverejnila všetky požadované dokumenty okrem orientačných poznámok, rád, stanovísk a iných pripomienok od zamestnancov Komisie.

Komisia tvrdí, že dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup, obsahujú len stanoviská a odporúčania zamestnancov, ktorí by v prípade sprístupnenia svojich stanovísk verejnosti neváhali poskytnúť osobné hodnotenie politických otázok. To by vážne narušilo rozhodovaciu schopnosť Komisie. Okrem toho tieto dokumenty neobjasňujú postoje, ktoré Komisia zaujala vo vzťahu k návrhom TABD. Neexistuje žiadny skutočný verejný záujem na zverejnení a prevažuje záujem na zachovaní takýchto dokumentov vo vnútri.

Okrem toho, ak by sa dokumenty dostali do verejnej sféry, osobné názory zamestnancov by sa mohli mylne považovať za názory odrážajúce názory Komisie. Zverejnenie dokumentov by preto poškodilo vzťahy s USA. Prístup verejnosti sa musí zamietnuť, ak by sa zverejnením dotknutého dokumentu porušila ochrana medzinárodných vzťahov.

Komisia takisto tvrdí, že návrhy TABD adresované vládam sú verejne dostupné na internete a odpovede Komisie boli oznámené sťažovateľovi. Dokumenty, ku ktorým bol sťažovateľovi zamietnutý prístup, neboli sprístupnené ani zástupcom podnikateľského sektora. Sú určené výlučne na interné použitie v Komisii, a preto neexistuje dôvod na žiadosť o ich sprístupnenie iným častiam občianskej spoločnosti.

Pokiaľ ide o čiastočný prístup, Komisia tvrdí, že odpovede Komisie na odporúčania TABD sa vzťahujú na záležitosti prerokované medzi Komisiou a podnikateľským sektorom, ku ktorým sťažovateľ získal prístup. Keďže tieto dokumenty boli súčasťou brífingov, sťažovateľ v skutočnosti získal čiastočný prístup.

Komisia napokon tvrdí, že čas, ktorý uplynul od udalostí, na ktoré boli brífingy pripravené, neumožňuje Komisii sprístupniť dokumenty, keďže stanoviská a odporúčania, ktoré sú v nich obsiahnuté, by mohli byť stále platné v budúcich rokovaniach.

2.5 Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdil, že informačné poznámky nie sú len osobnými názormi zamestnancov Komisie. Iné takéto brífingy obsahujú oficiálne stanoviská Komisie a poskytujú viac informácií o tom, ako sa príslušný proces uskutočnil, než dokumenty dostupné širokej verejnosti.

Sťažovateľ vyjadril prekvapenie nad tým, že sa zdá, že Komisia považuje konferencie TABD za rokovania, keďže ich organizuje lobistická skupina súkromného sektora a nezohrávajú žiadnu úlohu v rozhodovacom procese EÚ podľa zmlúv. V dôsledku toho je potreba transparentnosti naliehavejšia a posilňuje sa právo na prístup k dokumentom.

Podľa sťažovateľa názor Komisie, že neexistuje skutočný verejný záujem na zverejnení brífingových správ, svedčí o nedostatočnom pochopení demokratickej priepasti, ktorú občania EÚ tak silno pociťujú.

3 Zistenia ombudsmana

3.1 Rozhodnutie Komisie 94/90 stanovuje dve kategórie výnimiek z práva verejnosti na prístup k dokumentom Komisie. Prvá kategória je povinná a týka sa ochrany verejného záujmu. Komisia sa odvolala na túto výnimku, keď tvrdila, že zverejnenie príslušných dokumentov by poškodilo verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy. Podľa Komisie by zverejnenie poškodilo vzťahy s USA, pretože osobné názory zamestnancov Komisie by sa mohli mylne považovať za názory odrážajúce názory Komisie.

3.2 Ombudsman poukazuje na to, že nie je jasné, prečo by americké orgány urobili takúto chybu, a Komisia neposkytuje žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali akúkoľvek pravdepodobnosť, že by tak urobili.

3.3 Ombudsman sa preto domnieva, že dôvod, ktorý uviedla Komisia, nepreukazuje, že Komisia skutočne zvážila, či vzhľadom na informácie, ktoré má k dispozícii, môže zverejnenie skutočne ohroziť verejný záujem, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

3.4 Komisia sa tiež odvolala na druhú kategóriu výnimiek podľa rozhodnutia 94/90, ktorá má chrániť jej záujem na dôvernosti jej konaní. Podľa ustálenej judikatúry musí inštitúcia pri uplatňovaní tejto výnimky nájsť skutočnú rovnováhu medzi záujmom občana na získaní prístupu k dokumentom a akýmkoľvek vlastným záujmom na zachovaní dôvernosti svojich rokovaní.

3.5 Ombudsman považuje za opodstatnený argument Komisie, že dokumenty, ku ktorým bol zamietnutý prístup, obsahujú stanoviská a odporúčania zamestnancov, ktorí by neváhali poskytnúť osobné hodnotenie politických otázok, ak by ich názory boli zverejnené, a že by to vážne narušilo rozhodovaciu schopnosť Komisie.

3.6 Ombudsman sa však nedomnieva, že argument Komisie, že neexistuje skutočný verejný záujem na zverejnení, je prijateľný. V tejto súvislosti ombudsmanka v prvom rade pripomína, že cieľom zásady otvorenosti je zabezpečiť občanom významnejšiu úlohu v rozhodovacom procese a zabezpečiť, aby administratíva v demokratickom systéme konala voči občanom primeranejšie, efektívnejšie a zodpovednejšie (4). Okrem toho čo najširší prístup k dokumentom, ktorý má zabezpečiť rozhodnutie Komisie 94/90, umožňuje občanom vykonávať skutočnú a účinnú kontrolu výkonu právomocí zverených inštitúciám Spoločenstva (5).

3.7 Ombudsman poznamenáva, že podľa informácií dostupných na internetovej stránke Komisie má TABD svoj pôvod v roku 1995, keď vtedajší minister obchodu USA a komisári BRITTAN a BANGEMANN zorganizovali v Seville konferenciu pre generálnych riaditeľov spoločností z oboch strán Atlantiku. TABD je neformálny proces, v rámci ktorého európske a americké spoločnosti a podnikateľské združenia vypracúvajú spoločné odporúčania obchodnej politiky EÚ a USA v spolupráci s Európskou komisiou a administratívou USA.

3.8 Ombudsman sa domnieva, že sťažovateľ je oprávnený odvolávať sa na verejný záujem na zverejnení dokumentov týkajúcich sa vzťahu Komisie s TABD. Komisii tiež neprináleží uvádzať, ktoré dokumenty môžu alebo nemusia byť užitočné pre občanov pri monitorovaní výkonu právomocí Komisie.

3.9 Ombudsman preto konštatuje, že Komisia pri uplatňovaní diskrečnej výnimky rozhodnutia 94/90 nepreukázala, že dosiahla skutočnú rovnováhu medzi záujmom občanov na získaní prístupu k dokumentom a vlastným opodstatneným záujmom na dôvernosti. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

3.10 Pokiaľ ide o otázku čiastočného prístupu, ombudsman poukazuje na to, že Komisia by pri prehodnocovaní žiadosti sťažovateľa mala zvážiť čiastočný prístup v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia 1049/2001.

4 Záver

4.1 Z uvedených dôvodov sa ombudsman domnieva, že odôvodnenie zamietnutia žiadosti sťažovateľa o prístup k informačným poznámkam delegácií Európskej komisie na polročnom stretnutí TABD, ktoré sa konalo 10. mája 1999 vo Washingtone, a na konferencii TABD, ktorá sa konala 28. - 29. októbra 1999 v Berlíne, zo strany Komisie je nedostatočné. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

4.2 Ombudsman preto predkladá Komisii v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu ombudsmana tento návrh odporúčania:

Návrh odporúčania

Komisia by mala prehodnotiť žiadosť sťažovateľa a poskytnúť prístup k požadovaným dokumentom, pokiaľ sa neuplatňuje jedna alebo viacero výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia 1049/2001. Prehodnotenie by malo zahŕňať možnosť čiastočného prístupu v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001.

Podrobné stanovisko Komisie

Podrobné stanovisko Komisie sa zaoberalo povahou TABD a dokumentmi, ku ktorým bol zamietnutý prístup. Pokiaľ ide o dôvody zamietnutia prístupu, Komisia vo svojom podrobnom stanovisku zhrnula tieto body:

Informačné poznámky obsahujú hodnotenia pozícií a politík USA. Odrážajú interné rokovania zamestnancov Komisie pri príprave stretnutí so zástupcami podnikov a/alebo vlád. Zverejnenie interného odôvodnenia a alternatív, ktoré zvažoval komisár, by Komisiu vystavilo jej partnerom a oslabilo by jej rokovaciu pozíciu. Rokujúcim partnerom by to poskytlo prehľad o možných kompromisoch, ktoré by Komisia bola ochotná urobiť v neskoršej fáze rokovaní. Hrozilo by vážne riziko pridania sporných otázok do vzťahov medzi EÚ a USA a sťaženia dosiahnutia dohody.

Keďže tieto poznámky obsahujú stanoviská a hodnotenia zamestnancov Komisie, ktorých sa komisár môže alebo nemusí riadiť, ich zverejnenie by mohlo spôsobiť zmätok vo verejnej mienke, pokiaľ ide o oficiálne stanoviská Komisie. Takýto zmätok by tiež prispel k skomplikovaniu vzťahov medzi EÚ a USA, aj keby samotné orgány USA s najväčšou pravdepodobnosťou odlišovali stanoviská Komisie od odporúčaní a návrhov, ktoré predložili jej zamestnanci.

Zverejnenie interného brífingu a podkladových dokumentov by vážne narušilo rozhodovací proces Komisie. Dôvod je dvojaký:

• oslabilo by to pozíciu Komisie v budúcich obchodných rokovaniach. To by zasa vážne ovplyvnilo rozhodovací proces Komisie, pretože by sa zmenšil jej manévrovací priestor;
• Zamestnanci Komisie by mali mať možnosť predkladať rady a stanoviská svojim orgánom, či už komisárovi, kolégiu alebo vysokopostavenému úradníkovi zastupujúcemu inštitúciu. Pri poskytovaní poradenstva svojim orgánom by mali byť chránení pred neprimeraným tlakom zvonka. Ich sloboda vyjadriť svoje názory by bola obmedzená, ak by museli zohľadniť možnosť, že ich názory a hodnotenia by mohli byť sprístupnené verejnosti. Ochrana tohto "priestoru na zamyslenie" má zásadný význam pre ochranu práva iniciatívy Komisie. Jej rozhodovací proces by bol vážne narušený, ak by sa už nemohla spoliehať na nezávislé poradenstvo svojich zamestnancov.

Keď Komisia prehodnotila žiadosť na základe nariadenia č. 1049/2001, zvážila verejný záujem na zverejnení a ujmu, ktorá by bola spôsobená zverejnením dokumentov. Dosiahnutie takejto rovnováhy záujmov si vyžaduje, aby Komisia posúdila informačnú hodnotu dokumentov pre občanov vzhľadom na riziko oslabenia jej rozhodovacej kapacity.

Nariadením č. 1049/2001 sa každej fyzickej alebo právnickej osobe udeľuje právo na prístup bez toho, aby musela uviesť dôvody svojej žiadosti. Po uvoľnení je dokument vo verejnej sfére a je k dispozícii komukoľvek. Inštitúcia a v prípade dokumentov tretích osôb autor strácajú kontrolu nad možným použitím sprístupnených dokumentov alebo ich častí. Riziko šírenia vybraných častí sprístupnených dokumentov mimo ich kontextu sa musí zohľadniť pri posudzovaní ujmy, ktorá by bola spôsobená zverejnením dokumentu.

Na jednej strane by zverejnenie brífingových správ vážne narušilo rozhodovací proces Komisie. Na druhej strane je verejnosť plne informovaná o odporúčaniach TABD prostredníctvom svojho webového sídla, ako aj o odpovediach Komisie. Na rozdiel od tvrdenia sťažovateľa by brífingy neobjasnili zapojenie Komisie do TABD, ale odhalili by interné rokovania a možné kompromisy pri príprave konferencií a stretnutí TABD s úradníkmi USA. Komisia je preto presvedčená, že ochrana jej rozhodovacieho procesu jasne prevažuje nad verejným záujmom na zverejnení niekoľkých dokumentov, ktoré neboli zverejnené.

Čiastočný prístup k dokumentom, ktoré neboli zverejnené, nie je možný, pretože obsahujú len podkladové informácie, osobné hodnotenia a odporúčania na posúdenie komisárom alebo generálnym riaditeľom. Neexistujú žiadne časti, ktoré by nemali dôverný charakter a ktoré by bolo možné oddeliť od samotných poznámok.

Pripomienky sťažovateľa k podrobnému stanovisku

Pripomienky sťažovateľa v súhrne obsahovali tieto body:

Komisia nepreukázala poškodenie medzinárodných vzťahov ani skutočné zohľadnenie verejného záujmu na zverejnení.

Sťažovateľ v zásade súhlasí s právom na dôvernosť, ale nie so záverom, že v tomto prípade prevažuje nad verejným záujmom na zverejnení.

Prístup k dokumentom je vo verejnom záujme, pretože TABD má neprimeraný vplyv na Komisiu. Dokumenty sú podkladom pre tvorbu politiky, a preto majú kľúčový význam pre monitorovanie vykonávania právomocí Komisie.

ROZHODNUTIE

Hodnotenie podrobného stanoviska Komisie ombudsmanom

1.1 Ombudsman predložil návrh odporúčania, aby Komisia prehodnotila žiadosť sťažovateľa o prístup k určitým dokumentom a poskytla prístup k príslušným dokumentom, pokiaľ sa neuplatňuje jedna alebo viacero výnimiek uvedených v článku 4 nariadenia (ES) č. 1049/2001. Prehodnotenie by malo zahŕňať možnosť čiastočného prístupu v súlade s článkom 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001.

1.2 Komisia vo svojom podrobnom stanovisku tvrdí, že príslušné dokumenty obsahujú interné hodnotenia pozícií a politík USA, ktoré odrážajú rokovania zamestnancov Komisie pri príprave stretnutí so zástupcami podnikov a/alebo vlád. Zverejnenie interného odôvodnenia a alternatív, ktoré zvažoval komisár, by Komisiu vystavilo jej partnerom a oslabilo by jej rokovaciu pozíciu. Rokujúcim partnerom by to poskytlo prehľad o možných kompromisoch, ktoré by Komisia bola ochotná urobiť v neskoršej fáze rokovaní. Hrozilo by vážne riziko pridania sporných otázok do vzťahov medzi EÚ a USA a sťaženia dosiahnutia dohody.

1.3 Komisia tvrdí, že čiastočný prístup k dokumentom, ktoré neboli zverejnené, nie je možný, pretože obsahujú len podkladové informácie, osobné hodnotenia a odporúčania. Neexistujú žiadne časti, ktoré by nemali dôverný charakter a ktoré by bolo možné oddeliť od samotných poznámok.

1.4 Ombudsman poznamenáva, že v článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 sa čiastočne ustanovuje, že "inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana: a) verejný záujem, pokiaľ ide o: . -medzinárodné vzťahy." Táto časť článku 4 neodkazuje na možnosť prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení.

1.5 Ombudsman sa domnieva, že odôvodnenie obsiahnuté v podrobnom stanovisku Komisie po prvýkrát jasne vysvetľuje, ako by zverejnenie príslušných dokumentov mohlo ohroziť ochranu verejného záujmu, pokiaľ ide o medzinárodné vzťahy. Vyšetrovanie ombudsmana neodhalilo žiadne dôkazy, ktoré by spochybňovali platnosť tohto aspektu odôvodnenia Komisie alebo názor Komisie, že čiastočný prístup nie je možný.

1.6 Vzhľadom na zistenie ombudsmana v predchádzajúcom odseku nie je potrebné skúmať, či by sa prístup k dokumentom mohol zamietnuť aj podľa článku 4 ods. 3 druhého pododseku nariadenia č. 1049/2001 (6).

Ombudsman však poukazuje na to, že nemôže súhlasiť s názorom Komisie, že riziko šírenia vybraných častí dokumentov mimo ich kontextu sa musí zohľadniť pri posudzovaní možnej ujmy na jej rozhodovacom procese, ktorá by bola spôsobená zverejnením dokumentu.

Podľa názoru ombudsmana je odôvodnenie Komisie v tomto bode v rozpore so slobodou prejavu podľa Európskeho dohovoru o ľudských právach a Charty základných práv Európskej únie, ktorá zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie a myšlienky bez zasahovania orgánov verejnej moci.

2 Záver

Ombudsmanka sa domnieva, že Komisia prijala primerané opatrenia, aby vyhovela jej návrhu odporúčania. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Komisie.

Tvoje úprimné,

 

Jacob SÖDERMAN

---

(1) Rozhodnutie Komisie 94/90 z 8. februára 1994 o prístupe verejnosti k dokumentom Komisie (Ú. v. ES L 46, 1994, s. 58; Mim. vyd. 01/001, s. 288).

(2) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145/43, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

(3) 2001 Ú. v. ES L 345/94.

(4) Vec T-211/00, Aldo Kuijer/Rada, Zb. 2002, s. II-485, bod 52.

(5) Vec T-92/98, Interporc Im- und Export GmbH/Komisia, Zb. 1999, s. II-3521, bod 39.

Prístup k dokumentu, ktorý obsahuje stanoviská pre vnútornú potrebu ako súčasť rokovaní a predbežných porád v rámci príslušného orgánu, sa zamietne aj po prijatí rozhodnutia, ak by zverejnenie dokumentu vážne narušilo rozhodovací proces orgánu, pokiaľ nepreváži verejný záujem na jeho zverejnení.