Vážený pán V.,

Dňa 13. novembra 2000 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi týkajúcu sa odmietnutia Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (ďalej len „EMCDDA“) vyplatiť niekoľko príspevkov stanovených v služobnom poriadku.

Dňa 24. novembra 2000 som postúpil sťažnosť predsedovi EMCDDA. EMCDDA zaslalo svoje stanovisko 22. februára 2001. Poslal som Vám ju s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ktorú ste zaslali 27. marca 2001. Dňa 11. mája 2001 mi EMCDDA zaslalo niektoré doplňujúce informácie, ktoré Vám boli zaslané na ďalšie pripomienky. Od vás som nedostal žiadne ďalšie pripomienky.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledky vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovateľ pracoval ako pomocný zástupca Európskeho monitorovacieho centra pre drogy a drogovú závislosť (EMCDDA) na základe zmluvy, ktorej platnosť sa skončila 31. marca 2000. Následne bol zamestnaný ako dočasný zamestnanec na základe zmluvy, ktorá sa začala 1. apríla 2000. Pri nástupe na svoje nové pracovné miesto požiadal, aby mu boli v súlade s tým vyplatené denné príspevky. Požiadal tiež o príspevok na usídlenie a náhradu cestovných výdavkov svojej rodiny, keď sa presťahovala z Bruselu do Lisabonu. EMCCDA odmietla zaplatiť diéty a cestovné výdavky, pretože sa domnievala, že medzi týmito dvoma zmluvami nedošlo k prerušeniu. Pokiaľ ide o príspevky na usídlenie, neboli v súlade s očakávaniami sťažovateľa. Sťažovateľ sa riadil postupom podľa článku 90, ale EMCDDA nezmenilo svoje stanovisko.

Sťažovateľ preto 13. novembra 2000 podal sťažnosť európskemu ombudsmanovi a uviedol tieto tvrdenia:

Požiadavku

Stanovisko EMCDDA k sťažnosti bolo zhrnuté takto:

Európsky ombudsman postúpil stanovisko EMCDDA sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Sťažovateľ vo svojej odpovedi uviedol:

Vzhľadom na určité nejasnosti týkajúce sa tohto spisu sa riaditeľ EMCCDA rozhodol požiadať Európsku komisiu o radu v tejto veci.

EMCDDA informovalo ombudsmanku o výsledkoch konzultácie Komisie a následných opatreniach. Tento súd vyhlásil, že v súlade so služobným poriadkom a Podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev (1) je dočasný zamestnanec, ktorý bol predtým prijatý ako pomocný zamestnanec, stále oprávnený poberať denné príspevky. To bolo v súlade s rozhodnutím 115/85 správnej rady z 23. januára 1986.

Dňa 8. mája 2001 EMCDDA informovalo sťažovateľa, že mu budú vyplatené denné príspevky a že príspevok na usídlenie bol v plnej výške vyplatený na základe váhového koeficientu uplatniteľného v Portugalsku. Podľa článku 47 služobného poriadku však neexistoval žiadny právny základ na odôvodnenie úhrady cestovných výdavkov.

Doplňujúce informácie EMCDDA boli zaslané sťažovateľovi na ďalšie pripomienky. Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne ďalšie pripomienky.

ROZHODNUTIE

1.1 Podľa sťažovateľa mu EMCDDA nevyplatilo diéty za obdobie, na ktoré mal nárok.

1.2 EMCDDA vysvetlilo, že v prípade sťažovateľa konalo v súlade so svojou bežnou praxou. Sťažovateľ pracoval jeden rok ako pomocný zamestnanec EMCDDA a vnímal denný príspevok. Bol zamestnaný ako dočasný zamestnanec bezprostredne po skončení jeho zmluvy s pomocným zamestnancom. Preto po tom, čo sa stal dočasným zamestnancom, nemal nárok na ďalšie denné diéty.

1.3 Po predložení svojho stanoviska ombudsmanovi EMCDDA požiadalo Európsku komisiu o radu. Na základe získaných informácií EMCDDA potom prehodnotilo svoje stanovisko a vyplatilo sťažovateľovi denný príspevok stanovený v služobnom poriadku pre jeho dočasnú zmluvu. EMCDDA tiež zrevidovalo svoju prax. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že EMCDDA vyriešilo túto záležitosť, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

2.1 Sťažovateľ sa domnieval, že príspevok na usídlenie, ktorý vyplatilo EMCDDA, bol nižší ako suma, ktorú očakával a na ktorú mal nárok.

2.2 EMCDDA vysvetlilo, že príspevok na usídlenie bol riadne vyplatený, pričom sa zohľadnilo uplatnenie váhového koeficientu uplatniteľného v Portugalsku.

2.3 Ombudsman konštatuje, že sa zdá, že sťažovateľ je spokojný s platbou. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že EMCDDA vyriešilo túto záležitosť, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

3.1 Podľa sťažovateľa EMCDDA neuhradilo cestovné náklady rodine sťažovateľa.

3.2 EMCDDA vysvetlilo, že vzhľadom na to, že po jeho zmluve ako pomocného zamestnanca bezprostredne nasledovala zmluva dočasného zamestnanca, v služobnom poriadku neexistuje právny základ na odôvodnenie úhrady cestovných výdavkov.

3.3 Náhrada cestovných výdavkov je stanovená v článku 7 prílohy VII k služobnému poriadku. Podľa článkov 22 a 67 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev sa náhrada cestovných výdavkov vzniknutých pri nástupe do zamestnania alebo pri skončení služobného pomeru vzťahuje aj na dočasných a pomocných zamestnancov.

3.4 Ombudsman však poznamenáva, že po pomocnej zmluve sťažovateľa okamžite nasledovala dočasná zmluva. Nič v spise nenaznačuje, že sťažovateľovi alebo jeho rodine skutočne vznikli cestovné výdavky po zmene zmluvy. Odmietnutie EMCDDA uhradiť výdavky sa preto zdá byť primerané. Ombudsman preto dospel k záveru, že neexistujú žiadne dôkazy o nesprávnom úradnom postupe, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

Na základe vyšetrovaní ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá, že zo strany EMCDDA nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda EMCDDA.

Tvoje úprimné,

Jacob SÖDERMAN

(1) Pozri článok 10 prílohy VII k služobnému poriadku a články 22, 25 a 69 Podmienok zamestnávania ostatných zamestnancov Európskych spoločenstiev.