Vážený pán R.,

Dňa 3. augusta 2000 ste spolu s profesormi Comellou Carnicéovou a Costa Lejovou z Centre de Transferència de Tecnologia (CTT) Univerzity v Léride (Španielsko) podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii. Sťažnosť sa týkala finančnej straty, ktorú ste utrpeli v dôsledku údajnej nedostatočnej náležitej starostlivosti Komisie pri platbách na projekt realizovaný CTT (projekt LIFE97/ENV/E/260) a financovaný prostredníctvom programu ES LIFE.

Dňa 30. augusta 2000 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Dňa 11. decembra 2000 som dostal stanovisko Komisie, ktoré som Vám zaslal s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Doplňujúce informácie ste mi zaslali 4. októbra 2000. Dňa 25. januára a 12. februára 2001 ste mi zaslali svoje pripomienky. Dňa 14. marca 2001 som napísal predsedovi Európskej komisie, aby som získal ďalšie informácie. Komisia zaslala svoje druhé stanovisko 27. apríla 2001, ktoré som Vám postúpila. Vaše pripomienky k druhému stanovisku Komisie som dostal 3. septembra 2001.

Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.

Sťažnosť

Sťažovatelia požiadali v mene CTT o finančnú pomoc z programu ES LIFE na rozvoj projektu zahŕňajúceho rast liečivých rastlín vo vidieckych oblastiach v blízkosti Pyrenejí. Komisia súhlasila s financovaním maximálne 132,479 € celkových nákladov projektu [rozhodnutie Komisie zo 17. júla 1997 (projekt LIFE 97-ENV/E/000260)].

Prvá platba 40 % príspevku ES sa uskutočnila v novembri 1997. V súlade s ustanoveniami prílohy 2 (Administratívne, technické a finančné podmienky) k rozhodnutiu Komisie predložili sťažovatelia 25. septembra 1998 strednodobú správu so žiadosťou o priebežnú platbu zodpovedajúcu 40 % príspevku Spoločenstva (52 991 EUR).

Hoci úrad pre technickú pomoc zodpovedný za LIFE v Španielsku (Proymasa) informoval sťažovateľov, že druhá platba sa uskutoční koncom marca 1999, k tomuto dátumu sa neuskutočnil žiadny prevod. Sťažovatelia sa v máji 1999 obrátili na príslušné útvary Komisie a boli neformálne informovaní o tom, že platba už bola vykonaná. Vo faxe zo 17. mája 1999 tie isté útvary informovali sťažovateľov, že platba ešte nebola uhradená z dôvodu „hodnotenia projektov Life z roku 1999, ktoré sa začalo v januári“, hoci by sa mala uskutočniť v priebehu niekoľkých týždňov.

V čase ukončenia projektu v júli 1999 nebol prijatý žiadny prevod na priebežnú platbu. Dňa 1. júla 1999 sa sťažovatelia písomne obrátili na generálneho riaditeľa GR ENV pána Currieho, ako aj na riaditeľku zodpovednú za program LIFE pani Adinolfiovú. Na žiadny z týchto listov nebola doručená žiadna odpoveď.

Dňa 9. júla 1999 príslušné útvary Komisie vykonali technickú kontrolu projektu, ktorá podľa sťažovateľov dospela k uspokojivému záveru, ako uvádza miestna tlač.

Keďže sťažovatelia nedostali žiadnu odpoveď na svoje žiadosti, obrátili sa listom z 19. októbra 1999 na komisárku pre životné prostredie Margot Wallströmovú. Vysvetlili jej, že po predložení žiadosti o priebežnú platbu pred viac ako rokom bola jedinou odpoveďou, ktorú dostali, ľahostajnosť, slovné zneužívanie a hrozby zo strany Komisie. Odpoveď členky jej kabinetu z 25. januára 2000 ubezpečila sťažovateľov, že GR ENV čoskoro prijme potrebné opatrenia.

CTT predložila konečný projekt 28. októbra 1999. Komisia odpovedala listom z 2. decembra 1999, v ktorom požadovala širokú škálu informácií a dokumentov týkajúcich sa realizácie projektu, aby bolo možné overiť dodržiavanie finančných a administratívnych ustanovení zmluvy. Sťažovatelia zaslali požadované informácie 22. marca 2000.

Keďže Komisia neposkytla žiadne ďalšie oznámenie, sťažovatelia podali 3. augusta 2000 sťažnosť Európskemu ombudsmanovi. Vo svojej sťažnosti tvrdili, že Komisia

1) dodržali podmienky svojej zmluvy;

2) včas vyplatené sumy zodpovedajúce priebežným a záverečným platbám

v prípade projektu;

3) odpovedal na žiadosti sťažovateľa o informácie;

4) zabezpečila primerané správanie svojich útvarov voči sťažovateľom.

Požiadavku

Stanovisko Komisie

Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že príjemca zaslal koncom septembra 1998 priebežnú správu a žiadosť o platbu. Útvary Komisie analyzovali správu spolu s jej podpornými dokumentmi a dospeli k záveru, že informácie sú neúplné. Príjemca bol potom požiadaný, aby predložil chýbajúce osvedčenie ako podmienku pre druhú platbu. Útvary Komisie dostali toto osvedčenie o päť mesiacov neskôr. Medzitým sa ľudské zdroje zodpovedné za riadenie programu zapojili do hodnotenia projektov LIFE predložených v roku 1999. Komisia poukázala na to, že príjemca si bol plne vedomý tejto pracovnej situácie prostredníctvom útvarov Komisie, ako aj technickej pomoci pre program LIFE v Španielsku (PROYMASA).

Dňa 14. júla 1999 príslušné útvary Komisie spolu so skupinou technickej pomoci vykonali kontrolu projektu. V dôsledku monitorovacej návštevy útvary Komisie zistili možné riziko dvojitého financovania, a preto bolo rozhodnutie o priebežnej správe pozastavené.

Príjemca predložil záverečnú správu v novembri 1999, ako aj žiadosť o konečné a priebežné platby. Komisia požiadala 2. decembra 1999 o doplňujúce informácie s cieľom overiť niektoré aspekty projektu. Požadovaná dokumentácia bola Komisii zaslaná 22. marca 2000, teda štyri mesiace od dátumu žiadosti.

Komisia uznala, že v tomto prípade došlo k oneskoreniam v dôsledku postupu hodnotenia programu LIFE z roku 1999, ako aj dlhého reakčného času, ktorý príjemca potreboval na odpoveď na žiadosti Komisie. Inštitúcia uviedla, že jej útvary pracujú na zefektívnení svojich postupov na zlepšenie spracovania spisov a že po navrhovaných finančných reformách by sa mali očakávať zlepšenia („usmernenia týkajúce sa platobných lehôt Komisie“).

Komisia na záver uviedla, že:

1) Zodpovednosť za oneskorenie priebežných a konečných platieb bola rozdelená medzi Komisiu a príjemcu.

2) Komisia riadne odpovedala na všetky žiadosti zaslané sťažovateľmi, a to buď prostredníctvom formálnych listov, alebo telefonických hovorov či osobných výmen.

3) Konečná platba na projekt bola uskutočnená 19. septembra 2000.

Ďalšie informácie od sťažovateľa

Sťažovatelia sa 4. októbra 2000 písomne obrátili na ombudsmana s vysvetlením, že 21. septembra 2000 dostali od Komisie sumu 79 487 € zodpovedajúcu priebežným a konečným platbám (60 % príspevok ES na projekt). Keďže táto suma nezahŕňala úroky za oneskorenú platbu priebežnej splátky, sťažovatelia 3. októbra 2000 formálne požiadali o zaplatenie týchto úrokov.

Pripomienky sťažovateľa

Sťažovatelia zaslali 25. januára a 12. februára 2001 svoje pripomienky k stanovisku Komisie. Sťažovatelia vo svojom prvom liste vyjadrili nesúhlas s odôvodnením inštitúcie. Požiadali Komisiu, aby i) zaplatila úroky za oneskorené platby priebežných a konečných splátok, keďže len ich útvary by sa mali považovať za zodpovedné za oneskorenia; a ii) formálne sa ospravedlniť za nesprávne správanie svojich útvarov, keďže inštitúcia nebola schopná poskytnúť žiadne dôkazy, ktoré by mohli spochybniť starostlivosť sťažovateľov.

Navrhovatelia podrobne vysvetlili svoje predchádzajúce tvrdenia v druhom liste, ktorý obsahuje niekoľko podporných materiálov. Uviedli, že Komisia nikdy nevzniesla formálnu námietku proti ich žiadosti o priebežnú platbu z 25. septembra 1998. O potrebe ďalších dokumentov sa dozvedeli až po telefonickom rozhovore s príslušnými útvarmi Komisie začiatkom roka 1999. Sťažovatelia zaslali 3. februára 1999 požadované osvedčenie, ktoré, ako zdôraznili, už bolo zahrnuté do ich pôvodného podania.

Pokiaľ ide o obavy Komisie týkajúce sa možného dvojitého zdroja financovania po inšpekcii projektu, sťažovatelia vyjadrili prekvapenie nad tým, že zodpovedné útvary neposkytli žiadne dôkazy na podporu týchto zistení, o ktorých neboli informovaní. Na základe týchto úvah sa domnievali, že za omeškanie ich platieb je zodpovedná len Komisia.

Sťažovatelia zahrnuli do svojich pripomienok list útvarov Komisie z 31. januára 2001, v ktorom inštitúcia súhlasila s platením úrokov, ale len tých, ktoré sa týkali konečnej platby. Keďže táto posledná platba bola schválená 19. júna 2000, ale bola uskutočnená až 19. septembra 2000, Komisia sa domnievala, že úroky by mali byť zaplatené len na základe 47-dňového oneskorenia (623 €). V liste z 12. februára 2001 sťažovatelia spochybnili argumentáciu Komisie a tvrdili, že inštitúcia by mala zaplatiť aj úroky zodpovedajúce 371-dňovému oneskoreniu zodpovedajúcemu priebežnej platbe (3 280 €).

Ďalšie požiadavky

Podľa názoru ombudsmana sťažovatelia vzniesli vo svojich pripomienkach dve dodatočné žiadosti: i) refundáciu všetkých úrokov z omeškania priebežných a konečných platieb; ii) ospravedlnenie Komisie za nesprávne správanie jej útvarov. Keďže tieto otázky úzko súviseli s tvrdeniami uvedenými v pôvodnej sťažnosti, ombudsman sa 14. marca 2001 písomne obrátil na Komisiu so žiadosťou o dodatočné informácie o žiadostiach sťažovateľov.

Druhé stanovisko Komisie

Vo svojom druhom stanovisku Komisia najprv odôvodnila oneskorenia priebežnej platby v dôsledku toho, že sťažovateľ nezaradil osvedčenie medzi priložené dokumenty, veľkého pracovného zaťaženia spojeného s hodnotením projektov Life z roku 1999 a potreby overiť potenciálne dvojité financovanie projektu.

Komisia trvala na tom, že žiadosť o priebežnú platbu, ktorú zaslali sťažovatelia, neobsahovala osvedčenie. Tento dokument bol zaslaný len o niekoľko mesiacov neskôr, 4. marca 1999. Zdôraznila, že útvary Komisie požiadali príjemcu telefonicky aj e-mailom, aby poskytol chýbajúce osvedčenie. Úrad technickej pomoci programu LIFE v Španielsku tiež niekoľkokrát telefonicky požiadal o osvedčenie.

Komisia tiež poukázala na to, že po inšpekcii vykonanej jej útvarmi v júli 1999 bolo zistené možné riziko dvojitého financovania príjemcu. Toto riziko vyplývalo zo skutočnosti, že projekt bol vypracovaný spoločne s verejnou organizáciou „Centro Tecnológico Forestal de Catalunya“, ktorá bola financovaná aj z fondov ES (FEOGA). Útvary Komisie preto začali interné overovanie. V súlade s článkom 10 ods. 2 nariadenia o životnom poistení neboli príjemcovi postúpené žiadne informácie, keďže proces si vyžadoval určitý stupeň voľného uváženia.

Zatiaľ neboli vyvodené žiadne konečné závery, pretože toto overenie si vyžaduje veľa času. Útvary Komisie takisto uviedli, že vzhľadom na čas potrebný na vykonanie tohto postupu sa rozhodli uskutočniť priebežné a konečné platby, aby príjemcovi nespôsobili ťažkosti. Hneď ako budú výsledky overovania pripravené, Komisia by mala mať možnosť zvážiť, či uplatní ustanovenia uvedené v článku 11 nariadenia (zníženie, vymáhanie alebo pozastavenie finančnej pomoci Komisiou).

Komisia vysvetlila, že už zaplatila úroky z omeškania vo výške 623,33 € na základe celkových výdavkov na projekt (vrátane priebežnej žiadosti). V odpovedi na žiadosť sťažovateľov o úroky týkajúce sa oneskorených priebežných platieb Komisia navrhla dodatočnú platbu vo výške 1 144 EUR. Po odpočítaní už zaplatených úrokov by táto suma zodpovedala 197-dňovému oneskoreniu odo dňa, keď boli Komisii doručené všetky dokumenty týkajúce sa predbežnej správy (4. marec 1999) do dňa uskutočnenia platieb (19. september 2000).

Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľov o ospravedlnenie, Komisia trvala na správnosti svojich opatrení. Zdôraznila, že postoj jej útvarov voči sťažovateľom bol primeraný, keď vysvetlila svoje kroky. Keďže sa inštitúcia domnievala, že jej útvary poskytli úplné dôkazy o situácii, dospela k záveru, že tvrdenia sťažovateľov nie sú opodstatnené. V tejto súvislosti však Komisia dodala, že sťažovatelia možno nedodržali niektoré ustanovenia nariadenia o životnom poistení, a preto by inštitúcia mohla byť vedená k uplatneniu článku 11 nariadenia (zníženie, vymáhanie alebo pozastavenie finančnej pomoci Komisiou).

Pripomienky sťažovateľa k druhému stanovisku Komisie

Navrhovatelia spochybnili argumenty predložené Komisiou a zopakovali niektoré tvrdenia uvedené v podnete.

Trvali na tom, že osvedčenie, na ktoré odkazuje Komisia, aby čiastočne odôvodnila svoje omeškanie, bolo v skutočnosti zahrnuté do ich pôvodnej žiadosti. Priložili kópiu listu od LISU ("Logística Serveis Universitaries"), nezávislej firmy prenajatej Univerzitou v Lleide, ktorá toto tvrdenie potvrdila. Okrem toho vysvetlili, že Komisia im nikdy formálne neoznámila potrebu chýbajúceho osvedčenia. V januári 1999 inštitúcia len telefonicky informovala LISU o situácii. Sťažovatelia zaslali osvedčenie faxom 3. februára 1999 a v ten istý deň ho zaslali expresnou poštou.

Pokiaľ ide o riziko dvojitého financovania, sťažovatelia poukázali na to, že na tento bod už upozornili útvary Komisie (list pána Rouama, vedúceho oddelenia GR ENV.B.4 z 2. decembra 1999). Vysvetlili, že všetky potrebné vysvetlenia, ako aj požadované dokumenty už boli zaslané v odpovedi 22. marca 2000.

Navrhovatelia na záver zdôraznili, že záujmy navrhované Komisiou neboli vypočítané na základe riadnych dátumov. Uviedli však, že musia prijať ponuku Komisie z dôvodu neprimeranej dĺžky tohto konania.

ROZHODNUTIE

1. Dodržiavanie zmluvy: oneskorenia a úroky zodpovedajúce priebežnej platbe

1.1 Sťažovatelia tvrdia, že Komisia nedodržala podmienky zmluvy, pretože priebežné a konečné platby na projekt neboli vykonané včas. Preto sa domáhajú zaplatenia úrokov za toto omeškanie.

1.2 Komisia vysvetlila, že už zaplatila úroky z omeškania vo výške 623,33 EUR na základe celkových výdavkov na projekt. V odpovedi na žiadosť sťažovateľov o úroky z priebežnej platby Komisia súhlasila s vykonaním dodatočnej platby vo výške 1 144 EUR. Po odpočítaní už zaplatených úrokov by táto suma zodpovedala 197-dňovému oneskoreniu.

1.3 Ombudsman berie na vedomie, že sťažovatelia súhlasili s návrhom Komisie na zaplatenie dodatočných úrokov. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Komisia podnikla kroky na uspokojenie sťažovateľov, pokiaľ ide o tento aspekt prípadu.

2. Žiadosť Komisie o formálne ospravedlnenie

2.1 Sťažovatelia tvrdia, že Komisia neodpovedala na všetky ich žiadosti o informácie (listy útvarom Komisie z 1. júla 1999) a sťažovala sa na správanie jej útvarov. Poukázali na to, že útvary Komisie spochybnili ich náležitú starostlivosť bez toho, aby predložili akékoľvek dôkazy na podporu tvrdení. Sťažovatelia preto požiadali Komisiu o formálne ospravedlnenie.

2.2 Komisia sa sťažovateľom formálne neospravedlnila a trvala na správnosti svojich krokov. Zdôraznila, že postoj jej útvarov voči sťažovateľom bol vždy primeraný tým, že vysvetlila svoje kroky a poskytla úplné dôkazy o situácii.

Inštitúcia uznala, že pri riešení tohto projektu došlo k oneskoreniam, ale navrhla, aby aj sťažovatelia niesli určitú mieru zodpovednosti. Naznačila aj možnosť neoprávneného dvojitého financovania zo strany sťažovateľov, čo by mohlo viesť k uplatneniu článku 11 nariadenia o životnom prostredí na projekt (zníženie, vymáhanie alebo pozastavenie finančnej pomoci Komisiou).

2.3 Ombudsman poznamenáva, že niektoré listy, ktoré sťažovatelia adresovali Komisii s cieľom overiť štádium ich žiadosti o priebežnú platbu, konkrétne listy z 1. júla 1999 adresované generálnemu riaditeľovi GR ENV pánovi Curriemu, ako aj riaditeľke zodpovednej za program LIFE pani Adinolfiovej, neboli zodpovedané. Komisia tento bod vôbec neuviedla v žiadnej zo svojich odpovedí a ani sa zaň neospravedlnila.

Je dobrým administratívnym správaním odpovedať na listy občanov včas, ako sa uvádza v bode 4 Kódexu dobrého administratívneho správania Komisie. V tomto prípade Komisia neodpovedala písomne na listy zo sťažností z 1. júla 1999 adresované generálnemu riaditeľovi GR ENV pánovi Curriemu, ako aj riaditeľke zodpovednej za program LIFE pani Adinolfiovej. Ombudsman preto adresuje Komisii kritickú pripomienku týkajúcu sa tohto aspektu prípadu.

2.4 Pokiaľ ide o spracovanie projektu a informácie poskytnuté sťažovateľom, je dôležité najprv pripomenúť príslušné právne predpisy.

Právnym základom je aj rozhodnutie Komisie zo 17. júla 1997, ktorým sa poskytli finančné prostriedky programu LIFE na projekt CTT. V prílohe II k rozhodnutiu sa stanovujú uplatniteľné administratívne, technické a finančné podmienky. V bode 3.4 prílohy II sa opisuje postup, ktorý sa má dodržiavať pri platbách:

„Platby sa uskutočnia do 60 dní odo dňa prijatia žiadosti [ ]. Komisia však po predchádzajúcom oznámení príjemcovi môže odložiť platbu, ak má nejaké námietky týkajúce sa činností súvisiacich s touto žiadosťou o platbu [ ] V týchto prípadoch príjemca nebude mať nárok na žiadne úroky ani náhradu od Komisie].

2.5 Na základe dôkazov predložených počas vyšetrovania ombudsmanka konštatuje, že sa zdá, že Komisia nedodržala požiadavky stanovené vo vyššie uvedených ustanoveniach:

i) pokiaľ ide o nezahrnutie osvedčenia do žiadosti sťažovateľov o priebežnú platbu z 15. septembra 1998, Komisia nebola schopná poskytnúť žiadny dôkaz, ktorý by mohol preukázať, že sťažovateľom formálne oznámila svoje námietky;

ii) v súvislosti s potrebou overiť potenciálne dvojité financovanie projektu Komisia uznala, že sťažovateľom neboli nikdy poskytnuté žiadne informácie, čo je v rozpore s povinnosťami stanovenými v bode 3.4 prílohy II k rozhodnutiu. Svoje opatrenia odôvodnil tým, že tento proces si vyžadoval určitý stupeň diskrečnej právomoci, ako sa stanovuje v článku 10 ods. 2 nariadenia o životnom prostredí (1). Toto ustanovenie sa však vzťahuje len na kontroly na mieste, a nie na všeobecné vyšetrovania, ako je potreba overiť potenciálne dvojité financovanie.

2.6 Tým, že Komisia nedodržala príslušné pravidlá, sa prípadom nezaoberala s náležitou starostlivosťou. V súlade s tým by bolo dobrým administratívnym správaním ospravedlniť sa. Ombudsman preto adresuje Komisii kritickú pripomienku týkajúcu sa tohto aspektu prípadu.

3. Záver

Na základe vyšetrovaní európskej ombudsmanky týkajúcich sa tejto sťažnosti sa zdá byť potrebné uviesť tieto kritické poznámky:

Je dobrým administratívnym správaním odpovedať na listy občanov včas, ako sa uvádza v bode 4 Kódexu dobrého administratívneho správania Komisie. V tomto prípade Komisia neodpovedala písomne na listy zo sťažností z 1. júla 1999 adresované generálnemu riaditeľovi GR ENV pánovi Curriemu, ako aj riaditeľke zodpovednej za program LIFE pani Adinolfiovej.

Z dôkazov predložených počas vyšetrovania ombudsman poznamenáva, že sa zdá, že Komisia nedodržala požiadavky stanovené v rozhodnutí Komisie zo 17. júla 1997 (bod 3.4 jeho prílohy II). Tým, že Komisia nedodržala tieto pravidlá, sa prípadom nezaoberala s náležitou starostlivosťou. V súlade s tým by bolo dobrým administratívnym správaním ospravedlniť sa.

Vzhľadom na to, že tieto aspekty veci sa týkajú postupov súvisiacich s konkrétnymi udalosťami v minulosti, nie je vhodné usilovať sa o priateľské urovnanie veci. Ombudsman preto prípad uzatvára.

O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie.

Tvoje úprimné,

 

Jacob SÖDERMAN

---

(1) Článok 10 ods. 2 nariadenia Rady (ES) č. 1404/96 z 15. júla 1996, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 1973/92, ktorým sa ustanovuje finančný nástroj pre životné prostredie (život) [Ú. v. ES L 181, 20.7.1996, s. 1: „Komisia informuje príjemcu o kontrole na mieste, pokiaľ neexistujú dostatočné dôvody na podozrenie z podvodu a/alebo nesprávneho použitia“.