# Rozhodnutie vo veci 1219/2020/MIG o tom, ako Európska rada riešila žiadosť o prístup verejnosti k správam založeným na mobilných telefónoch, ktoré údajne zaslal jej vtedajší predseda hlavám štátov a predsedom vlád
- Autor: Európsky ombudsman
- Datum: 2020-10-26T00:00+01:00[Europe/Paris]
- [URL](https://www.ombudsman.europa.eu/sk/decision/sk/134237)
---
> Prípad sa týkal žiadosti o prístup verejnosti k textovým správam, ktoré v roku 2018 zaslal vtedajší predseda Európskej rady hlavám štátov a predsedom vlád. Európska rada uviedla, že takéto textové správy nemá. Sťažovatelia vyjadrili pochybnosti o tom, že Európska rada nemá k dispozícii žiadne dokumenty, ktoré patria do rozsahu ich žiadosti o prístup.
> 
> Ombudsmanka poznamenala, že existuje právna domnienka, že Európska rada nemá príslušné dokumenty, a že táto domnienka nebola vyvrátená argumentmi a dôkazmi, ktoré predložili sťažovatelia. V tomto konkrétnom prípade nezistila žiadny nesprávny úradný postup.
> 
> Sťažnosť však vyvoláva dôležité otázky, najmä potrebu primeraného vedenia záznamov, pokiaľ ide o okamžité správy. Je zrejmé, že textové správy a rýchle správy sa čoraz viac používajú na profesionálnu komunikáciu vrátane oznamovania podstatných informácií. Vzhľadom na svoju povinnosť vypracovať a uchovávať dokumentáciu týkajúcu sa ich činností by inštitúcie EÚ mali túto skutočnosť zohľadniť vo svojich príslušných pravidlách registrácie dokumentov a zabezpečiť, aby sa príslušná komunikácia riadne zaznamenávala.
> 
Okolnosti predchádzajúce sťažnosti
----------------------------------

**1.** V novembri 2019 podali sťažovatelia Európskej rade žiadosť[^\[1\]^](#_ftn1){#_ftnref1} o prístup verejnosti k dokumentom, v ktorej žiadali

*„Všetky textové správy (t. j. SMS správy) a iná textová komunikácia prostredníctvom mobilných telefónov (napr. WhatsApp, Telegram, iMessage, Facebook Chat, Snapchat, Slack, Facebook a Twitter ‚priame správy', Signal Messenger, Wire atď.) zasielané predsedom Rady Donaldom Tuskom alebo v jeho mene výmenou s hlavami štátov alebo predsedami vlád EÚ a zahraničných krajín v roku 2018."*

**2.**Európska rada uviedla, že nemá k dispozícii žiadne dokumenty zodpovedajúce opisu v žiadosti sťažovateľov o prístup.

**3.**Sťažovatelia požiadali Európsku radu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie o zamietnutí prístupu.

**4.**Európska rada potom opätovne preskúmala, či má k dispozícii relevantné dokumenty, a potvrdila, že žiadne nezistila.

**5.**Sťažovatelia, ktorí neboli spokojní s odpoveďou Európskej rady, sa v júli 2020 obrátili na európsku ombudsmanku.

### Predložené tvrdenia

*Európskou radou*

**6.** Európska rada uznala, že textové správy a iná komunikácia prostredníctvom mobilného telefónu by sa mohli považovať za „dokument" v zmysle pravidiel EÚ^[\[2\]](#_ftn2){#_ftnref2}^ o prístupe verejnosti k dokumentom. Uviedol však, že musia byť splnené dve podmienky:

**7.**Po prvé obsah sporného posolstva sa musí týkať záležitosti týkajúcej sa politík, činností a rozhodnutí, ktoré patria do oblasti pôsobnosti inštitúcie.

**8.** Po druhé na to, aby bol obsah dokumentom, musí mať minimálny stupeň stability a formality, čo znamená, že nesmie mať krátku životnosť, ale musí byť vecný. V takom prípade by sporná správa musela byť *„vymenená, zaregistrovaná, uložená a prípadne archivovaná".*

**9.**Európska rada uviedla, že vzhľadom na uvedené úvahy preskúmala, či má k dispozícii dokumenty, ktoré patria do rozsahu žiadosti sťažovateľov, ale žiadne nezistila.

**10.**Európska rada dodala, že nie je zvykom vymieňať si prostredníctvom okamžitých správ svojho predsedu dôležité informácie o záležitostiach, ktoré patria do oblasti jej zodpovednosti.

*zo strany sťažovateľov*

**11.**Sťažovatelia tvrdili, že akákoľvek textová správa, ktorú si vymenili predseda Európskej rady a hlavy štátov alebo predsedovia vlád, sa týka prinajmenšom činností (ak nie politík a/alebo rozhodnutí) Európskej rady.

**12.**Hoci sťažovatelia spochybnili tvrdenie, že dokument nesmie byť „krátkodobý", tvrdili, že ak by textové správy vymieňané medzi prezidentom a hlavami štátov alebo predsedami vlád obsahovali významné informácie týkajúce sa jeho inštitucionálnej úlohy, Európska rada by uchovávala príslušné dokumenty.

**13.** Sťažovatelia tiež tvrdili, že je verejne známe, že si európski lídri vymieňajú textové správy o politických otázkach. Sťažovatelia na to poukázali na tri online články o i) textových správach, ktoré si vymenili predseda Európskej komisie a britský predseda vlády^[\[3\],](#_ftn3){#_ftnref3}^ ii) textovej správe, ktorú zaslal niekto, kto sa zúčastnil na zasadnutí Rady EÚ^[\[4\],](#_ftn4){#_ftnref4}^ a iii) textovej správe, ktorú zaslal holandský predseda vlády predsedovi Európskej rady[^\[5\].^](#_ftn5){#_ftnref5}

**14.**Sťažovatelia preto vyjadrili pochybnosti, či Európska rada v roku 2018 nezaslala hlavám štátov alebo predsedom vlád žiadne okamžité správy. Domnievajú sa, že Európska rada buď nevykonala dôkladné vyhľadávanie svojich záznamov, alebo riadne neuchovala príslušné textové správy.

### Hodnotenie ombudsmana

**15.** Právo verejnosti na prístup k dokumentom sa vzťahuje len na dokumenty v držbe príslušnej inštitúcie^[\[6\].](#_ftn6){#_ftnref6}^

**16.**V tomto prípade Európska rada odmietla poskytnúť prístup verejnosti z dôvodu, že nemá k dispozícii žiadne dokumenty, ktoré by patrili do rozsahu žiadosti sťažovateľov.

**17.** Podľa ustálenej judikatúry platí, že ak dotknutá inštitúcia tvrdí, že nemá konkrétne dokumenty, existuje právna domnienka, že toto tvrdenie je pravdivé a presné.^[\[7\]](#_ftn7){#_ftnref7}^ Hoci túto domnienku možno vyvrátiť relevantnými a zhodujúcimi sa dôkazmi o tom, že požadované dokumenty existujú a príslušná inštitúcia ich má v držbe, je na žiadateľovi, aby takéto dôkazy predložil.^[\[8\]](#_ftn8){#_ftnref8}^ Tieto dôkazy musia ísť nad rámec obyčajného presvedčenia alebo podozrenia, že inštitúcia by mala mať tieto dokumenty v držbe. Domnienku zákonnosti nemožno vyvrátiť tvrdením, že údajný nedostatok dokumentov je v rozpore s dobrou administratívnou praxou^[\[9\].](#_ftn9){#_ftnref9}^

**18.**Sťažovatelia spochybnili prezumpciu zákonnosti tvrdením, že takéto výmeny informácií medzi európskymi lídrami sa vo všeobecnosti uskutočňujú na základe informácií uverejnených v troch online článkoch.

**19. Všeobecný odkaz na túto skutočnosť**však nepostačuje na spochybnenie tvrdenia Európskej rady, že v prejednávanej veci nemala k dispozícii relevantné dokumenty. Vyhlásenie Európskej rady platí aj vtedy, ak sa komunikácia opísaná v žiadosti sťažovateľov o prístup uskutočnila, ale v tom čase nebola zaregistrovaná.

**20.**Ombudsmanka sa preto nedomnieva, že dôkazy predložené sťažovateľmi sú dostatočné na spochybnenie vyhlásenia Európskej rady, že nedrží posolstvá, ktoré požadujú. Právna domnienka stanovená judikatúrou Únie teda platí. Európska rada tiež uviedla, že svoje záznamy preskúmala dvakrát a nie je dôvod pochybovať o tom, že skutočne vykonala dôkladné vyhľadávanie. Skutočnosť, že vyhľadávanie Európskej rady neviedlo k relevantným výsledkom, sama osebe nepostačuje na spochybnenie tejto skutočnosti.

**21.** Sťažnosť však vyvoláva dôležité otázky, najmä pokiaľ ide o textové a okamžité správy. Hoci pravidlá EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom boli vypracované pred viac ako dvoma desaťročiami, pojem „dokument" v rámci týchto pravidiel sa vzťahuje na *„akýkoľvek obsah **bez ohľadu na médium** (...)".* [^\[10\]^](#_ftn10){#_ftnref10} Textové a okamžité správy sú teda jasne zahrnuté do týchto pravidiel.

**22.**Je tiež jasné, že textové správy a okamžité správy sa čoraz viac používajú na profesionálnu komunikáciu vrátane oznamovania podstatných informácií, a to aj zo strany administratívy EÚ. Ak však obsah týchto správ nie je uchovávaný a uchovávaný inštitúciou, verejnosť k tomuto obsahu nikdy nebude mať prístup.

**23.** Hoci ombudsmanka konštatuje, že v tomto prípade nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Európskej rady, domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali vynaložiť maximálne úsilie na to, aby vo svojich pravidlách a postupoch správy dokumentov zohľadnili realitu modernej komunikácie a zvýšené využívanie textových správ a rýchlych správ. To odráža ich povinnosť vypracovať a uchovávať dokumentáciu týkajúcu sa ich činností^[\[11\].](#_ftn11){#_ftnref11}^ Mali by tak robiť, pokiaľ je to možné, nesvojvoľným a predvídateľným spôsobom.

Záver
-----

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

**Európska rada sa nedopustila nesprávneho úradného postupu, keď zamietla prístup verejnosti z dôvodu, že nemá príslušné dokumenty.**

**Vzhľadom na uvedené skutočnosti by inštitúcie EÚ mali vynaložiť maximálne úsilie na to, aby vo svojich pravidlách a postupoch správy dokumentov zohľadnili realitu modernej komunikácie a zvýšené využívanie textu a rýchlych správ.**

Sťažovatelia a Európska rada budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly


európska ombudsmanka


<br />


Štrasburg 26. októbra 2020

[\[1\]](#_ftnref1){#_ftn1} Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049\&from=EN,](https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049&from=EN) uplatniteľné na Európsku radu podľa článku 10 ods. 2 jej rokovacieho poriadku: <https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:32009D0882>.

[\[2\]](#_ftnref2){#_ftn2} Nariadenie č. 1049/2001.

[\[3\]](#_ftnref3){#_ftn3} [https://finance.yahoo.com/news/may-calls-eu-leaders-cross-party-talks-break-brexit-impasse-142426594.html?guccounter=1.](https://finance.yahoo.com/news/may-calls-eu-leaders-cross-party-talks-break-brexit-impasse-142426594.html?guccounter=1)

[\[4\]](#_ftnref4){#_ftn4} <https://www.theguardian.com/politics/2019/mar/22/it-was-not-clear-if-she-had-a-plan-at-all-how-mays-night-at-the-summit-unfolded>.

[\[5\]](#_ftnref5){#_ftn5} [https://apnews.com/420b699b2dae44808f148699781d642a.](https://apnews.com/420b699b2dae44808f148699781d642a)

[\[6\]](#_ftnref6){#_ftn6} V súlade s článkom 2 ods. 3 nariadenia č. 1049/2001.

[\[7\]](#_ftnref7){#_ftn7} Pozri napríklad rozsudok Všeobecného súdu z 23. apríla 2018, *Verein Deutsche Sprache/Európska komisia,* T-468/16, bod 35: [http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=201394\&pageIndex=0\&doclang=DE\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=6275817.](http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=201394&pageIndex=0&doclang=DE&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=6275817)

[\[8\]](#_ftnref8){#_ftn8} Tamže, bod 36 písm. f).

[\[9\]](#_ftnref9){#_ftn9} Uznesenie Súdneho dvora z 30. januára 2019, C-440/18 P, *Vereine Deutsche Sprache/Európska komisia,* bod 23f:

[http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=210527\&pageIndex=0\&doclang=FR\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=5343567](http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=210527&pageIndex=0&doclang=FR&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=5343567).

[\[10\]](#_ftnref10){#_ftn10} Článok 3 písm. a) nariadenia č. 1049/2001 \[zvýraznenie doplnené\].

[\[11\]](#_ftnref11){#_ftn11} Rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2007 vo veci T-264/04, *WWF European Policy Programme/Rada,* bod 61: [http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=\&docid=61308\&pageIndex=0\&doclang=en\&mode=lst\&dir=\&occ=first\&part=1\&cid=5501506](http://curia.europa.eu/juris/document/document.jsf?text=&docid=61308&pageIndex=0&doclang=en&mode=lst&dir=&occ=first&part=1&cid=5501506).