Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ je európska organizácia občianskej spoločnosti, ktorá sa zaoberá právami osôb so zdravotným postihnutím [1]. Už niekoľko rokov monitoruje využívanie finančných prostriedkov EÚ, pokiaľ ide o dodržiavanie práv osôb so zdravotným postihnutím.

2. Podľa sťažovateľa Maďarsko a Portugalsko využili európske štrukturálne a investičné fondy [2] (EŠIF) v súčasnom období financovania (2014 – 2020) na vybudovanie oddelených inštitúcií pre osoby so zdravotným postihnutím. Tvrdia, že je to v rozpore so záväzkami EÚ, najmä s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), podporovať práva osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti.

3. Sťažovateľ tvrdí, že Európska komisia sa mala snažiť zabrániť Maďarsku a Portugalsku využívať EŠIF na budovanie takýchto inštitúcií.

4. Na stretnutiach a v korešpondencii s Komisiou sťažovateľ vyjadril svoje obavy týkajúce sa konkrétnych projektov a infraštruktúry v Maďarsku a Portugalsku a požiadal o konkrétne opatrenia.

5. Sťažovateľ nebol spokojný s tým, ako Komisia reagovala na obavy, ktoré vzniesla, a v júni 2019 sa obrátil na ombudsmanku. Poznamenala tiež, že Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) ešte neodpovedalo na list, ktorý zaslalo 26. apríla 2019 v súvislosti s výstavbou rezidenčných inštitúcií v Portugalsku.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie toho, ako Komisia zabezpečuje, aby Maďarsko a Portugalsko využívali EŠIF na zariadenia starostlivosti o osoby so zdravotným postihnutím v súlade s právnymi záväzkami vyplývajúcimi z Charty základných práv EÚ, nariadenia o EŠIF ^[3] a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím [4].

7. V priebehu vyšetrovania sa vyšetrovací tím ombudsmanky stretol so zástupcami Komisie a skontroloval spis Komisie týkajúci sa tohto prípadu. Komisia 1. júla 2019 odpovedala na list sťažovateľa z 26. apríla 2019, čím vyriešila tento aspekt podnetu.

Argumenty predložené ombudsmanovi

Sťažovateľ

8. Sťažovateľ tvrdí, že predmetné zariadenia v Maďarsku a Portugalsku financované z EŠIF nepodporujú právo osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti [5]. Komisia tým, že nezasiahla, aby tomu zabránila, priamo prispieva k pokračujúcej „inštitucionalizácii“ osôb so zdravotným postihnutím, čo je v rozpore so záväzkami EÚ [6].

- Pokiaľ ide o Maďarsko

9. Sťažovateľ tvrdí, že maďarské orgány poskytli finančné prostriedky na projekty výstavby 189 nových skupinových domov, z ktorých každý je určený najviac pre 12 osôb so zdravotným postihnutím a nachádza sa v odľahlých oblastiach. Tvrdí, že je to v zjavnom rozpore so záväzkami EÚ a Maďarska podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, keďže mnohé skupinové domy sa nachádzajú alebo sa budú nachádzať mimo komunity, v riedko obývaných vidieckych oblastiach, kde chýbajú verejné služby, kde starnú komunity a klesá počet obyvateľov. V mnohých prípadoch budú skupinové domy postavené v priestoroch súčasných veľkých inštitúcií alebo v ich bezprostrednej blízkosti. Obyvatelia novopostavených domov budú prevezení minibusom do tzv. servisných centier, ktoré sa v mnohých prípadoch zriadia v oblasti bývalých veľkých inštitúcií alebo v niektorých prípadoch v ich vnútri.

10. Napriek tomu Komisia neprijala konkrétne opatrenia na zabránenie tomu, aby finančné prostriedky EÚ smerovali na tieto projekty.

11. Sťažovateľ poukazuje aj na nedávnu správu OSN [7], v ktorej sa zistilo, že Maďarsko porušuje článok 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím o nezávislom živote. Sťažovateľ tvrdí, že to dokazuje, že prístup Komisie zlyhal.

- Pokiaľ ide o Portugalsko

12. Podľa sťažovateľa bola v Portugalsku s podporou EŠIF na Azorských ostrovoch vybudovaná nová 16-členná rezidenčná inštitúcia pre mladých ľudí a dospelých so zdravotným postihnutím, ktorá „dočasne alebo trvalo nemohla bývať v ich rodinnom prostredí“. Sťažovateľ uvádza, že osoby žijúce v azorskej inštitúcii nemajú možnosť žiť samostatne v komunite s osobnou asistenciou. Portugalsko tým, že naďalej investuje do inštitucionálnej starostlivosti, koná v rozpore s odporúčaniami OSN.[8] Sťažovateľ poukazuje na to, že v roku 2016 OSN odporučila Portugalsku, aby prijalo národnú stratégiu nezávislého života s potrebnými investíciami. Do dnešného dňa sa tak nestalo.

13. Sťažovateľ vyjadril obavy v súvislosti s týmto a inými podobnými projektmi a stretol sa s Komisiou, aby túto otázku prediskutoval. Odpovede Komisie neboli uspokojivé, pokračuje sťažovateľ, pretože odhaľujú nedostatočné pochopenie povinností podľa článku 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím. Stručne povedané, nezávislý život nemôže byť organizovaný v rámci inštitúcie.

Pokiaľ ide o stanovisko právneho servisu Komisie

14. Sťažovateľ takisto spochybňuje stanovisko právneho servisu Komisie, podľa ktorého sa EŠIF môžu naďalej využívať na inštitucionálnu starostlivosť. Sťažovateľ na podporu svojho stanoviska odkázal na stanoviská Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím (výbor OSN [9]).[10] Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala zrevidovať právne stanovisko.

15. Keďže Komisia a členské štáty spoločne hospodária s EŠIF, sťažovateľ sa domnieva, že Komisia by mala od začiatku overovať projekty, ktoré dostávajú tieto finančné prostriedky, s cieľom predchádzať takýmto nezrovnalostiam a riešiť ich. Mohla by sa napríklad snažiť získať späť takéto finančné prostriedky. Mala by spolupracovať s maďarskými orgánmi na revízii predmetných projektov a zabrániť výstavbe inštitucionálnych zariadení. V konečnom dôsledku by Komisia mala začať konanie o nesplnení povinnosti proti Maďarsku a Portugalsku za to, že odopreli osobám so zdravotným postihnutím ich právo žiť nezávisle a v komunite.

Komisia

- Pokiaľ ide o Maďarsko

16. Pokiaľ ide o Komisiu, tvrdí, že podporila prechod osôb so zdravotným postihnutím z inštitucionálneho na komunitný život v Maďarsku vo finančných obdobiach 2007 – 2013 aj 2014 – 2020. Komisia poukázala na to, že osoby, ktoré sa majú presunúť do nových zariadení financovaných z prostriedkov EÚ, sa presunú z oveľa väčších rezidenčných inštitúcií.  

17. Maďarské orgány začiatkom roka 2017 vyhlásili výzvu na predkladanie návrhov [11] s cieľom podporiť prechod 23 rezidenčných inštitúcií s viac ako 50 osobami na nové riešenia bývania s počtom bytov alebo domov do 12 osôb. V niektorých projektoch v rámci tejto výzvy sa dokončila výstavba novovybudovaných domov na podporované bývanie a jednotlivci sa môžu nasťahovať. V ostatných prípadoch výstavba pokračuje.

18. Odborným preskúmaním niektorých projektov financovaných v Maďarsku, ktoré bolo Komisii doručené v roku 2019, sa potvrdili niektoré nedostatky, ktoré sťažovateľ identifikoval, a stanovili sa odporúčania do budúcnosti.

19. Cieľom Komisie je zabezpečiť dodržiavanie Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, práva na nezávislý život a pokračovanie procesu deinštitucionalizácie [12] v Maďarsku. Druhá etapa tohto procesu sa mala realizovať prostredníctvom druhej výzvy na predkladanie návrhov [13] s cieľom presunúť celkovo 27 000 osôb žijúcich v rezidenčných zariadeniach do iných bytových riešení.

20. Vzhľadom na skúsenosti získané počas prvej fázy a zistené nedostatky Komisia vyjadrila obavy v súvislosti s touto výzvou na predkladanie návrhov, najmä pokiaľ ide o model bývania a umiestnenie nových prostredí, ako aj poskytovanie sociálnych služieb.

21. Maďarské orgány súhlasili s opätovným spustením tejto výzvy s cieľom riešiť obavy Komisie. Komisia to bude pozorne sledovať.

22. Komisia napokon vo všeobecnosti vysvetlila, ako monitoruje EŠIF. Patria sem diskrečné monitorovacie opatrenia, ako je vyžiadanie stanovísk odborníkov, technické stretnutia a informačné semináre s príslušnými orgánmi.

- Pokiaľ ide o Portugalsko

23. Komisia uviedla, že oneskorenie odpovede na list sťažovateľa z 26. apríla 2019 bolo spôsobené internými konzultáciami. V nadväznosti na tieto konzultácie Komisia 1. júla 2019 informovala sťažovateľa, že súčasný právny rámec nebráni členským štátom využívať finančné prostriedky EÚ na rezidenčné inštitúcie, pokiaľ nebránia „pokroku pri zabezpečovaní nezávislých životných podmienok a deinštitucionalizácii“[14].

24. Komisia uviedla, že nedostala žiadne formálne sťažnosti týkajúce sa osôb so zdravotným postihnutím žijúcich v inštitúciách spolufinancovaných z fondov EÚ v Portugalsku. Stretla sa však s portugalskými orgánmi a navštívila rôzne regióny v Portugalsku, aby lepšie pochopila situáciu. Počas týchto stretnutí Komisia zdôraznila význam článku 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a jeho konečného cieľa, ktorým je nezávislý život a začlenenie do komunity. Okrem toho zdôraznila, že všetky investície realizované z fondov EÚ musia byť v súlade s dohovorom.

25. Portugalské orgány ešte nezaslali dostatočné informácie na preukázanie toho, že ich záväzok týkajúci sa komunitného života sa vykonáva v súlade s požiadavkami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

26. Keďže v súčasnosti nie je možné dospieť k záveru, či sú plánované inštitúcie a všeobecný prístup k deinštitucionalizácii v Portugalsku v súlade s jej povinnosťami podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, Komisia sa rozhodla vyslať odborníka na analýzu situácie inštitúcií pre osoby so zdravotným postihnutím podporovaných z fondov EÚ v Portugalsku. Očakáva sa, že správa experta bude predložená neskôr v roku 2020.[15]

Pokiaľ ide o stanovisko jej právneho servisu

27. Komisia zdôraznila, že cieľom financovania EÚ je podporiť prechod od inštitucionalizovaného k nezávislému a komunitnému životu. Ako sa však jasne uvádza v stanovisku jej právneho servisu, využívanie EŠIF na podporu inštitúcií s dlhodobým pobytom nie je zakázané. Komisia v každom prípade uviedla, že sa nemôže zapojiť do ďalších diskusií na túto tému, keďže čaká na rozhodnutie Všeobecného súdu vo veci, ktorú v roku 2019 predložil sťažovateľ a ktorá sa týka podpory inštitúcií v Bulharsku z EŠIF [16].

28. Komisia poukázala aj na kontroly, ktoré vykonáva v rôznych časových obdobiach, keď sa realizuje projekt financovaný z EŠIF. Spomenula aj povinnosti členských štátov, pokiaľ ide o zásadu nediskriminácie, vrátane venovania osobitnej pozornosti prístupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím počas prípravy a realizácie projektov [17].

Hodnotenie ombudsmana

29. Zariadenia, s ktorými sťažovateľ v tomto vyšetrovaní nesúhlasí, predstavujú riziko, že budú domovom pre niektorých dotknutých jednotlivcov po zvyšok ich života. Informácie poskytnuté sťažovateľom, podľa ktorých sa niektoré novovybudované domy nachádzajú v areáli bývalých inštitúcií, potvrdzujú, že pokrok smerom ku komunitnému životu je obmedzený. Podobne skutočnosť, že niektoré sa nachádzajú vo vidieckych, riedko osídlených oblastiach s nízkou dostupnosťou verejnej dopravy, ďalej naznačuje, že príležitosti pre dotknutých jednotlivcov na integráciu, zabezpečenie zamestnania a život v komunite sú ešte menej pravdepodobné.

30.  EÚ schválila Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorého ustanovenia sú teraz neoddeliteľnou súčasťou právneho poriadku EÚ [18]. V článku 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím sa uvádza, že zmluvné strany „uznávajú rovnaké právo všetkých osôb so zdravotným postihnutím žiť v spoločnosti s rovnakými možnosťami voľby ako ostatní a prijmú účinné a primerané opatrenia na uľahčenie plného využívania tohto práva osobami so zdravotným postihnutím a ich plného začlenenia a účasti v spoločnosti“. Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím uviedol, že pokračujúce investície do inštitucionálnej starostlivosti bránia plnému uplatňovaniu práva na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti [19].

31. Ombudsman s tým súhlasí. Je ťažké pochopiť vyhlásenie Komisie, že súčasný právny rámec nebráni členským štátom využívať finančné prostriedky EÚ na rezidenčné inštitúcie, pokiaľ nebránia „pokroku pri zabezpečovaní nezávislých životných podmienok a deinštitucionalizácii“. Zdá sa byť zrejmé, že finančné prostriedky EÚ vynaložené na udržiavanie alebo ešte horšie budovanie inštitúcií môžu len brániť pokroku pri zabezpečovaní deinštitucionalizácie.

32. Ombudsmanka už mala príležitosť vyjadriť sa k tejto záležitosti vo svojom rozhodnutí vo veci 417/2018/JN [20]. V takom prípade ombudsmanka vyzvala Komisiu, aby: i) usilovať sa v čo najväčšej možnej miere dodržiavať usmernenia Výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, že finančné prostriedky EÚ by sa nemali využívať na zachovanie existujúcich inštitúcií; ii) zvážiť potrebu riešiť nedostatok vhodného právneho základu na zabezpečenie toho, aby sa finančné prostriedky EÚ vynakladali v plnom súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; iii) monitorovať, do akej miery maďarské orgány dodržiavajú proces deinštitucionalizácie, ktorý sa mal začať 1. júla 2018 a skončiť v decembri 2020. Treba zdôrazniť, že finančné prostriedky, o ktoré išlo v uvedenej veci, boli použité na renováciu existujúcej inštitúcie, a nie, ako v prejednávanej veci, na budovanie nových inštitúcií, čo je ešte problematickejšie.

33. Komisia nadviazala na tento prípad pozitívne [21], najmä na návrh ombudsmanky, že finančné prostriedky EÚ by sa v čo najväčšej možnej miere nemali používať na udržiavanie inštitúcií a namiesto toho by sa mali používať na podporu deinštitucionalizácie. Vyjadrila tiež väčšie ambície do budúcnosti a uviedla, že jej návrhy na programové obdobie 2021 – 2027 ešte viac posilnili zameranie na prechod z inštitucionálnych služieb na komunitné a rodinné služby v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

34. Pokiaľ ide o konkrétne projekty v tomto prípade, ombudsmanka poznamenáva, že Komisia podnikla kroky na zabezpečenie toho, aby príslušné vnútroštátne orgány dodržiavali svoje povinnosti. Komisia napríklad vykonala monitorovanie projektu na mieste v Portugalsku. Aktívne spolupracovala s maďarskými a portugalskými orgánmi a zadala vypracovanie odborných správ o situácii v oboch členských štátoch.

35. Ombudsmanka vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nekonala skôr, pokiaľ ide o prvú výzvu na predkladanie návrhov v Maďarsku. V správe experta z decembra 2019 [22] sa identifikovali prvky, ktoré sú v rozpore s požiadavkami podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, vrátane nedostatkov, pokiaľ ide o umiestnenie nových zariadení. Výbor OSN zistil aj porušovanie práva na nezávislý život podľa Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím v Maďarsku, a to aj v projektoch financovaných z EŠIF [23]. Okrem toho osobitní spravodajcovia OSN nedávno napísali Komisii o nevhodnom využívaní EŠIF na zachovanie inštitucionálnej starostlivosti [24]. Nie je jasné, prečo sa Komisia po zistení problémov nesnažila pozastaviť finančné prostriedky. [25]

36. Ombudsmanka chápe, že projekty v súčasnosti značne pokročili. Okrem toho sa zdá, že vzhľadom na skúsenosti získané pri realizácii tohto projektu bola druhá výzva na predkladanie návrhov, ktorú pripravili maďarské orgány, pozastavená.

37. Pokiaľ ide o projekty v Portugalsku, expertná správa, v ktorej sa analyzuje povaha a organizácia vo vzorke inštitúcií pre osoby so zdravotným postihnutím podporovaných z EŠIF, ešte nebola predložená. Faktom však zostáva, že výbor OSN už v roku 2016 odporučil Portugalsku, aby prijalo národnú stratégiu pre nezávislý život [26], a osobitní spravodajcovia OSN sa obrátili na Komisiu, pokiaľ ide o využívanie finančných prostriedkov EÚ na renováciu dvoch projektov v Portugalsku, čo vyvolalo obavy [27].

38. Ombudsmanka verí, že Komisia zohľadní obavy, ktoré vyjadril výbor OSN a osobitní spravodajcovia OSN, dôkladne preskúma zistenia odborných správ o procese deinštitucionalizácie v Portugalsku a bude na ne reagovať.

39. Hoci ombudsmanka v tomto prípade zistila nedostatky, zastáva názor, že Komisia prijala opatrenia na riešenie mnohých zistených problémov. V tejto fáze preto nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.

40. Ombudsmanka sa však domnieva, že otázka deinštitucionalizácie má osobitný význam, v neposlednom rade z dôvodu problémov, ktoré odhalila prebiehajúca kríza spôsobená ochorením COVID-19. Hoci sa ukázalo, že je ťažké zhromaždiť údaje o vplyve pandémie na osoby žijúce v ústavoch, výskum naznačuje, že verejné orgány prijali nedostatočné opatrenia na ochranu týchto osôb.[28] Počas pandémie došlo v zariadeniach ústavnej starostlivosti v členských štátoch k nespočetným úmrtiam.[29] Ľudia žijúci v týchto zariadeniach čelili diskriminácii, pokiaľ ide o prístup k liečbe a podpore.[30]

41. V snahe pomôcť členským štátom riešiť krízu EÚ prehodnotila pravidlá, ktorými sa riadi využívanie EŠIF, a uľahčila im prístup [31]. Je nevyhnutné, aby sa tieto finančné prostriedky použili na ochranu práv najzraniteľnejších občanov, najmä starších osôb a osôb so zdravotným postihnutím.[32] Ombudsman má teraz v úmysle spolu s členmi Európskej siete ombudsmanov preskúmať potrebu ďalšej práce v tejto oblasti.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Hoci ombudsmanka v tomto prípade zistila nedostatky, Komisia prijala opatrenia na riešenie mnohých zistených problémov. V tejto fáze nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.

Sťažovateľ a Európska komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrhy na zlepšenie

S cieľom riešiť nedostatky zistené v tomto prípade ombudsman predkladá tieto návrhy:

Komisia by mala od začiatku overovať projekty, ktoré dostávajú finančné prostriedky z EŠIF, s cieľom predchádzať typom problémov, ktoré sú v tomto prípade podrobne opísané, a riešiť ich. V prípade potreby by sa mala usilovať o pozastavenie financovania.

Komisia by mala nadviazať na správy vypracované príslušnými expertmi v prípade Maďarska a Portugalska a podrobne stanoviť opatrenia, ktoré má v úmysle prijať na riešenie vydaných odporúčaní.

Komisia by mala informovať ombudsmanku o najnovšom vývoji, pokiaľ ide o programové obdobie 2021 – 2027, a o tom, ako plánuje posilniť zameranie na prechod z inštitucionálnych služieb na komunitné a rodinné služby v súlade s Dohovorom OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

 

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 31. júla 2020

 

[1] Európska sieť pre nezávislý život (ENIL)

[2] Viac informácií o európskych štrukturálnych a investičných fondoch (EŠIF): https://ec.europa.eu/info/funding-tenders/funding-opportunities/funding-programmes/overview-funding-programmes/european-structural-and-investment-funds_en

[3] Nariadenie (EÚ) č. 1303/2013 o EŠIF, k dispozícii na adrese: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A32013R1303. 

[4] Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý je právne záväznou zmluvou, nadobudol pre Európsku úniu ako medzinárodnú organizáciu platnosť v roku 2011: https://www.un.org/development/desa/disabilities/convention-on-the-rights-of-persons-with-disabilities.html.

[5] Toto právo je stanovené v článku 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím.

[6] Sťažovateľ zakladá svoje argumenty na článku 26 Charty základných práv EÚ o integrácii osôb so zdravotným postihnutím; k článku 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím o práve osôb so zdravotným postihnutím na nezávislý život a začlenenie do spoločnosti, ako sa podrobnejšie vysvetľuje vo všeobecnej pripomienke č. 5 Výboru OSN; a článkov 4, 6 a 7 nariadenia č. 1303/2013 o spoločných ustanoveniach pre EŠIF. Odkazuje aj na rozhodnutie európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/8/2014/AN: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/59836.

[7] Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím, vyšetrovanie týkajúce sa Maďarska, ktoré vykonal výbor podľa článku 6 opčného protokolu k dohovoru, UNCRPD/C/HUN/IR/1, 13. septembra 2019, bod 101 písm. f) a g), v ktorom sa takisto uvádza: „[p]ubálne fondy vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov sa naďalej investujú do budovania, renovácie a rozširovania veľkých a malých inštitúcií. Tým sa odstraňujú zdroje na nezávislý život a rozvoj prístupných komunitných služieb, ktoré podporujú inklúziu.“

[8] V roku 2016 Výbor OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím vo svojich záverečných pripomienkach k úvodnej správe pre Portugalsko (CRPD/C/PRT/CO/1) odporučil, aby Portugalsko „prijalo národnú stratégiu nezávislého života vrátane zvýšených investícií na uľahčenie nezávislého života v komunite, a nie v inštitúciách, ktorou sa reguluje osobná asistencia [...], zaviedlo podporné služby v komunite pre osoby s mentálnym a psychologickým postihnutím“(odsek 39) [http://docstore.ohchr.org/SelfServices/FilesHandler.ashx?enc=6QkG1d%2FPPRiCAqhKb7yhsgS19RWfPJldrCFmmb%2B7m2uf3umNkn3cwAWe215iI7iCJux52QJuVAnUJzm17zmsxLafyE6KaNlHCRVYrXX%7BwB5Gb330v3JwgYLOeLU].

[9] Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) je orgán nezávislých expertov, ktorý monitoruje vykonávanie dohovoru zmluvnými štátmi [https://www.ohchr.org/en/hrbodies/crpd/pages/crpdindex.aspx].

[10] Sťažovateľ poukazuje na to, že výbor OSN vo svojom liste z 10. decembra 2018 adresovanom Komisii (pripojenom k sťažnosti) v podstate nesúhlasí s výkladom povinností vyplývajúcich z Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím zo strany právneho servisu Komisie a tvrdí, že EÚ má povinnosť zabezpečiť, aby EŠIF nešli do ústavnej starostlivosti.

[11] EFOP-2.2.2-17

[12] Deinštitucionalizácia je proces presunu jednotlivcov z inštitucionálnych zariadení do komunitných riešení, ktoré umožňujú nezávislý život.

[13] EFOP-2.2.5-17.

[14] Komisia zastáva názor, že nemožno „vylúčiť, že investície do inštitúcií s dlhodobým pobytom môžu slúžiť na dosiahnutie niektorých tematických cieľov uvedených v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 [14] bez toho, aby sa narušil celkový cieľ článku 19 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím“. V článku 9 nariadenia č. 1303/2013 sa odkazuje najmä na tematický cieľ „(9) podpora sociálneho začlenenia, boj proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii“[https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=celex%3A32013R1303].

[15] Komisia si je vedomá ďalšej odbornej štúdie, v ktorej sa odporúča, aby Portugalsko posilnilo vykonávanie komunitnej starostlivosti a zaviedlo mechanizmy pravidelného monitorovania a nezávislé hodnotenie zavedených systémov osobnej asistencie s cieľom zabezpečiť ich budúcu udržateľnosť (štúdia o nezávislom živote a začlenení v Spoločenstve, ktorú vypracovala Akademická sieť európskych expertov v oblasti zdravotného postihnutia, dostupná tu: https://www.disability-europe.net/search?searchphrase=all&start=40).

[16] Vec T-613/19 ENIL Brussels Office a iní/Komisia [https://eur-lex.europa.eu/legal-content/GA/TXT/?uri=CELEX:62019TN0613]

[17] Článok 7 nariadenia č. 1303/2013.

[18] C-335/11 a C-337/11, HK Danmark/Dansk almennyttigt Boligselskab a HK Danmark/Dansk

Arbejdsgiverforening, rozsudok z 11. apríla 2013, bod 30: http://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?num=C-335/11&language=EN; C-363/12, Z./A Government department, The Board of management of a community school, rozsudok z 18. marca 2014, bod 73: http://curia.europa.eu/juris/liste.jsf?language=en&num=C-363/12.

[19] Všeobecná pripomienka č. 5 z 27. októbra 2017, bod 15 a bod 15 písm. e): https://www.ohchr.org/en/hrbodyies/crpd/pages/gc.aspx. Okrem toho by sa podľa názoru výboru OSN finančné prostriedky EÚ nemali využívať na zachovanie existujúcich inštitúcií a je potrebné „posilniť monitorovanie využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby sa zabezpečilo, že sa budú používať výlučne na rozvoj podporných služieb pre osoby so zdravotným postihnutím v miestnych komunitách, a nie na prestavbu alebo rozšírenie inštitúcií“. Výbor ďalej odporučil, aby „Európska únia pozastavila, stiahla a vymáhala platby v prípade porušenia povinnosti dodržiavať základné práva“(záverečné pripomienky k úvodnej správe Európskej únie, bod 51).

[20] Rozhodnutie vo veci 417/2018/JN o tom, ako Komisia riešila obavy vyjadrené v súvislosti s údajným porušovaním ľudských práv v zariadení sociálnej starostlivosti v Maďarsku, ktoré získalo finančné prostriedky EÚ: https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/119185.

[21] Pozri https://www.ombudsman.europa.eu/pdf/en/125982.

[22] Posúdenie procesu deinštitucionalizácie osôb so zdravotným postihnutím v Maďarsku financovaného EÚ (2017 – 2019) z 18. decembra 2019.

[23] Organizácia Spojených národov, Výbor pre práva osôb so zdravotným postihnutím, Vyšetrovanie týkajúce sa Maďarska, ktoré vykonal výbor podľa článku 6 opčného protokolu k dohovoru, CRPD/C/HUN/IR/1, 13. septembra 2019, bod 101 písm. f) a g).

[24] https://spcommreports.ohchr.org/TMResultsBase/DownLoadPublicCommunicationFile?gId=25267

[25] V článku 6 uvedeného nariadenia sa stanovuje, že „operácie podporované z EŠIF musia byť v súlade s uplatniteľným právom Únie a vnútroštátnym právom týkajúcim sa jeho uplatňovania“. V článku 7 sa uvádza, že „Komisia prijme primerané opatrenia na zabránenie akejkoľvek diskriminácii na základe sekundy, [...] zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie počas prípravy a vykonávania programov“. Podľa článku 63 ods. 8 uvedeného nariadenia „Komisia [...] b) vylúči z financovania zo zdrojov Únie výdavky, ktoré boli vyplatené v rozpore s uplatniteľným právom; c) prerušiť platobné lehoty alebo pozastaviť platby, ak sa tak stanovuje v pravidlách platných v jednotlivých odvetviach. Komisia ukončí celé prerušenie platobných lehôt na pozastavenie platieb alebo jeho časť po tom, ako členský štát predloží svoje pripomienky, a hneď, ako prijme všetky potrebné opatrenia [...].“

[26] Pozri poznámku pod čiarou 8.

[27] https://spcommreports.ohchr.org/TMResultsBase/DownLoadPublicCommunicationFile?gId=25267. V liste sú uvedené tieto dva projekty v Portugalsku: i) ALT20‐06‐4842‐FEDER‐000157 a ii) ALT20‐06‐4842‐FEDER‐000087.

[28] https://www.covid-drm.org

[29] Pozri napríklad https://www.euronews.com/2020/05/08/the-deadly-impact-of-covid-19-on-europe-s-care-home; https://www.brusselstimes.com/all-news/belgium-all-news/105848/takmer polovica-of-belgiums-coronavirus-deaths-are-nursing-home-residents/

[30] Nahlásil to aj sťažovateľ, https://enil.eu/news/urgent-appeal-requesting-access-to-medical-care-in-romania/.

[31] https://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2020/04/22/covid-19-more-flexibility-for-deploying-eu-budget-money/

[32] Pozri https://www.irishtimes.com/opinion/nursing-homes-must-be-made-a-thing-of-the-past-1.4257422.