Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažovateľ [1] je novinár pracujúci pre investigatívnu spravodajskú platformu. V októbri 2019 podala Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom [2]. Požiadala úrad OLAF, aby zverejnil všetky dokumenty a korešpondenciu týkajúcu sa vyšetrovania väzieb medzi výrobcom tabakových výrobkov Japan Tobacco International (JTI) a rodinným príslušníkom sýrskeho prezidenta.

2. OLAF odmietol sprístupniť požadované dokumenty. Úrad OLAF tvrdil, že na dokumenty sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia uznaná judikatúrou EÚ ^[3], podľa ktorej by zverejnenie dokumentov týkajúcich sa vyšetrovaní úradu OLAF zásadne ohrozilo ciele jeho vyšetrovacích činností, ako aj jeho rozhodovací proces. Úrad OLAF sa domnieval, že sťažovateľ neposkytol žiadne jasné prvky, ktoré by naznačovali existenciu prevažujúceho verejného záujmu na odôvodnenie zverejnenia.

3. Sťažovateľka napadla zamietnutie úradu OLAF opakovanou žiadosťou [4] Tvrdila, že existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení, najmä preto, že podobné vyšetrovania ukázali, že tabakové spoločnosti podplácali orgány a využívali vojnové zóny na predaj svojich výrobkov.

4. OLAF trval na svojom rozhodnutí zamietnuť prístup k dokumentom. Uviedla, že sťažovateľ nepreukázal existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení požadovaných dokumentov a tvrdila, že zverejnenie by narušilo ochranu účelu inšpekcií, vyšetrovaní a auditov, ako aj ochranu súkromia a osobných údajov.[5] Zverejnenie dokumentov by tiež predstavovalo riziko pre prezumpciu neviny osôb, ktorých sa vyšetrovanie týka. Úrad OLAF dodal, že nie je možné poskytnúť čiastočný prístup k dokumentom vzhľadom na to, že na všetky informácie, ktoré sú v nich uvedené, sa vzťahuje všeobecná domnienka nezverejnenia potvrdená judikatúrou EÚ.

5. Sťažovateľ, ktorý nebol spokojný s odmietnutím úradu OLAF sprístupniť dokumenty, sa v januári 2020 obrátil na ombudsmanku.

Vyšetrovanie

6. Ombudsmanka začala vyšetrovanie v súvislosti s rozhodnutím úradu OLAF odmietnuť prístup verejnosti k požadovaným dokumentom.

7. Vzhľadom na všeobecnú domnienku, že by sa nemal poskytnúť prístup verejnosti k vyšetrovaciemu spisu úradu OLAF, prvým krokom ombudsmanky bolo požiadať úrad OLAF, aby jej poskytol záverečnú správu z vyšetrovania. Ombudsmanka takisto poskytla úradu OLAF príležitosť predložiť ďalšie pripomienky k sťažnosti (okrem odôvodnenia, ktoré už bolo sťažovateľovi poskytnuté). Ombudsman nedostal od úradu OLAF žiadne ďalšie pripomienky.

Hodnotenie ombudsmana

8. Vo všeobecnosti platí, že pri prijímaní žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom musia inštitúcie EÚ posúdiť každý dokument jednotlivo, aby určili, či ho možno (úplne alebo čiastočne) sprístupniť. Toto posúdenie musí byť špecifické a individuálne vo vzťahu k obsahu každého dokumentu [6].

9. V tomto prípade sa OLAF odvolal na všeobecnú domnienku, že prístup verejnosti k požadovaným dokumentom by bol obzvlášť škodlivý pre jeho schopnosť plniť si svoje poslanie v oblasti boja proti podvodom vo verejnom záujme. OLAF teda bez individuálneho posúdenia každého dokumentu dospel k záveru, že prístup k dokumentom nemožno poskytnúť.

10. Súdy EÚ stanovili, že na dokumenty súvisiace s vyšetrovaniami úradu OLAF sa môže vzťahovať všeobecná domnienka nezverejnenia. Všeobecná domnienka nezverejnenia umožňuje úradu OLAF odmietnuť prístup bez toho, aby musel posudzovať dokumenty individuálne a bez toho, aby musel zvážiť, či by sa mohol poskytnúť čiastočný prístup k jednému alebo viacerým dokumentom.[7] Všeobecná domnienka sa uplatňuje na celý spis vyšetrovania úradu OLAF a súdy EÚ potvrdili, že sa uplatňuje počas vyšetrovania aj po jeho ukončení. Súdy takisto rozhodli, že ochrana vyšetrovaní úradu OLAF sa vzťahuje aj na následné opatrenia, pokiaľ sa tieto následné opatrenia uskutočnia v primeranej lehote.[8] Cieľom je poskytnúť príslušným orgánom EÚ alebo vnútroštátnym orgánom čas na rozhodnutie o prípadných opatreniach, ktoré prijmú na základe odporúčaní úradu OLAF.

11. Ombudsmanka si je vedomá praktických výhod uplatňovania tejto domnienky nezverejňovania, ktorú Dvor audítorov uznal, že umožňuje určitú proporcionalitu pri vybavovaní žiadostí inštitúcií o prístup verejnosti k dokumentom. Uplatnenie domnienky nezverejnenia je zároveň možnosťou, a nie povinnosťou ako takou.

12. S cieľom pomôcť určiť, či úrad OLAF v tomto prípade správne uplatnil všeobecnú domnienku, ombudsmanka považovala na účely tohto vyšetrovania za vhodné preskúmať záverečnú správu úradu OLAF [9] z vyšetrovania. Záverečná správa je z 24. apríla 2015. Zo znenia správy, ktorá má 22 strán, vyplýva, že len jedna krátka časť na strane 7 je relevantná pre predmet žiadosti sťažovateľa, a to možné prepojenia medzi STI a Sýriou. Celý súbor však obsahuje tisíce dokumentov.

13. Ombudsman preto pripúšťa, že bolo rozumné, aby OLAF v tomto prípade uplatnil na celý vyšetrovací spis všeobecnú domnienku nezverejnenia.

14. Súdy EÚ potvrdili, že všeobecná domnienka nezverejnenia, ktorá sa vzťahuje na spisy úradu OLAF, môže byť vyvrátená, ak existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.[10] V tomto prípade sa ombudsman domnieva, že prevažuje verejný záujem na tom, aby úrad OLAF mohol plniť svoje poslanie. Vyšetrovanie teda neodhalilo žiadny nesprávny úradný postup OLAF-u pri odmietnutí prístupu k požadovaným dokumentom.

15. Ombudsmanka sa domnieva, že hoci v tomto prípade neexistuje žiadna právna povinnosť zverejniť akékoľvek výňatky zo správy úradu OLAF, stále existuje značný verejný záujem o informácie o vyšetrovacích krokoch prijatých v súvislosti s výrobcami tabakových výrobkov a vojnovou zónou.

16. Ombudsmanka ďalej konštatuje, že záverečná správa bola vypracovaná v roku 2015 a príslušná časť vychádza z informácií získaných pred niekoľkými rokmi. Okrem toho Komisia už zverejnila niektoré informácie o tejto téme v odpovedi na parlamentnú otázku z roku 2013 [11].

17. Ombudsmanka preto navrhuje, aby OLAF vykonal individuálne posúdenie príslušnej časti správy s cieľom určiť, či možno udeliť aspoň čiastočný prístup.

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Vyšetrovanie neodhalilo žiadny nesprávny úradný postup úradu OLAF pri odmietnutí prístupu k požadovaným dokumentom.

Sťažovateľ a OLAF budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Návrh na zlepšenie

Hoci OLAF správne uplatnil všeobecnú domnienku nezverejnenia stanovenú v práve EÚ, ombudsmanka navrhuje, aby v tomto prípade OLAF vykonal individuálne posúdenie príslušnej časti správy s cieľom určiť, či možno udeliť aspoň čiastočný prístup.

Emily O'Reilly
európska ombudsmanka

Štrasburg 29. júla 2020

[1] Hoci sťažovateľka nie je občiankou EÚ ani nemá pobyt v členskom štáte EÚ, ombudsmanka sa vzhľadom na význam tejto veci rozhodla preskúmať túto sťažnosť z vlastnej iniciatívy.

[2] Podľa nariadenia č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/PDF/?uri=CELEX:32001R1049&from=EN.

[3] Rozsudok Všeobecného súdu z 26. apríla 2016, Strack/Komisia, T-221/08, bod 162.

[4] Táto možnosť je stanovená v článku 7 ods. 4 nariadenia č. 1049/2001.

[5] Táto výnimka je stanovená v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

[6] Rozsudok Súdu prvého stupňa z 13. apríla 2005, Verein für Konsumenteninformation/Komisia, T-2/03, body 69 a nasl.

[7] Pozri rozsudok Strack uvedený v poznámke pod čiarou 3, bod 168.

[8] Rozsudok Všeobecného súdu z 26. mája 2016, IMG/Komisia, T‑110/15, bod 35.

[9] OLAF požiadal ombudsmana, aby s týmto dokumentom zaobchádzal ako s dôverným.

[10] Pozri analogicky rozsudok Súdneho dvora zo 14. novembra 2013, LPN a Fínsko/Komisia, spojené veci C-514/11 P a C-605/11 P, bod 93.

[11] Pozri odpoveď Komisie z 30. septembra 2013 na parlamentnú otázku E-007681-13: https://www.europarl.europa.eu/sides/getAllAnswers.do?reference=E-2013-007681&language=EN