Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka údajného neinformovania sťažovateľa Európskou komisiou o rozhodnutí, v ktorom sa konštatuje, že porušil kódex správania volebných pozorovateľských misií EÚ (ďalej len „kódex správania“).

2. Sťažovateľ sa v roku 2010 zúčastnil na volebnej pozorovateľskej misii EÚ. Po misii dostal sťažovateľ od svojich nadriadených uspokojivú správu.

3. V októbri 2010 sa sťažovateľ dozvedel, že všetci pozorovatelia, ktorí sa zúčastnili na volebných pozorovateľských misiách v roku 2010, boli pozvaní na osobitné fórum, ktoré sa uskutoční v decembri 2010 v Bruseli. Fórum pre Európsku komisiu zorganizovala súkromná spoločnosť Transtec. Sťažovateľ požiadal o účasť na fóre. Spoločnosť Transtec zamietla jeho žiadosť a informovala ho, že „Európska komisia stanovila tieto presné kritériá na registráciu ako účastník: - účasť na misii v roku 2010; - vylúčenie všetkých pozorovateľov, ktorí neboli „odporúčaní“ alebo sú predmetom porušenia kódexu správania alebo príslušného referenčného rámca.“

4. Sťažovateľ potom požiadal spoločnosť Transtec a Komisiu, aby ho informovali o konkrétnom dôvode jeho vylúčenia z fóra. Od spoločnosti Transtec ani od Komisie nedostal žiadnu odpoveď.

Predmet vyšetrovania

5. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia:

(1) neoznámil mu, čo sa javí ako rozhodnutie, v ktorom sa konštatuje, že porušil kódex správania volebných pozorovateľských misií EÚ;

b) nerešpektoval svoje právo byť vypočutý;

chybne informované tretie strany o rozhodnutí;

4. neoprávnene ho vylúčil z budúcich volebných pozorovateľských misií EÚ a

(5) neodpovedal na jeho žiadosť o informácie.

6. Navrhovateľ tvrdil, že Komisia by mala:

1. informuje ho o každom rozhodnutí týkajúcom sa dodržiavania kódexu správania volebných pozorovateľských misií EÚ a

(2) Proti tomuto rozhodnutiu môže podať opravný prostriedok.

Vyšetrovanie

7. Ombudsman požiadal Komisiu, aby do 30. apríla 2011 predložila stanovisko k sťažnosti. Komisia po tom, ako jej bola poskytnutá predĺžená lehota, predložila 7. júla 2011 svoje stanovisko. Stanovisko bolo postúpené sťažovateľovi, ktorý predložil svoje pripomienky 21. júla 2011. Ombudsman 25. októbra 2011 predložil Komisii návrh na priateľské riešenie a požiadal ju, aby odpovedala do 31. decembra 2011. Ombudsman potom predĺžil lehotu Komisie do 31. januára 2012. Komisia odpovedala až 1. júna 2012. Táto odpoveď bola zaslaná sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Sťažovateľ predložil svoje pripomienky 25. júla 2012.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné i) neoznámenie zistenia porušenia kódexu správania; ii) nerešpektovanie práva byť vypočutý; iii) protiprávne konanie pri informovaní tretích strán a iv) protiprávne konanie pri vylúčení sťažovateľa z budúcich volebných pozorovateľských misií EÚ

Argumenty predložené ombudsmanovi

8. Sťažovateľ uviedol, že počas svojej monitorovacej misie volieb v roku 2010 zastával názor, že došlo k závažnému porušovaniu demokratického procesu a ľudských práv. Sťažovateľ oznámil svoje názory hlavnému tímu VPM EÚ. Keď sa vrátil domov do svojej domovskej krajiny, napísal o tejto záležitosti list národným novinám na zverejnenie.

9. Sťažovateľ uviedol, že niektorí jeho kolegovia z VPM EÚ ho potom informovali, že im úradníci EÚ a členovia základného tímu VPM EÚ povedali, že bol vylúčený z fóra z dôvodu porušenia kódexu správania VPM EÚ. Uviedol, že jeden z jeho pozorovateľských kolegov bol tiež úradníkmi EÚ informovaný, že porušenie kódexu správania znamená, že bude vylúčený z budúcich volebných pozorovateľských misií EÚ. Sťažovateľ považoval za neprijateľné, že jeho kolegovia boli o tom informovaní, keď on sám nebol nikdy informovaný. Uviedol, že ak bola vec spôsobená uverejnením jeho listu v tlači, vec mu bola oznámená s zbytočným oneskorením šiestich mesiacov.

10. Komisia vo svojom stanovisku zaslanom ombudsmanovi uviedla, že tím volebnej pozorovateľskej misie EÚ sa skladá z hlavného pozorovateľa (ktorý je zodpovedný za misiu), hlavných expertov a dlhodobých a krátkodobých pozorovateľov. Hlavný pozorovateľ je zvyčajne poslancom Európskeho parlamentu. Hlavní experti sú vyberaní priamo útvarmi Komisie na základe výberového konania na zmluvu o poskytovaní služieb. Pozorovateľov vyberá Komisia po predbežnom výbere členskými štátmi.

11. Komisia vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom svojich kontaktných miest začali výberové konanie na pozorovateľov predložením vnútroštátnych žiadostí v stanovenej lehote. Všetci uchádzači sa potom musia zaregistrovať v databáze spravovanej Komisiou. Členské štáty následne prevezmú zodpovednosť za predbežný výber najkvalifikovanejších národných kandidátov. Výberová komisia zložená z úradníkov Komisie z viacerých útvarov napokon posúdi predbežne vybraných uchádzačov. Komisia vedie formálne záznamy o týchto výberoch. Vedúci členovia tímu misie hodnotia všetkých pozorovateľov EÚ na konci misie. Hodnotenie je zahrnuté v dokumentácii pozorovateľa v databáze EÚ.

12. Komisia takisto uzatvára zmluvy so spoločnosťami s cieľom poskytnúť misii administratívnu a logistickú podporu. Sťažovateľ, ktorý bol vybraný ako pozorovateľ, podpísal zmluvu ako dlhodobý pozorovateľ pre predmetnú misiu so spoločnosťou, s ktorou Komisia uzavrela zmluvu. Časť 3.2 prílohy 1 k zmluve obsahovala kódex správania, v ktorom sa okrem iného uvádzalo, že „pozorovatelia sa zdržia akýchkoľvek osobných ... pripomienok k svojim pripomienkam pre médiá“.

13. Podľa Komisie sa v liste uverejnenom v tlači odkazovalo na osobitné skúsenosti sťažovateľa ako volebného pozorovateľa EÚ počas misie EÚ v roku 2010. Národné kontaktné miesto zaslalo Komisii kópiu novinového článku v deň jeho uverejnenia. Národné kontaktné miesto požiadalo Komisiu, aby sa k tomu vyjadrila. Komisia informovala národné kontaktné miesto, že podľa jej názoru sú takéto verejné vyhlásenia v rozpore s kódexom správania (podľa ktorého sa pozorovatelia EÚ musia zdržať osobných pripomienok k svojim pripomienkam pre médiá). Komisia uviedla, že súhlasí s národným kontaktným miestom, že kontaktné miesto bude spolu so sťažovateľom sledovať incident. Podľa Komisie to zodpovedá administratívnej praxi, podľa ktorej sú národné kontaktné miesta zodpovedné za komunikáciu s kandidátmi na pozorovateľov. Komisia poukázala na to, že kontaktné miesta informujú kandidátov pozorovateľov napríklad o tom, či boli vybraní alebo zaradení do rezervného zoznamu, alebo či neboli vybraní.

14. Komisia uviedla, že neprijala žiadne administratívne rozhodnutie ovplyvňujúce záujmy sťažovateľa.

15. Pokiaľ ide o výber Komisie, kto by mal byť pozvaný na fórum pozorovateľov EÚ, konferenciu zameranú na rozvoj volebnej pozorovateľskej politiky EÚ, Komisia uviedla, že si môže slobodne vybrať zainteresované strany, s ktorými chce konzultovať o konkrétnej otázke. Sťažovateľ nebol vybraný spomedzi pozorovateľov EÚ, ktorí boli pozvaní na účasť na fóre, pretože Komisia usúdila, že vzhľadom na incident týkajúci sa uverejnenia v novinách sťažovateľ nespĺňa kritérium na registráciu ako účastník. Toto kritérium spočívalo v tom, že účastníci by nemali byť predmetom negatívneho odporúčania v nadväznosti na pozorovateľskú misiu EÚ, pripomenutia kódexu správania alebo prebiehajúcej sťažnosti. Tento výber sa týkal len účasti na tejto konkrétnej konferencii a nemožno ho považovať za správne rozhodnutie ovplyvňujúce záujmy sťažovateľa, ktoré by viedlo k procesným zárukám vrátane práva na informácie a práva na vypočutie.

16. Komisia takisto tvrdila, že nevylúčila sťažovateľa zo žiadnych volebných pozorovateľských misií EÚ. Sťažovateľ sa zúčastnil na niekoľkých volebných pozorovateľských misiách EÚ a všetky hodnotenia jeho nadriadených boli uspokojivé. V dôsledku toho neboli zaregistrované žiadne negatívne odporúčania týkajúce sa jeho budúcich činností ako pozorovateľa. Pokiaľ ide o vnútroštátnu fázu predbežného výberu, Komisia nemôže predpovedať, aké bude postavenie sťažovateľa vo vnútroštátnom systéme registrácie pozorovateľov. Každé rozhodnutie o zaradení sťažovateľa medzi predbežne vybraných národných kandidátov patrí do právomoci národného kontaktného miesta.

17. Komisia si nie je vedomá toho, že rozhodnutie nepozvať sťažovateľa na fórum pozorovateľov EÚ bolo oznámené tretím stranám. Navrhovateľ nepredložil žiadne konkrétne dôkazy na podporu tohto tvrdenia.

18. V reakcii na stanovisko Komisie sťažovateľ tvrdil, že ako občan Európskej únie má povinnosť konať. Jeho prvoradým záujmom bolo, aby ľudia v jeho domovskej krajine boli upozornení na otázky ľudských práv a demokracie. Uviedol, že by bolo nesprávne mlčať o otázkach takéhoto významu. Dodal, že je nesprávne, že sa Komisia pokúša zaviesť obmedzenia pre bývalých pozorovateľov EÚ po tom, ako už nie sú viazaní zmluvou o ich zapojení ako pozorovateľov do VPM EÚ. Uviedol, že keď napísal do tlače, jeho zmluva sa skončila. Ak sa mali obmedzenia týkajúce sa pripomienok pozorovateľov EÚ k médiám naďalej uplatňovať, a to buď natrvalo, alebo počas určitého obdobia po skončení platnosti zmluvy, malo sa to jasne uviesť v zmluve alebo v kódexe správania. Vyhlásenie Komisie v jej stanovisku ombudsmanovi, že pozorovatelia EÚ „sa nesmú odvolávať na pozorovateľskú misiu EÚ a pripomienky v priebehu svojej misie“, keď sa verejne vyjadrujú, nie je nikde obsiahnuté v kódexe správania. Aj keby bol zahrnutý do kódexu správania, formulácia „v priebehu ich misie“znamená, že akékoľvek takéto obmedzenie by sa uplatňovalo len do konca platnosti zmluvy pozorovateľa EÚ.

19. Sťažovateľ poukázal na to, že tzv. kritériá na registráciu ako účastník fóra pozorovateľov EÚ neboli formulované rovnakým spôsobom v e-maile, ktorý dostal od organizátora fóra, a v stanovisku Komisie adresovanom ombudsmanovi. V každom prípade nebol nikdy informovaný o tom, že bol predmetom „negatívneho odporúčania“,„pripomienky kódexu správania“alebo „prebiehajúcej sťažnosti“. Okrem toho e-mail o nadchádzajúcom fóre pozorovateľov EÚ zaslal sťažovateľovi štátny zamestnanec, ktorý zastupoval jeho národné kontaktné miesto. Táto osoba by sťažovateľovi zjavne neposlala e-mail, ak by vedela, že sťažovateľ je jedným z „neodporúčaných“pozorovateľov alebo patrí do inej „vylúčenej“kategórie.

20. Podľa názoru sťažovateľa si Komisia môže skutočne slobodne vybrať, s ktorými zainteresovanými stranami chce konzultovať. Bol však informovaný, že okrem neho boli na fórum pozvaní všetci ostatní pozorovatelia, ktorí sa zúčastnili na VPM EÚ v roku 2010, s výnimkou tých, ktorých hlavný tím misie formálne označil za „nevhodných“na ďalšie VPM EÚ.

21. Sťažovateľ považoval za jasné, že Komisia prijala správne rozhodnutie ovplyvňujúce jeho záujmy, keďže rozhodla, že porušil kódex správania: Komisia vo svojom stanovisku ombudsmanovi výslovne uviedla, že „Komisia usúdila, že vzhľadom na incident týkajúci sa uverejnenia v [...] novinách sťažovateľ nespĺňa tretie kritérium“.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

22. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach tvrdí, že kódex správania sa uplatňuje len počas pozorovateľskej misie (bod 18). Ombudsman nemôže prijať tento argument. Po prvé poznamenáva, že samotný kódex správania neobsahuje žiadne výslovné obmedzenie jeho časovej pôsobnosti. Po druhé, niektoré pravidlá kódexu správania sú formulované tak, aby boli jasne uplatniteľné aj po skončení pozorovateľskej misie EÚ [1]. Napokon zváženie účelu kódexu správania vedie k záveru, že sa vzťahuje na správanie pozorovateľov EÚ po skončení misie, pokiaľ by toto správanie mohlo negatívne ovplyvniť ukončenú misiu alebo budúce misie.

23. Hoci je teda jasné, že kódex správania sa vzťahuje na činnosti pozorovateľov EÚ po skončení misie, je dôležité, aby sa pri uplatňovaní takýchto pravidiel rešpektovalo právo na dobrú správu vecí verejných stanovené v článku 41 Charty základných práv Európskej únie [2]. Toto právo výslovne zahŕňa právo byť vypočutý pred prijatím akéhokoľvek individuálneho opatrenia spôsobujúceho ujmu a povinnosť administratívy odôvodniť svoje rozhodnutia. Právo na dobrú správu vecí verejných sa ďalej rozvíja v Európskom kódexe dobrej správnej praxe [3]. V článku 16 uvedeného kódexu („Právo byť vypočutý a vyjadriť sa“) sa uvádza, že v prípadoch, keď ide o práva alebo záujmy jednotlivcov, úradník zabezpečí, aby sa v každej fáze rozhodovacieho postupu dodržiavalo právo na obhajobu a aby každý člen verejnosti mal právo v prípadoch, keď sa musí prijať rozhodnutie ovplyvňujúce jeho práva alebo záujmy, predložiť písomné pripomienky a v prípade potreby pred prijatím rozhodnutia predložiť ústne pripomienky. V článku 20 („Oznámenie rozhodnutia“) sa uvádza, že rozhodnutia, ktoré majú vplyv na práva alebo záujmy jednotlivých osôb, sa oznamujú písomne a že takéto rozhodnutia sa oznamujú iným zdrojom až po informovaní dotknutých osôb.

24. Komisia tvrdila, že jej zistenie, že sťažovateľ porušil kódex správania, nebolo „administratívnym rozhodnutím“ovplyvňujúcim záujmy sťažovateľa, pretože sa týkalo len jeho účasti na fóre pozorovateľov EÚ. Podľa názoru Komisie sa preto jej zistenie nemuselo oznámiť sťažovateľovi.

25. Ombudsmanka sa domnievala, že zistenie Komisie, že sťažovateľ porušil kódex správania, ktorý bol oznámený spoločnosti Transtec, aby spoločnosť Transtec nepozvala sťažovateľa na fórum pozorovateľov EÚ, bolo skutočne „rozhodnutím“v zmysle „individuálneho opatrenia“, ktoré nepriaznivo ovplyvnilo záujmy sťažovateľa [4]. Toto rozhodnutie viedlo k tomu, že sťažovateľ nebol pozvaný na fórum pozorovateľov EÚ, čo je podujatie, o ktorého účasť sťažovateľ výslovne požiadal.

26. Ombudsmanka takisto považovala za nepresvedčivé tvrdenie Komisie, že jej zistenie sa týkalo len účasti sťažovateľa na fóre pozorovateľov EÚ, keď samotným účelom fóra bolo lepšie pripraviť pozorovateľov na budúce misie tým, že sa umožnila výmena postupov a skúseností. Ombudsmanka tiež zistila, že aj keď Komisia výslovne nevylúčila sťažovateľa z budúcich volebných pozorovateľských misií EÚ, je opodstatnené domnievať sa, že aj tým, že oznámila svoje zistenia vnútroštátnym orgánom, ktoré predbežne vybrali najkvalifikovanejších národných kandidátov na pozíciu pozorovateľov EÚ, boli šance sťažovateľa na výber do budúcich volebných pozorovateľských misií EÚ ovplyvnené pozíciou, ktorú zaujala Komisia.

27. Komisia neposkytla sťažovateľovi možnosť predložiť pripomienky pred prijatím rozhodnutia, že porušil kódex správania. Porušila tak článok 16 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe a článok 41 ods. 2 písm. a) Charty základných práv Európskej únie.

28. Pokiaľ ide o oznámenie svojho rozhodnutia sťažovateľovi, Komisia poverila vnútroštátne orgány úlohou oznámiť mu zistenia Komisie. Hoci v zásade nie je nevhodné, aby Komisia poverila vnútroštátne orgány takouto úlohou, Komisia mala zabezpečiť, aby jej rozhodnutie bolo skutočne oznámené sťažovateľovi (napríklad vyžiadaním kópie oznámenia sťažovateľovi). Komisia však nezabezpečila, aby jej zistenia oznámili sťažovateľovi vnútroštátne orgány. Komisia tým, že nezabezpečila riadne oznámenie svojho rozhodnutia sťažovateľovi, porušila článok 20 ods. 1 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.

29. Ombudsman poznamenal, že sťažovateľ tiež tvrdil, že jeho kolegovia z pozorovateľov sa dozvedeli o jeho údajnom porušení kódexu správania a o jeho údajnom vylúčení z budúcich volebných pozorovateľských misií EÚ predtým, ako sa o nich dozvedel. Ombudsman poznamenal, že sťažovateľ neposkytol žiadne dôkazy na podporu svojho tvrdenia v tejto súvislosti. Ombudsman tiež poznamenal, že hoci je pravda, že ak by Komisia oznámila tieto informácie svojim kolegom pozorovateľom, určite by to predstavovalo nesprávny úradný postup, faktom zostáva, že nielen Komisia, ale aj vnútroštátne orgány vedeli o zistení porušenia kódexu správania v relevantnom čase. Vzhľadom na to, že v tejto súvislosti neexistujú žiadne konkrétne dôkazy, nemožno predpokladať, že informácie, ak sa oznámia týmto tretím stranám, nevyhnutne pochádzajú od Komisie [5].

30. Ombudsmanka však poznamenala, že Komisia oznámila zistenie aspoň jednej tretej strane predtým, ako sa o ňom sťažovateľ dozvedel, konkrétne externému organizátorovi Fóra pozorovateľov EÚ. To predstavovalo porušenie článku 20 ods. 2 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.

Návrh priateľského riešenia

31. Na základe uvedených úvah ombudsmanka predložila tento návrh na priateľské riešenie:

S prihliadnutím na analýzu a zistenia ombudsmanky by Komisia mohla preskúmať svoje postupy na zistenie porušenia kódexu správania volebných pozorovateľských misií EÚ vrátane postupov oznamovania takéhoto rozhodnutia a umožnenia vypočutia dotknutej osoby.

Pokiaľ ide o tento prípad, Komisia by mohla sťažovateľovi umožniť, aby predložil svoje argumenty proti zisteniu porušenia kódexu správania volebných pozorovateľských misií EÚ, a mohla by zabezpečiť, aby sa tieto argumenty náležite riešili.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

32. Komisia vo svojej odpovedi na ombudsmanov návrh priateľského riešenia tvrdila, že sťažovateľ nebol penalizovaný a že jeho kandidatúra sa zohľadní pri budúcich volebných pozorovateľských misiách EÚ. Podľa Komisie sa hodnotiaci záznam sťažovateľa v zozname volebných pozorovateľských misií EÚ „odporúča ako dlhodobý pozorovateľ (LTO) pre budúce misie“.

33. Podľa názoru Komisie sťažovateľ v plnej miere predložil svoje argumenty k tejto otázke v liste zo 6. decembra 2010. Komisia informovala sťažovateľa priamo o svojom stanovisku e-mailom z 21. marca 2012, v ktorom uviedla, že „v prípade Útvaru Európskej komisie pre nástroje zahraničnej politiky, ktorý je zodpovedný za výber pozorovateľov pre VPM EÚ, zostávate plne oprávneným kandidátom pre budúce VPM EÚ. V tejto súvislosti upozorňujeme, že v prípade krátkodobých a dlhodobých pozícií pozorovateľov vás musí predbežne vybrať vaše národné kontaktné miesto.„Podľa Komisie sťažovateľ potvrdil prijatie tohto oznámenia prostredníctvom e-mailu, v ktorom poďakoval Komisii.

34. Komisia ďalej uviedla, že v súčasnosti skúma niekoľko postupov týkajúcich sa volebných pozorovateľských misií EÚ vrátane revízie kódexu správania a postupu hodnotenia pozorovateľov.

35. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie uviedol, že vo všeobecnosti súhlasí s odpoveďou Komisie na návrh priateľského riešenia a jej e-mailom z 21. marca 2012. Sťažovateľ poďakoval ombudsmanovi za jeho úsilie.

36. Pokiaľ ide o otázku jeho „odporúčania ako dlhodobého pozorovateľa (LTO) pre budúce misie“, sťažovateľ uviedol, že sa obrátil na svoje národné kontaktné miesto, ktoré je zodpovedné za odporúčanie volebných pozorovateľov pre volebné pozorovateľské misie EÚ z jeho krajiny. Kontaktné miesto ho informovalo, že vzhľadom na nedávne finančné obmedzenia v kombinácii s veľkým počtom dobrovoľníkov na zozname pozorovateľov je pravdepodobné, že môže uplynúť dosť času, kým ho odporučí na ďalšiu misiu. Keďže sťažovateľ zastáva názor, že bol vylúčený z posudzovania volebných pozorovateľských misií EÚ od júla 2010, chce preto požiadať Komisiu, aby mu každý rok ponúkla jednu misiu ako dlhodobého pozorovateľa v prípade, že ho národné kontaktné miesto neodporučí.

37. Sťažovateľ takisto predložil Komisii určité odporúčania v súvislosti s jej preskúmaním postupov týkajúcich sa volebných pozorovateľských misií EÚ.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

38. Ombudsmanka poznamenáva, že sťažovateľ je naďalej plne oprávneným kandidátom na budúce volebné pozorovateľské misie EÚ. Ombudsmanka tiež poznamenáva, že vzhľadom na odpoveď Komisie na návrh priateľského riešenia sa zdá, že sťažovateľ sa už nechce zaoberať otázkou, ako Komisia riešila tento aspekt prípadu. Ombudsman preto konštatuje, že Komisia v podstate vyriešila tento aspekt tohto prípadu.

39. Pokiaľ ide o žiadosť sťažovateľa, aby mu Komisia každoročne ponúkla jednu služobnú cestu ako dlhodobému pozorovateľovi, ombudsman sa domnieva, že táto žiadosť nepatrí do rozsahu pôsobnosti navrhovaného priateľského riešenia, a to bez ohľadu na skutočnosť, že národné kontaktné miesto ho nemusí každoročne predbežne vybrať na služobné cesty (vzhľadom na finančné obmedzenia a veľký počet uvedených dobrovoľníkov). Ombudsman sa preto nebude zaoberať návrhom sťažovateľa.

40. Pokiaľ ide o postupy Komisie na zistenie porušenia kódexu správania, ombudsmanka víta preskúmanie, ktoré Komisia v súčasnosti vykonáva. Preskúmaním sa v podstate vykonáva príslušná časť návrhu priateľského riešenia.

41. Ombudsmanka sa domnieva, že by mohlo byť užitočné, aby Komisia pri revízii kódexu správania a postupu hodnotenia pozorovateľov zohľadnila článok 41 Charty základných práv Európskej únie, ako aj články 16 a 20 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe. Ombudsman v tejto súvislosti uvedie ďalšiu pripomienku.

B. Údajné neodpovedanie na žiadosť o informácie

Hodnotenie ombudsmana

42. Vzhľadom na ospravedlnenie a vysvetlenia, ktoré Komisia poskytla ombudsmanovi vo svojom stanovisku, nie je v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovanie.

C. Nároky

43. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by ho mala 1. informovať o každom rozhodnutí týkajúcom sa dodržiavania kódexu správania volebných pozorovateľských misií EÚ a 2. umožniť mu napadnúť toto rozhodnutie.

Hodnotenie ombudsmana

44. Vzhľadom na to, že Komisia v podstate vyriešila tento aspekt veci, nie je dôvod ďalej sa týmito nárokmi zaoberať.

D. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmito závermi:

Komisia prípad vyriešila, pokiaľ ide o osobnú situáciu sťažovateľa.

Komisia zavádza priateľské riešenie navrhnuté ombudsmankou, pokiaľ ide o všeobecný postup pri zisťovaní porušenia kódexu správania.

Pokiaľ ide o žiadosť o informácie, nie sú opodstatnené žiadne ďalšie vyšetrovania.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Komisia by pri preskúmaní kódexu správania a postupu hodnotenia pozorovateľov mohla zohľadniť článok 41 Charty základných práv Európskej únie, ako aj články 16 a 20 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 7. septembra 2012

---

[1] Kódex správania obsahuje okrem iného tieto usmernenia: „Pozorovatelia zachovávajú pri výkone svojich povinností prísnu nestrannosť a nikdy nevyjadrujú žiadnu zaujatosť alebo preferenciu vo vzťahu k vnútroštátnym orgánom, stranám, kandidátom alebo vo vzťahu k akýmkoľvek sporným otázkam vo volebnom procese; ... Pozorovatelia sa zdržia akýchkoľvek osobných alebo predčasných pripomienok k svojim pozorovaniam pre médiá alebo akékoľvek iné zainteresované osoby, ale prostredníctvom určeného styčného dôstojníka alebo hovorcu by mali poskytovať všeobecné informácie o povahe svojich činností ako pozorovateľov“(zvýraznenie doplnil ombudsman).

[2] K dispozícii na adrese: http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:C:2010:083:0389:0403:en:PDF

[3] K dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/resources/code.faces

[4] Otázka, či ide o „rozhodnutie“ v tom zmysle, že ho sťažovateľ mohol napadnúť v konaní pred Všeobecným súdom, nevzniká v konaní pred ombudsmanom.

[5] Pozri rozhodnutie ombudsmana vo veci 1342/2007/FOR, bod 67, k dispozícii na adrese: http://www.ombudsman.europa.eu/cases/decision.faces/en/3972/html.bookmark.