Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Táto vec sa týka výberového konania, ktoré uskutočnil Európsky parlament (ďalej len „Parlament“) na vytvorenie Domu európskej histórie v Bruseli.

2. Európsky parlament zaslal 15. a 18. marca 2010 stálym zastúpeniam členských štátov EÚ a sieti európskych múzejných organizácií (ďalej len „NEMO“) výzvu na vyjadrenie záujmu o prijatie dočasných a zmluvných zamestnancov do Domu európskej histórie. V rámci tohto projektu sa Parlament snažil prijať dočasného zamestnanca na obsadenie pozície riaditeľa Domu európskej histórie (pracovné miesto AD 12) a 13 zmluvných zamestnancov na plnenie pomocných úloh. Lehota na predloženie žiadostí uplynula 23. apríla 2010.

3. Sťažovateľ, ktorý bol zamestnancom gréckeho múzea, sa o výzve na vyjadrenie záujmu dozvedel 25. apríla 2010. V ten istý deň podala prihlášku na jedno z pracovných miest zmluvného zamestnanca. Parlament však odmietol posúdiť jej žiadosť, pretože bola podaná po uplynutí lehoty.

4. Dňa 29. apríla 2010 sťažovateľ podal túto sťažnosť ombudsmanovi. Doplňujúce informácie poskytla 30. apríla, 3. mája a 6. mája 2010.

5. Dňa 14. júna 2010 Parlament informoval sťažovateľa, že sa rozhodol predĺžiť lehotu na podávanie prihlášok týkajúcich sa pracovného miesta AD 12 do 9. júla 2010. Toto predĺženie sa však netýkalo 13 pracovných miest zmluvných zamestnancov.

Predmet vyšetrovania

6. Listami zo 4. júna a 7. júla 2010 ombudsman začal vyšetrovanie týchto obvinení a tvrdení:

Obvinenia:

(1) Parlament nezabezpečil primeranú publicitu voľných pracovných miest v Dome európskej histórie.

(2) Časový rámec medzi zverejnením voľných pracovných miest a konečným termínom na podávanie prihlášok bol príliš krátky.

(3) Parlament neuviedol požadovanú odbornú prax pre pracovné miesto AD 12.

(4) Parlament nešpecifikoval, i) či zodpovednosť za posúdenie zásluh prihlášok nesie výlučne výberová komisia alebo či výberová komisia posúdi len uchádzačov, ktorých Parlament zaradil do užšieho zoznamu, a ii) nevysvetlil metódy, ktoré sa použijú na posúdenie uchádzačov, ako sú pohovory alebo písomné testy.

(5) Výberové konanie Parlamentu nebolo v súlade s postupmi, ku ktorým sa verejne zaviazal, i) keďže ho nevykonal Európsky úrad pre výber pracovníkov (ďalej len „EPSO“) a ii) keďže voľné pracovné miesto AD 12 nebolo uverejnené v úradnom vestníku.

(6) Parlament nezaradil výzvu na vyjadrenie záujmu a/alebo príslušné opisy pracovných miest, požiadavky na kvalifikáciu a skúsenosti do programu správnej rady Domu európskej histórie.

Pohľadávka:

Parlament by mal zrušiť postup prijímania zamestnancov a opätovne ho uverejniť v súlade s podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov a kódexom dobrej správnej praxe.

7. Sťažovateľ takisto tvrdil, že postup prijímania zamestnancov je v rozpore s návrhom uznesenia Parlamentu, ktorý predložil Výbor pre právne veci. Keďže však plénum Parlamentu v tomto štádiu tento návrh ešte nepreskúmalo, ombudsman sa rozhodol nezahrnúť toto tvrdenie do svojho vyšetrovania, pretože Parlament nemohol byť viazaný návrhom uvedeného výboru.

Vyšetrovanie

8. Parlament poskytol svoje stanovisko 21. septembra 2010. Dňa 4. novembra 2010 ombudsman požiadal Parlament o poskytnutie ďalších informácií, ktoré mu boli poskytnuté 3. februára 2011. Stanovisko Parlamentu a jeho odpoveď na žiadosť o ďalšie informácie boli postúpené sťažovateľke na vyjadrenie, ktoré bolo poskytnuté 16. februára 2011.

9. Dňa 6. septembra 2011 útvary ombudsmana preskúmali spis Parlamentu. Kópia správy o inšpekcii bola zaslaná sťažovateľke na vyjadrenie. Sťažovateľ však nepredložil žiadne pripomienky k správe o inšpekcii.

Analýza a závery ombudsmana

Úvodné poznámky

10. Predbežne Parlament vyjadril pochybnosti týkajúce sa aktívnej legitimácie sťažovateľky na podanie tejto sťažnosti ombudsmanovi, pretože väčšina jej obvinení sa týkala dočasného pracovného miesta AD 12. Parlament poznamenal, že sťažovateľ mohol požiadať o toto stanovisko, ale rozhodol sa tak neurobiť. Sťažovateľ sa naopak uchádzal o pracovné miesta zmluvného zamestnanca a zaujímal sa o ne. Z tohto dôvodu sa zdá, že Parlament spochybňuje prípustnosť jej sťažnosti, pokiaľ ide o pracovné miesto AD 12.

11. Ombudsman poznamenáva, že ani Zmluva o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ani štatút ombudsmana nestanovujú ako podmienku prípustnosti sťažností, že sťažovateľ by mal byť priamo dotknutý prípadom údajného nesprávneho úradného postupu. Z tohto dôvodu v súlade so zaužívanou praxou ombudsmana nie je potrebné, aby sťažovatelia preukázali, že majú priamy záujem na tom, aby boli oprávnení podať sťažnosť ombudsmanovi.[1] Preto bez ohľadu na to, či sťažovateľ mal priamy záujem na pracovnom mieste AD 12 a bol priamo dotknutý údajným nesprávnym úradným postupom, bola oprávnená predložiť ombudsmanovi sťažnosť týkajúcu sa tejto záležitosti.

A. Tvrdenie o nedostatočnej propagácii voľných pracovných miest v Dome európskej histórie

Argumenty predložené ombudsmanovi

12. Sťažovateľka vo svojej sťažnosti tvrdila, že nedostatočné zverejnenie voľných pracovných miest v Dome európskej histórie jej bránilo v tom, aby sa o nich dozvedela pred uplynutím lehoty na predloženie žiadostí. Sťažovateľ sa domnieval, že využívanie NEMO a stálych zastúpení členských štátov EÚ na zabezpečenie propagácie bolo nedostatočné. Sťažovateľ predovšetkým uviedol, že NEMO nie je sieťou múzeí, ale sieťou združení národných múzeí. Podľa názoru sťažovateľa preto členovia NEMO (t. j. združenia národných múzeí) museli zverejňovať voľné pracovné miesta informovaním svojich členov (t. j. národných múzeí). Podľa sťažovateľa to viedlo k nedostatočnej propagácii v Grécku, keďže v Grécku neexistuje združenie národných múzeí. Naopak, iné krajiny boli zvýhodnené (napríklad sťažovateľ poznamenal, že nemecké združenie múzeí bolo priamym príjemcom listu adresovaného NEMO).

13. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že voľné pracovné miesta mali byť uverejnené v Úradnom vestníku EÚ a/alebo na webovom sídle úradu EPSO.

14. Parlament tvrdil, že ani služobný poriadok, ani podmienky zamestnávania ostatných štátnych zamestnancov (PZOZ), ani vnútorné pravidlá Parlamentu upravujúce prijímanie úradníkov neobsahujú žiadne osobitné ustanovenia týkajúce sa zverejňovania pracovných miest pre dočasných zamestnancov alebo zmluvných zamestnancov. Parlament preto uviedol, že nie je povinný uverejňovať takéto voľné pracovné miesta v Úradnom vestníku EÚ. Okrem toho rozhodol, že nie je povinný požiadať EPSO o pomoc.

15. Parlament poznamenal, že má široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o výber prostriedkov, ktoré považuje za najvhodnejšie na zverejňovanie voľných pracovných miest. Dodal, že vzhľadom na veľmi špecifické požadované profily sa rozhodol nepožiadať o pomoc EPSO a namiesto toho sa rozhodol využiť stále zastúpenia a NEMO na zverejnenie voľných pracovných miest v príslušných vnútroštátnych inštitúciách a orgánoch. Podľa názoru Parlamentu skutočnosť, že značný počet ľudí (najmä vrátane gréckych občanov) sa uchádzal o voľné pracovné miesta, naznačila, že publicita nebola nedostatočná.

16. Pokiaľ ide o používanie rovnakých prostriedkov propagácie (t. j. NEMO a stále zastúpenia), keď sa Parlament rozhodol predĺžiť lehotu na podávanie prihlášok na pracovné miesto AD 12, navrhol, že použitie takýchto kanálov sa ukázalo ako vhodné na nájdenie vhodných uchádzačov na 13 pracovných miest zmluvných zamestnancov. Vzhľadom na to sa Parlament domnieval, že nemá dôvod používať iné prostriedky propagácie.

17. Parlament preto dospel k záveru, že zabezpečil primeranú publicitu voľných pracovných miest v Dome európskej histórie.

18. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach trvala na tom, že voľné pracovné miesta neboli dostatočne zverejnené.

Hodnotenie ombudsmana

19. Ombudsman poznamenáva, že podľa ustálenej judikatúry majú inštitúcie EÚ široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o organizáciu a priebeh postupov prijímania zamestnancov.[2] Preskúmanie vykonávané súdmi EÚ a ombudsmanom sa preto musí obmedziť na zistenie toho, či dotknutá inštitúcia konala v primeraných medziach a nevykonávala svoje diskrečné právomoci zjavne nesprávnym spôsobom [3].

20. Podľa názoru ombudsmana široký priestor Parlamentu na voľné uváženie ho okrem iného oprávňuje určiť prostriedky, ktoré považuje za najvhodnejšie na zverejnenie voľných pracovných miest pre dočasných zamestnancov a zmluvných zamestnancov. Tento záver vyplýva zo skutočnosti, že ani PZOZ, ani vnútorné pravidlá Parlamentu neukladajú používanie osobitných prostriedkov zverejňovania, ako je uverejňovanie v úradnom vestníku, na webovom sídle Parlamentu alebo prostredníctvom úradu EPSO.

21. V tomto prípade sa Parlament rozhodol informovať potenciálnych kandidátov zaslaním príslušných informácií NEMO a stálym zastúpeniam členských štátov v Bruseli.

22. Pokiaľ ide o NEMO, sťažovateľ vzniesol dve konkrétne námietky.

23. Po prvé, sťažovateľ tvrdil, že použitie NEMO na informovanie potenciálnych kandidátov poskytlo potenciálnym kandidátom usadeným v Nemecku nespravodlivú výhodu, keďže nemecké združenie múzeí bolo priamym príjemcom listu adresovaného NEMO. Ombudsman však poznamenáva, že skutočnosť, že Nemecká asociácia múzeí a prostredníctvom nej uchádzači so sídlom v Nemecku mohli získať príslušné informácie rýchlejšie ako ostatní, by bola pravdepodobne spôsobená tým, že NEMO má svoje ústredie v priestoroch Nemeckej asociácie múzeí [4] Ombudsman preto považuje námietku sťažovateľa proti použitiu NEMO za neopodstatnenú.

24. Po druhé, sťažovateľ tvrdil, že v Grécku neexistuje žiadne združenie múzeí, a preto je ťažké pochopiť, ako by uchádzači so sídlom v Grécku mohli získať informácie o voľných pracovných miestach. V tejto súvislosti treba poznamenať, že Parlament vo svojom liste adresovanom NEMO požiadal NEMO, aby informoval „múzeá“, ktoré sú súčasťou jeho siete, o príslušných voľných pracovných miestach. Argument sťažovateľa preto nie je presvedčivý.

25. Podľa názoru ombudsmana preto Parlament neprekročil priestor na voľné uváženie tým, že sa obrátil na NEMO s cieľom informovať potenciálnych kandidátov pod podmienkou, že NEMO skutočne postúpil tieto informácie. Je však potrebné zohľadniť skutočnosť, že NEMO zrejme nemal zákonnú povinnosť spolupracovať s Parlamentom. Ďalej treba poznamenať, že Parlament nepreukázal, že NEMO vyhovel jeho žiadosti. V prípade neexistencie takýchto dôkazov by sa žiadosť NEMO o poskytnutie príslušných informácií sotva mohla považovať za dostatočnú, pokiaľ ide o povinnosť Parlamentu informovať potenciálnych kandidátov o voľných pracovných miestach, ktoré sa majú obsadiť.

26. Parlament sa však v tejto súvislosti nespoliehal len na NEMO, ale vyzval aj stále zastúpenia členských štátov v Bruseli, aby tieto informácie postúpili ďalej. V tejto súvislosti treba pripomenúť, že podľa článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii majú členské štáty povinnosť lojálne spolupracovať s inštitúciami EÚ. Konkrétnejšie, členské štáty prijmú všetky vhodné opatrenia na zabezpečenie plnenia povinností vyplývajúcich zo zmlúv alebo z aktov inštitúcií Únie a okrem toho uľahčia plnenie úloh Únie.

27. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsmanka domnieva, že Parlament neprekročil mieru svojej diskrečnej právomoci, keď vyzval NEMO a stále zastúpenia, aby informovali potenciálnych kandidátov o voľných pracovných miestach, ktoré sa majú obsadiť. Prvé tvrdenie by sa preto malo považovať za neopodstatnené.

28. Hoci Parlament nemal žiadnu zákonnú povinnosť uverejňovať voľné pracovné miesta na svojom webovom sídle, ombudsman by považoval za veľmi žiaduce, aby Parlament mohol v budúcnosti zvážiť zverejnenie takýchto voľných pracovných miest aj na svojom webovom sídle. Pri vyvodzovaní tohto záveru ombudsman zohľadňuje aj úvahy vyjadrené v oddiele E. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman v tejto súvislosti uvedie ďalšiu pripomienku.

B. Tvrdenie o nedostatočnom čase medzi zverejnením voľných pracovných miest a uzávierkou podávania prihlášok

Argumenty predložené ombudsmanovi

29. Sťažovateľ tvrdil, že lehota, ktorú Parlament poskytol na predloženie žiadostí (t. j. najviac päť a pol týždňa), bola nedostatočná vzhľadom na prostriedky použité na zverejnenie voľných pracovných miest. Podľa názoru sťažovateľa to bolo spôsobené tým, že NEMO a stále zastúpenia by museli postúpiť výzvy na vyjadrenie záujmu príslušným vnútroštátnym inštitúciám a orgánom. Sťažovateľ okrem toho poznamenal, že predmetné obdobie zahŕňalo veľkonočné sviatky.

30. Parlament poznamenal, že v PZOZ sa nestanovuje žiadne konkrétne obdobie, počas ktorého by uchádzači mohli predložiť svoje žiadosti. Parlament sa okrem toho domnieval, že lehota päť a pol týždňa postačuje na to, aby potenciálni uchádzači vzali výzvy na vyjadrenie záujmu na vedomie. Podľa názoru Parlamentu to odráža spravodlivú rovnováhu medzi záujmom Parlamentu rýchlo obsadiť pracovné miesta a záujmami potenciálnych uchádzačov. Parlament okrem toho uviedol, že toto obdobie nie je nezvyčajné. Napokon, ako už bolo uvedené, Parlament tvrdil, že skutočnosť, že 266 osôb (vrátane 54 gréckych občanov) sa uchádzalo o pozíciu, o ktorú mal sťažovateľ záujem, dokazuje, že poskytnutá lehota nebola nedostatočná.

31. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach tvrdila, že skutočnosť, že 54 gréckych občanov požiadalo o predmetné stanovisko, neznamená, že poskytnutá lehota bola dostatočná. Sťažovateľka uviedla, že bola informovaná o tom, že asistent poslanca Európskeho parlamentu postúpil výzvy na vyjadrenie záujmu viacerým príslušným gréckym inštitúciám (napr. múzeám). Navrhla, že by to mohlo vysvetliť značný počet žiadostí gréckych občanov.

Hodnotenie ombudsmana

32. Ako už bolo uvedené, podľa ustálenej judikatúry majú inštitúcie EÚ široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o organizáciu a priebeh postupov prijímania zamestnancov.[5] Preskúmanie ombudsmana sa týka otázky, či došlo k nesprávnemu úradnému postupu v spôsobe, akým Parlament vykonával svoje diskrečné právomoci.

33. Ako východiskový bod Parlament správne poznamenal, že platné pravidlá nestanovujú žiadnu konkrétnu lehotu pre žiadateľov na predloženie ich žiadostí.

34. Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že lehota poskytnutá uchádzačom na podanie prihlášky je päť a pol týždňa. Parlament však tiež uviedol, že jeho listy stálym zastúpeniam a NEMO boli zaslané e-mailom a že tieto e-maily boli zaslané 18. a 19. marca 2010. Vzhľadom na to, že lehota na podanie prihlášok bola 23. apríla 2010 na poludnie, uchádzači mali skutočne k dispozícii maximálne obdobie piatich týždňov na to, aby sa prejavili.

35. Obdobie piatich týždňov ako také sa nezdá byť nezvyčajne krátke v porovnaní s inými postupmi prijímania zamestnancov, ktoré vykonávajú inštitúcie EÚ. Naopak, zdá sa, že toto obdobie je v súlade s obdobím, ktoré je vo všeobecnosti povolené v iných postupoch prijímania zamestnancov. V tejto súvislosti treba najmä poznamenať, že v Služobnom poriadku úradníkov Európskej únie sa stanovuje, že oznámenie o verejných výberových konaniach sa musí uverejniť aspoň jeden mesiac pred konečným termínom na predloženie prihlášok [6].

36. Treba však pripomenúť, že čas, ktorý bol k dispozícii na podanie prihlášok, závisel od toho, ako rýchlo NEMO a stále zastúpenia postúpili informácie, ktoré dostali od Parlamentu, potenciálnym záujemcom. Mohlo by to mať za následok skrátenie lehoty, ktorá bola uchádzačom skutočne poskytnutá na predloženie prihlášok, najmä preto, že Parlament zrejme nepožiadal stále zastúpenia a NEMO, aby sa touto záležitosťou urýchlene zaoberali. Parlament vo svojom stanovisku neposkytol žiadne informácie o tom, kedy presne sa príslušné informácie dostali k potenciálnym kandidátom. Skutočnosť, že Parlament nakoniec považoval za potrebné predĺžiť lehotu na pracovné miesto AD 12 vzhľadom na skutočnosť, že do uplynutia pôvodnej lehoty sa neprejavili žiadni vhodní uchádzači, do istej miery podporuje tvrdenie sťažovateľa, že čas, ktorý mali uchádzači k dispozícii, bol nedostatočný.

37. Malo by sa tiež vziať do úvahy, že obdobie medzi dátumami, keď sa Parlament obrátil na NEMO a stále zastúpenia, a lehotou na podávanie prihlášok sa vzťahovalo na veľkonočné obdobie.

38. Ombudsman uznáva, že sa môžu vyskytnúť prípady, keď je potrebné konať rýchlo, aby sa príslušné pracovné miesta obsadili čo najrýchlejšie. Parlament sa však obmedzil na konštatovanie, že sa považovalo za vhodné obsadiť príslušné pozície čo najskôr. Toto vyhlásenie nepostačuje na preukázanie toho, že skutočne existovala potreba konať rýchlo. V tejto súvislosti môže byť tiež užitočné poznamenať, že listy určené NEMO a stálym zastúpeniam boli podľa všetkého zaslané e-mailom až niekoľko dní po ich podpísaní a že tieto listy neupozorňujú ich adresátov na možnú naliehavosť.

39. Uvedené úvahy vyvolávajú pochybnosti o tom, či lehota, ktorú mali uchádzači k dispozícii, bola skutočne primeraná. Treba však zohľadniť aj skutočnosť, že Parlament dostal v stanovenej lehote značný počet žiadostí vrátane značného počtu žiadostí z Grécka. Hoci sťažovateľ tvrdil, že počet žiadostí z Grécka môže byť spôsobený aj informáciami, ktoré potenciálnym uchádzačom poskytol asistent poslanca Európskeho parlamentu, ombudsman sa domnieva, že počet žiadostí naznačuje, že mnohí uchádzači, a to aj z iných členských štátov ako Grécko, mali dostatok času na oboznámenie sa s voľnými pracovnými miestami a na predloženie žiadosti.

40. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že konštatovanie nesprávneho úradného postupu Parlamentu pri výkone jeho diskrečnej právomoci nie je v konečnom dôsledku odôvodnené. V súvislosti s druhým tvrdením sa teda nezistil žiadny nesprávny úradný postup.

41. Avšak vzhľadom na skutočnosť, že v tomto prípade Parlament použil "nepriame" prostriedky propagácie a že poskytnutý čas zahŕňal obdobie sviatkov, ombudsman v tejto súvislosti uvedie ďalšiu poznámku.

C. Tvrdenie o nespresnení požadovanej odbornej praxe pre pracovné miesto AD 12

Argumenty predložené ombudsmanovi

42. Sťažovateľ tvrdil, že Parlament nespresnil minimálny počet rokov odbornej praxe, ktoré sa vyžadujú pri uchádzaní sa o pracovné miesto AD 12.

43. Parlament odpovedal, že sa rozhodol neuviesť to vo výzve na vyjadrenie záujmu, aby príliš neobmedzil počet prihlášok, ktoré môžu spĺňať potreby pracovného miesta. Podľa názoru Parlamentu sa teda vo výzve na vyjadrenie záujmu vyžadovalo len to, aby žiadatelia mali „skúsenosti s navrhovaním a realizáciou múzejných alebo výstavných projektov“a „vynikajúce hospodárske a administratívne skúsenosti s riadením kultúrneho inštitútu alebo porovnateľné manažérske skúsenosti“. Podľa názoru Parlamentu pritom neprekročil hranice svojich diskrečných právomocí.

44. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach uviedla, že sa domnieva, že Parlament prekročil hranice svojich diskrečných právomocí tým, že neuviedol minimálny počet rokov praxe. Pripustila však, že na podporu svojho tvrdenia sa nemôže odvolávať na žiadne konkrétne pravidlo.

Hodnotenie ombudsmana

45. Ombudsmanka na úvod poznamenáva, že vo výzve na vyjadrenie záujmu sa uvádzalo len toto: „Kvalifikácie: [...] skúsenosti s navrhovaním a realizáciou múzejných alebo výstavných projektov“. Okrem toho sa vo výzve na vyjadrenie záujmu pod nadpisom „Znalosti a skúsenosti“uvádzali „výborné ekonomické a administratívne skúsenosti s riadením kultúrneho inštitútu alebo porovnateľné manažérske skúsenosti“. Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že uchádzači „musia mať“uvedené skúsenosti. Ombudsman však predpokladá, že použitím mierne odlišného znenia Parlament nemal v úmysle dať príslušnej časti výzvy na vyjadrenie záujmu iný význam. Zdá sa, že s týmto predpokladom súhlasí aj sťažovateľ, ktorý sa k tejto otázke nevyjadril.

46. V súvislosti s tvrdením uvedeným v jeho vyšetrovaní ombudsman opakuje, že inštitúcie EÚ majú široký priestor na voľné uváženie, pokiaľ ide o organizáciu a priebeh postupov prijímania zamestnancov, ako sa uvádza vyššie [7].

47. V tejto súvislosti sa ombudsmanka domnieva, že sťažovateľ neuviedol presvedčivé dôvody na podporu názoru, že Parlament mal špecifikovať minimálny počet rokov odbornej praxe, ktoré boli potrebné na podanie žiadosti o pracovné miesto AD 12. Naproti tomu Parlament uviedol opodstatnený dôvod, prečo nespresnil minimálny počet rokov, konkrétne aby sa zabránilo nadmernému obmedzeniu počtu prihlášok, ktoré môžu spĺňať potreby pracovného miesta.

48. Vzhľadom na to sa ombudsmanka domnieva, že Parlament neprekročil hranice svojich širokých diskrečných právomocí, keď sa rozhodol nestanoviť minimálny počet rokov odbornej praxe, aby sa mohol uchádzať o pracovné miesto AD 12.

49. Vzhľadom na uvedené by sa tretie tvrdenie malo považovať za nedôvodné.

D. Tvrdenie o nespresnení, či zodpovednosť za preskúmanie prihlášok nesie výlučne výberová komisia, a o nevysvetlení metód hodnotenia

Argumenty predložené ombudsmanovi

50. Sťažovateľ tvrdil, že výberové konanie stanovené vo výzvach na vyjadrenie záujmu bolo nezákonné, keďže administratíva Parlamentu bola zodpovedná za predbežný výber uchádzačov, ktorých považovala za najvhodnejších. Podľa názoru sťažovateľa by potom výberová komisia posudzovala len prihlášky tých uchádzačov, ktorých predbežne vybrala administratíva Parlamentu. Podľa sťažovateľa to bolo v rozpore s judikatúrou Súdu pre verejnú službu stanovenou vo veci F-35/08 Pachtitis/Komisia [8], ktorá by sa mala analogicky uplatniť na tento prípad. Sťažovateľ uviedol, že výberová komisia by mala mať výlučnú zodpovednosť za výber prihlášok.

51. Sťažovateľ okrem toho tvrdil, že Parlament vo výzvach na vyjadrenie záujmu neuviedol metódy posudzovania žiadostí a to, či sa uskutočnia písomné testy a/alebo pohovory.

52. Parlament poukázal na to, že podľa judikatúry disponuje širokou mierou voľnej úvahy, pokiaľ ide o organizačnú úpravu výberových konaní a ich priebeh.[9] Okrem toho objasnil, že administratíva Parlamentu nemá právomoc vypracovať užší zoznam uchádzačov a že iba výberová komisia je oprávnená tak urobiť. Okrem toho Parlament spolu so svojou odpoveďou na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie poskytol kópiu zápisnice zo zasadnutia výberovej komisie, v ktorej sa uvádza, že preskúmal všetky prihlášky predložené na pracovné miesto AD 12 (vrátane prípustných aj neprípustných prihlášok).

53. Parlament dodal, že ako sa uvádza v zápisnici z uvedenej schôdze, výberová komisia posúdila prihlášky na pracovné miesto AD 12 s odkazom na požiadavky týkajúce sa „vedomostí a skúseností“, ktoré boli stanovené vo výzve na vyjadrenie záujmu.

54. Parlament ďalej uviedol, že dôvodom, prečo sa vo výzvach na vyjadrenie záujmu neuvádzajú žiadne písomné ani iné testy, je to, že neplánuje žiadne takéto testy. Dodal však, že počas výberového konania sa výberová komisia rozhodla uskutočniť pohovory s vybranými uchádzačmi, čo patrí do jej diskrečnej právomoci.

55. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach zopakovala, že výberové konanie stanovené vo výzvach na vyjadrenie záujmu bolo nezákonné, keďže administratíva Parlamentu bola zodpovedná za predbežný výber uchádzačov.

Hodnotenie ombudsmana

56. Toto tvrdenie má dva aspekty. Po prvé, sťažovateľ tvrdil, že výberové konanie bolo nezákonné, keďže administratíva Parlamentu bola zodpovedná za predbežný výber tých uchádzačov, ktorých považovala za najvhodnejších, zatiaľ čo iba výberová komisia bola oprávnená vybrať uchádzačov. Po druhé, sťažovateľ tvrdil, že Parlament vo výzve na vyjadrenie záujmu neuviedol metódy hodnotenia žiadostí a to, či sa uskutočnia písomné testy a/alebo pohovory.

57. Pokiaľ ide o prvý aspekt tohto tvrdenia, Súd pre verejnú službu v rozsudku Pachtitis rozhodol, že „následne prináleží samotnej výberovej komisii [...], aby po prvé vypracovala zoznam uchádzačov, ktorí spĺňajú požiadavky uvedené v oznámení o výberovom konaní, po druhé pokračovala v skúškach a po tretie vypracovala zoznam vhodných uchádzačov a zaslala ho menovaciemu orgánu.“[10] Ombudsman poznamenáva, že Pachtitis sa týkala výberového konania na úradníkov. Parlament však nespochybnil tvrdenie sťažovateľa, že rozsudok vo veci Pachtitis by sa mal analogicky uplatniť na tento prípad.

58. Pokiaľ ide o výberové konanie, príloha 1 výzvy na vyjadrenie záujmu týkajúca sa pracovného miesta AD 12 stanovuje: „Uchádzači s najvhodnejším profilom budú vyzvaní, aby zaslali úplnú prihlášku s podpornými dokumentmi, ktoré sa potom predložia spoločnému výboru. Následne sa zostaví zoznam vhodných uchádzačov.“Príloha 2 výzvy na vyjadrenie záujmu týkajúca sa pracovných miest zmluvných zamestnancov obsahuje podobné vyhlásenie, ktoré odkazuje na výberovú komisiu.

59. Ombudsmanka sa domnieva, že znenie výziev na vyjadrenie záujmu nie je v tejto otázke úplne jasné. Tieto výzvy na vyjadrenie záujmu možno skutočne vykladať tak, že naznačujú, že predbežný výber najvhodnejších uchádzačov by uskutočnil nešpecifikovaný subjekt (pravdepodobne administratíva Parlamentu) a že predbežne vybraní uchádzači by boli vyzvaní, aby zaslali úplnú prihlášku výberovej komisii/spoločnej komisii, ktorá by potom vypracovala konečný zoznam vybraných uchádzačov.

60. Parlament však vo svojom stanovisku a vo svojej odpovedi na žiadosť o ďalšie informácie zdôraznil, že výberová komisia uskutočnila výber uchádzačov, a nie administratíva Parlamentu. Zástupcovia Parlamentu okrem toho počas nahliadnutia do spisu útvarmi ombudsmana uviedli, že administratíva len preverila žiadosti s cieľom identifikovať tie, ktoré sú prípustné. Podľa zástupcov Parlamentu boli výberovej komisii doručené všetky žiadosti vrátane neprípustných žiadostí na overenie.

61. Vzhľadom na prezumpciu zákonnosti akéhokoľvek vyhlásenia inštitúcie [11] ombudsman v zásade nemá dôvod spochybňovať pravdivosť vyhlásenia inej inštitúcie, pokiaľ neexistujú náznaky, že vyhlásenie nemusí byť presné.

62. V tejto súvislosti je užitočné preskúmať dokumenty obsiahnuté v spise, ktoré sa týkajú prác a úloh výberovej komisie.

63. V zápisnici zo zasadnutia výberovej komisie po predĺžení lehoty na obsadenie pracovného miesta AD 12 (ktorá bola predložená spolu s odpoveďou Parlamentu na žiadosť o ďalšie informácie) sa uvádza: „Na záver bolo predložených spolu 122 žiadostí, ktoré boli doručené Generálnemu riaditeľstvu EP pre personál. GR PERS považovalo mnohé z nich za neprípustné, najmä z dôvodu nedostatočných skúseností [...]. Bola vymenovaná výberová komisia [...] s cieľom preskúmať prípustné a neprípustné žiadosti a ďalej zostaviť užší zoznam, ktorý sa zašle GR PERS.„Z tejto pasáže vyplýva, že administratíva Parlamentu preskúmala prijaté žiadosti a identifikovala tie, ktoré sa v zásade zdajú byť neprípustné z dôvodu nedostatočných skúseností. Takisto sa však zdá, že všetky prihlášky (vrátane prípustných aj neprípustných) boli predložené výberovej komisii na posúdenie. Zdá sa preto, že tento dokument potvrdzuje stanovisko Parlamentu a vyhlásenie zástupcov Parlamentu počas inšpekcie.

64. V priebehu vyšetrovania ombudsman nezistil žiadne náznaky, že výberové konanie na pracovné miesta zmluvných zamestnancov sa v súvislosti s touto otázkou líšilo od výberového konania na pracovné miesto AD 12. Uvedené úvahy by sa preto mali rovnako vzťahovať aj na výberové konanie na pracovné miesta zmluvných zamestnancov.

65. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že prvý aspekt tohto tvrdenia by sa mal považovať za neopodstatnený.

66. Druhý aspekt tohto tvrdenia sa týka kritiky sťažovateľa, že Parlament vo výzve na vyjadrenie záujmu neuviedol metódy hodnotenia prihlášok a to, či sa uskutočnia písomné testy a/alebo pohovory.

67. Parlament uskutočnil predmetné výberové konanie posúdením spisov žiadostí zaslaných uchádzačmi a uskutočnením pohovorov s vybranými uchádzačmi.

68. Ombudsmanka sa preto domnieva, že Parlamentu nemožno vytýkať, že vo výzve na vyjadrenie záujmu neuviedol podrobnosti o akýchkoľvek písomných testoch, keďže sa takéto testy neuskutočnili.

69. Okrem toho, hoci sa vo výzve na vyjadrenie záujmu výslovne neuvádzalo, že vybraní uchádzači budú pozvaní na pohovor, všetci potenciálni uchádzači mali očakávať, že sa pohovor uskutoční. Zdá sa totiž nereálne, že uchádzač o pracovné miesto môže očakávať, že mu bude ponúknuté predmetné pracovné miesto bez toho, aby sa zúčastnil na pohovore.

70. Z uvedených dôvodov by sa druhý aspekt štvrtého tvrdenia mal takisto považovať za nedôvodný.

71. Ombudsmanka však poukazuje na to, že výzvy na vyjadrenie záujmu by mali potenciálnym kandidátom poskytovať čo najúplnejšie informácie. Preto by bolo užitočné, keby budúce výzvy na vyjadrenie záujmu mohli potenciálnych uchádzačov výslovne informovať o tom, či sa pohovory uskutočnia. Ombudsmanka preto v tejto súvislosti uvedie ďalšiu poznámku. Parlament by mal informovať ombudsmana o opatreniach, ktoré prijme v súvislosti s jeho ďalšou pripomienkou.

E. Tvrdenie o nedodržaní postupov, ku ktorým sa Parlament verejne zaviazal

Argumenty predložené ombudsmanovi

72. Sťažovateľ tvrdil, že Parlament nedodržal výberové konania, ku ktorým sa verejne zaviazal. Sťažovateľka odkázala najmä na webové sídlo Parlamentu a brožúru, v ktorej Parlament podľa jej názoru uviedol, že všetky informácie týkajúce sa výziev na vyjadrenie záujmu možno nájsť na webovom sídle úradu EPSO. Okrem toho podľa sťažovateľa tieto zdroje tiež naznačili, že Parlament mal najmä uverejniť výzvu na vyjadrenie záujmu o pracovné miesto AD 12 v úradnom vestníku.

73. Parlament spochybnil tvrdenie sťažovateľa.

74. Pokiaľ ide o internetovú stránku Parlamentu (v ktorej sa uvádza, že oznámenia o výberových konaniach sa uverejňujú v úradnom vestníku a v národných novinách), Parlament uviedol, že toto vyhlásenie sa netýka prijímania dočasných zamestnancov a zmluvných zamestnancov. Podľa názoru Parlamentu sa toto vyhlásenie týkalo len prijímania úradníkov.

75. Pokiaľ ide o brožúru, Parlament navrhol, aby neobsahovala žiadne informácie týkajúce sa postupov prijímania dočasných zamestnancov a zmluvných zamestnancov.

76. Okrem toho Parlament zdôraznil, že ani jeho internetová stránka, ani predmetná brožúra nie sú preň právne záväzné.

77. Napokon Parlament poznamenal, že v článku 12 ods. 3 PZOZ sa stanovuje, že úrad EPSO „na požiadanie poskytuje pomoc rôznym inštitúciám pri výbere dočasných zamestnancov, najmä vymedzením obsahu testov a organizovaním výberových konaní“. Článok 82 ods. 5 PZOZ obsahuje rovnaké ustanovenie týkajúce sa zmluvných zamestnancov. Parlament preto dospel k záveru, že tieto ustanovenia neukladajú Parlamentu povinnosť požiadať úrad EPSO o pomoc pri organizovaní výberového konania. Poskytujú Parlamentu len možnosť požiadať o takúto pomoc, ak to považuje za potrebné, v rámci svojej diskrečnej právomoci organizovať výberové konania.

78. Sťažovateľka vo svojich pripomienkach pripustila, že webové sídlo Parlamentu a príslušná brožúra nie sú pre Parlament právne záväzné. Tvrdila však, že aj keď webové sídlo a brožúra nie sú právne záväzné, Parlament by nemal prostredníctvom týchto zdrojov poskytovať zavádzajúce informácie o tom, ako Parlament prijíma svojich zamestnancov.

Hodnotenie ombudsmana

79. Ombudsmanka na úvod poznamenáva, že ako Parlament správne uviedol, PZOZ neukladajú Parlamentu žiadnu povinnosť požiadať úrad EPSO o pomoc pri vedení výberových konaní na dočasných a zmluvných zamestnancov. Tvrdenie zahrnuté do vyšetrovania ombudsmana sa však netýkalo údajného porušenia PZOZ Parlamentom. Namiesto toho sa týkala údajného nedodržania postupov zo strany Parlamentu, ku ktorému sa verejne zaviazal, a to prostredníctvom svojej webovej stránky a brožúry.

80. Ombudsman poznamenáva, že podľa jeho zaužívanej rozhodovacej praxe je nedodržanie právnych povinností formou nesprávneho úradného postupu, ale pojem nesprávny úradný postup je širší ako pojem zákonnosti.[12] Ak by teda Parlament nedodržal postupy, ku ktorým sa verejne zaviazal prostredníctvom svojej webovej stránky a/alebo brožúry, predstavovalo by to prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsmanka sa preto domnieva, že na tieto účely je relevantný obsah informácií poskytnutých Parlamentom, a nie údajná nezáväzná povaha jeho internetovej stránky a brožúry.

81. Podľa dokumentov získaných v priebehu tohto vyšetrovania sa na internetovej stránke Parlamentu uvádzalo toto:

„Ako sa stanete úradníkom Spoločenstva?

Európsky parlament, rovnako ako všetky ostatné inštitúcie EÚ, prijíma zamestnancov na základe výberového konania. Existujú rôzne typy výberových konaní na rôznych úrovniach, čo znamená, že sa môžete uchádzať o rôzne pracovné miesta, ako je administrátor, právnik, lingvista, tlmočník, prekladateľ, asistent, sekretár, kvalifikovaný zamestnanec atď.

Oznámenia o výberovom konaní sa uverejňujú v Úradnom vestníku Európskej únie (Ú. v. EÚ) a vo vnútroštátnych novinách. Ak chcete získať informácie o oznámeniach o výberových konaniach a plánovanom harmonograme, kliknite na odkaz na Úrad pre výber pracovníkov Európskych spoločenstiev (EPSO).

82. Podľa názoru ombudsmana z predchádzajúcej pasáže vyplýva, že ako Parlament správne tvrdil, táto stránka internetovej stránky Parlamentu sa týka prijímania úradníkov prostredníctvom výberových konaní, a nie prijímania dočasných a zmluvných zamestnancov. Ombudsmanka sa preto domnieva, že Parlament v tomto prípade neporušil postup oznámený na svojej webovej stránke.

83. Okrem toho sa v brožúre s názvom Pripojte sa k Európskemu parlamentu – Príležitosti pre mladých absolventov v časti s názvom Kariéra administrátora na generálnom sekretariáte uvádza:

„Všetky informácie o aktuálnych, nových a nadchádzajúcich výberových konaniach a o tom, ako sa do nich zaregistrovať, nájdete na webovom sídle Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) na tejto adrese: http://europa.eu/epso/

84. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tento výňatok z brožúry sa týkal aj organizácie výberových konaní na prijímanie úradníkov. Parlament preto neporušil postup oznámený v prejednávanej veci.

85. Ombudsmanka však poznamenáva, že v tejto brožúre sa v časti nazvanej „Zmluvy na dobu určitú pre administrátorov na generálnom sekretariáte“uvádza aj toto:

„Na zamestnancov prijatých na základe zmlúv na dobu určitú sa vzťahujú osobitné pravidlá. Všetky informácie o aktuálnych alebo nadchádzajúcich výzvach na vyjadrenie záujmu spolu s podrobnosťami o postupoch podávania žiadostí možno nájsť na webovom sídle Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO) na tejto adrese: http://europa.eu/epso/

86. Ombudsmanka sa domnieva, že táto časť brožúry sa týkala prijímania dočasných a/alebo zmluvných zamestnancov Parlamentom, keďže úradníci sú prijímaní na neurčitý čas. Okrem toho sa v brožúre výslovne uvádza, že „všetky informácie o súčasných a nadchádzajúcich výzvach na vyjadrenie záujmu“možno nájsť na webovom sídle úradu EPSO (zvýraznenie doplnené).

87. Ombudsmanka sa preto domnieva, že Parlament sa zaviazal zverejniť podrobnosti o výberových konaniach pre dočasných a/alebo zmluvných zamestnancov na webovom sídle úradu EPSO alebo aspoň vyvolať tento dojem.

88. Ombudsmanka poznamenáva, že Parlament vo svojom stanovisku vysvetlil, že sa domnieval, že by nebolo vhodné požiadať úrad EPSO o pomoc vzhľadom na veľmi špecifické požadované profily.[14] Hoci Parlament skutočne mohol mať oprávnené dôvody nepožiadať úrad EPSO o pomoc za osobitných okolností tohto prípadu, faktom zostáva, že verejne oznámil, že "všetky informácie o súčasných a nadchádzajúcich výzvach na vyjadrenie záujmu"možno nájsť na webovej stránke úradu EPSO. Ombudsmanka sa preto domnieva, že predmetná brožúra mohla uviesť potenciálnych uchádzačov do omylu, pokiaľ ide o zverejňovanie voľných pracovných miest Parlamentom.

89. Z týchto dôvodov ombudsmanka dospela k záveru, že Parlament sa v tomto prípade dopustil nesprávneho úradného postupu.

90. Ombudsman preto v tejto súvislosti uvedie kritickú poznámku.

F. Tvrdenie o nezahrnutí výziev na vyjadrenie záujmu a/alebo príslušných opisov pracovných miest, požiadaviek na kvalifikáciu a skúsenosti do programu správnej rady

Argumenty predložené ombudsmanovi

91. Sťažovateľ tvrdil, že Parlament nezahrnul výzvy na vyjadrenie záujmu, príslušné opisy pracovných miest a požiadavky na kvalifikáciu a skúsenosti do programu zasadnutí správnej rady pred zverejnením výziev na vyjadrenie záujmu.

92. Parlament vo svojom stanovisku uviedol, že správna rada nemá právomoc posudzovať žiadosti vzhľadom na výzvy na vyjadrenie záujmu, ktoré patria do výlučnej právomoci výberovej komisie.

93. Parlament vo svojej odpovedi na žiadosť ombudsmana o ďalšie informácie uviedol, že správna rada bola pravidelne informovaná o pokroku vo výberovom konaní týkajúcom sa 13 pracovných miest pre zmluvných zamestnancov. Pokiaľ ide o pracovné miesto dočasného zamestnanca v platovej triede AD 12, Parlament uviedol, že úloha správnej rady sa obmedzuje na predloženie odporúčania Parlamentu. Parlament dodal, že správna rada dostala potrebné informácie a dokumenty na vypracovanie dobre informovaného odporúčania.

Hodnotenie ombudsmana

94. Podľa názoru ombudsmana je hlavnou otázkou, ktorú je potrebné riešiť, to, či správna rada mala zvážiť výzvy na vyjadrenie záujmu pred ich uverejnením.

95. V tejto súvislosti je potrebné analyzovať pravidlá správnej rady (ďalej len „pravidlá“). Konkrétne v článku 1 ods. 1 („služobná cesta“) rokovacieho poriadku sa stanovuje (vo francúzštine):

„Le conseil de direction [Správna rada] dohliada na les travaux de création de la Maison de l'histoire européenne. Il prend les décisions fondamentales concernant les missions de cet organisme. En particulier

-il détermine les grandes lignes de sa programmation;

-il supervision les activités de l'équipe chargée de la réalisation de ce projet (dohliadať na les activités de l'équipe chargée de la réalisation de ce projet);

-il navrhnúť la nomination du directeur.“

96. Podľa názoru ombudsmana sa nezdá, že by výzvy na vyjadrenie záujmu patrili medzi „základné rozhodnutia týkajúce sa služobných ciest“Domu európskej histórie. Konkrétne sa nezdá, že by výzvy na vyjadrenie záujmu súviseli s hlavnými líniami programu Domu európskej histórie alebo s dohľadom nad prácou tímu zodpovedného za tento projekt. Okrem toho, hoci správna rada mala právomoc navrhnúť vymenovanie riaditeľa, nevyhnutne to neznamená, že musela zvážiť výzvy na vyjadrenie záujmu.

97. Preto sa nezdá, že by správna rada mala zvážiť výzvy na vyjadrenie záujmu. Ombudsmanka preto dospela k záveru, že Parlament nezahrnul výzvy na vyjadrenie záujmu do programu zasadnutí správnej rady pred zverejnením výziev na vyjadrenie záujmu. Okrem toho sa počas vyšetrovania ombudsmanky zhromaždilo množstvo dôkazov na podporu tvrdenia Parlamentu, že správna rada bola dobre informovaná o pokroku vo výberovom konaní, a to najmä vrátane výberu riaditeľa Domu európskej histórie (t. j. pracovné miesto AD 12).

98. Šieste tvrdenie by sa preto malo považovať za neopodstatnené.

G. O pohľadávke

Argumenty predložené ombudsmanovi

99. Sťažovateľ tvrdil, že Parlament by mal zrušiť postup prijímania zamestnancov a opätovne ho uverejniť v súlade s podmienkami zamestnávania ostatných zamestnancov a kódexom dobrej správnej praxe.

100. Parlament spochybnil tvrdenie sťažovateľa, pretože sa podľa jeho názoru nedopustil žiadneho nesprávneho úradného postupu.

Hodnotenie ombudsmana

101. Ombudsman sa domnieva, že jedno z tvrdení sťažovateľa je čiastočne opodstatnené, ako už bolo vysvetlené. Otázkou však zostáva, či by zrušenie výberového konania a jeho opätovná reklama predstavovali vhodný spôsob, ako odstrániť nesprávny úradný postup vyplývajúci zo skutočnosti, že Parlament nedodržal svoj (aspoň zjavný) záväzok uverejniť informácie o tomto výberovom konaní na internetovej stránke úradu EPSO.

102. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenáva, že postup prijímania zamestnancov už bol ukončený a boli prijaté vymenovania. Preto je potrebné vyvážiť na jednej strane záujmy sťažovateľa a na druhej strane záujmy vymenovaných osôb, ako aj záujem služby. V tejto súvislosti by sa mala venovať osobitná pozornosť zásade proporcionality a zásade oprávnených očakávaní [15].

103. Vzhľadom na uvedené skutočnosti sa ombudsman domnieva, že nie je vhodné vyzvať Parlament, aby zvážil zrušenie postupu prijímania zamestnancov a jeho opätovnú reklamu. Tvrdenie predložené sťažovateľom preto za okolností tohto prípadu nemôže uspieť. Ombudsman okrem toho nie je schopný naplánovať žiadny iný postup, ktorý by mohol odstrániť prípad nesprávneho úradného postupu. Za týchto okolností ombudsman uzavrie prípad kritickou poznámkou.

H. Závery

Na základe vyšetrovania tejto sťažnosti ju ombudsman uzatvára touto kritickou poznámkou a týmito ďalšími poznámkami:

V brožúre o otázkach prijímania zamestnancov Parlament uviedol, že všetky informácie o súčasných alebo budúcich výzvach na vyjadrenie záujmu o prijímanie dočasných alebo zmluvných zamestnancov budú k dispozícii na webovom sídle Európskeho úradu pre výber pracovníkov (EPSO). V prejednávanej veci však Parlament nesprístupnil takéto informácie prostredníctvom internetovej stránky EPSO v rozpore so svojím záväzkom alebo prinajmenšom v rozpore s dojmom, ktorý vyvolal. Ide o prípad nesprávneho úradného postupu.

Pokiaľ ide o ostatné tvrdenia sťažovateľa, nezistil sa žiadny nesprávny úradný postup.

Sťažovateľ a Parlament budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

(1) Parlament by mohol na svojom webovom sídle zvážiť zverejnenie tých voľných pracovných miest, ktoré nie sú uverejnené v úradnom vestníku ani prostredníctvom úradu EPSO.

(2) Parlament by mohol, ak a keď používa „nepriame“ prostriedky zverejňovania voľných pracovných miest, venovať osobitnú pozornosť potrebe poskytnúť uchádzačom primeraný čas na podanie prihlášky.

(3) V budúcich výzvach na vyjadrenie záujmu by Parlament mohol informovať potenciálnych uchádzačov o tom, či sa uskutočnia pohovory.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 23. júla 2012

---

[1] Pozri napríklad rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 1386/2002/IP proti Európskej komisii, body 1.1 – 1.2, a rozhodnutie ombudsmana o sťažnosti 353/99/ME proti Európskej komisii, bod 4.3.

[2] Pozri analogicky vec T-494/04, Neirinck/Komisia, Zb. 2006, SC-I-A-2-259 a SC-II-A-2-1345, bod 101, vec T-56/89, Bataille/Parlament, Zb. 1990, s. II-597, bod 42, a vec T-357/04, Chetcuti/Komisia, Zb. 2006, SC-I-A-2-255 a SC-II-A-2-1323, bod 49. Pozri tiež návrhy, ktoré predniesol generálny advokát Bot vo veci Chetcuti/Komisia, C-16/07 P, Zb. 2008, s. I-7469, body 23 a 57.

[3] Vec T-357/04, Chetcuti/Komisia, Zb. 2006, SC-I-A-2-255 a SC-II-A-2-1323, bod 51.

[4] Podľa informácií dostupných na jej webovom sídle: http://www.ne-mo.org

[5] Pozri poznámku pod čiarou č. 2.

[6] Pozri článok 1 ods. 2 prílohy III k služobnému poriadku.

[7] Pozri judikatúru citovanú v poznámke pod čiarou 2.

[8] Rozsudok Súdu pre verejnú službu z 15. júna 2010, Pachtitis/Komisia (F-35/08, zatiaľ neuverejnený v Zbierke).

[9] Vec T-494/04, Neirinck/Komisia, už citovaná.

[10] Vec F-35/08, Pachtitis/Komisia, už citovaná, bod 52; odvolanie Komisie proti tomuto rozsudku bolo zamietnuté: Rozsudok Všeobecného súdu zo 14. decembra 2011, Pachtitis/Komisia (T-361/10 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke).

[11] Pozri napríklad rozsudok Súdu prvého stupňa z 26. apríla 2005, Sison/Rada, T-110/03, T-150/03 a T-405/03, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 98: „vzhľadom na domnienku zákonnosti, ktorá sa spája s akýmkoľvek vyhlásením inštitúcie, treba uviesť, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz o tom, že vyhlásenie Rady – že dostala záporné stanovisko od dotknutých štátov – je nesprávne.“

[12] Pozri napríklad bod 95 rozhodnutia ombudsmana o sťažnosti 1935/2008/FOR.

[13] Tieto informácie sa stále nachádzajú na internetovej stránke Parlamentu http://www.europarl.europa.eu/aboutparliament/en/0079d60a3f/Recruitment.html.

[14] Pozri bod 15 tohto rozhodnutia.

[15] Pozri vec T-10/02, Girardot/Komisia, Zb. 2004, s.