Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Sťažnosť sa týka odmietnutia Európskej komisie poskytnúť úplný prístup verejnosti podľa nariadenia 1049/2001 [1] k záverečnej správe projektu EQAR 2007- 4214/001/-001. Túto správu predložilo Komisii Európske združenie pre zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania (ďalej len „ENQA“) a týkala sa prípravy na zriadenie Európskeho registra zabezpečenia kvality vysokoškolského vzdelávania (ďalej len „projekt EQAR“)[2]. ENQA bola zodpovedná za vytvorenie EQAR a požiadala Komisiu o financovanie v rámci programu celoživotného vzdelávania.

2. Sťažovateľ požiadal o prístup k dôvernej časti záverečnej správy projektu EQAR 2007- 4214/001/-001, ktorá obsahuje správu predloženú Komisii týkajúcu sa finančných informácií o vytvorení EQAR.

3. Komisia sa obrátila na agentúru ENQA s otázkou, či súhlasí so zverejnením dôvernej časti záverečnej správy. ENQA namietala proti zverejneniu. Komisia potom informovala sťažovateľa, že prístup verejnosti k dokumentu zamietla z dôvodu, že zverejnenie by mohlo narušiť ochranu a) súkromia a bezúhonnosti jednotlivca, t. j. výnimku z prístupu verejnosti stanovenú v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 [3] a b) obchodné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva, t. j. výnimku z prístupu verejnosti stanovenú v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 [4].

4. Sťažovateľ zopakoval svoju žiadosť o prístup zaslaním opakovanej žiadosti.

5. Komisia túto záležitosť konzultovala s agentúrou ENQA pri dvoch ďalších príležitostiach. ENQA nakoniec súhlasila so zverejnením upravenej verzie záverečnej správy, čo viedlo Komisiu k poskytnutiu čiastočného prístupu k záverečnej správe 5. marca 2010. Komisia odmietla poskytnúť prístup k trom častiam záverečnej správy, konkrétne k podnikateľskému plánu EQAR (pripojenému k záverečnej správe); časť 6 záverečnej správy s názvom „Zapojenie zamestnancov“; a príloha I k záverečnej správe s názvom „Tabuľka finančného výkazníctva“.

6. Na podporu svojho rozhodnutia o zamietnutí prístupu Komisia uviedla nasledujúce odôvodnenie.

7. Komisia tvrdila, že podnikateľský plán EQAR nepatrí do rozsahu jej posúdenia žiadosti o prístup podľa nariadenia č. 1049/2001, pretože sťažovateľ už mal predmetný dokument k dispozícii.

8. Komisia zamietla prístup k časti 6 záverečnej správy na základe článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 a jeho výnimky z prístupu s cieľom chrániť súkromie a integritu jednotlivca. Komisia tvrdila, že sa uplatnila výnimka, pretože táto časť dokumentu obsahuje zoznam osôb, ktoré boli zapojené do projektu, podľa kategórie, partnera a obdobia pridelenia. Komisia uviedla, že tieto informácie predstavujú osobné údaje, pretože sa týkajú identifikovaných osôb a údajov súkromnej povahy týkajúcich sa ich pracovnej úlohy a odmeňovania v rámci tohto projektu.

9. Komisia odmietla prístup k tabuľke finančného výkazníctva na základe článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 a jeho výnimky z práva na prístup, ktorá bola určená na ochranu obchodných záujmov. Komisia poskytla sťažovateľovi opis povahy nezverejnených položiek uvedených v tabuľke finančného výkazníctva [5]. Komisia však tvrdila, že otázky riešené v časti 6 záverečnej správy a v tabuľke finančného výkazníctva boli ohrozené v prebiehajúcom súdnom spore medzi sťažovateľom a ENQA. Zverejnenie týchto častí záverečnej správy by ohrozilo schopnosť ENQA účinne predložiť svoj prípad za rovnakých podmienok ako ostatní účastníci tohto súdneho konania. To by poškodilo obchodné záujmy ENQA, pokiaľ ide o výsledok súdneho sporu. Komisia uviedla, že hoci ENQA nie je subjektom usilujúcim sa o dosiahnutie zisku, koná ako každý iný hospodársky subjekt na otvorenom trhu pri vykonávaní viacerých svojich činností, ako je prijímanie zamestnancov a nákup zariadení a služieb potrebných na jej prevádzku. Komisia okrem toho uviedla, že prístup k časti tabuľky finančného výkazníctva týkajúcej sa realizovaných cestovných nákladov a diét nemožno poskytnúť, pretože táto časť obsahuje zoznam osôb, ktoré si nárokovali cestovné náklady a diéty na projekt. Tieto informácie sa považujú za osobné údaje, ktoré sú chránené aj na základe článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

10. Komisia napokon poznamenala, že výnimky z práva na prístup podľa článku 4 ods. 1 nariadenia č. 1049/2001 sa nesmú porovnávať s prevažujúcim verejným záujmom. Od výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001 sa však musí upustiť, ak existuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení. Takýto záujem musí byť na jednej strane verejným záujmom a na druhej strane musí prevážiť nad ujmou spôsobenou zverejnením. Komisia zdôraznila, že účelom nariadenia č. 1049/2001 je poskytnúť verejnosti prístup k dokumentom, ktorých zverejnenie by nepoškodilo verejný záujem ani osobitné súkromné záujmy. Keďže z prístupu podľa nariadenia č. 1049/2001 vyplýva, že k dokumentu môže mať prístup celá verejnosť, pri posudzovaní toho, či možno udeliť prístup k dokumentu, by sa nemohol zohľadniť žiadny osobitný záujem jednotlivca, napríklad osobitný záujem žiadateľa. Vzhľadom na to, že veľká časť príslušných dokumentov už bola zverejnená, Komisia dospela k záveru, že nemá k dispozícii žiadne prvky, ktoré by mohli naznačovať existenciu prevažujúceho verejného záujmu, ktorý by prevážil nad potrebou chrániť obchodné záujmy ENQA.

Predmet vyšetrovania

11. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi tvrdil, že Komisia neposkytla platné a primerané dôvody na zamietnutie úplného prístupu k dokumentu s názvom Dôverná časť záverečnej správy projektu EQAR 2007- 4214/001/-001 vrátane jej príloh.

12. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia by mala poskytnúť úplný prístup k dokumentu s názvom Dôverná časť záverečnej správy o projekte EQAR 2007- 4214/001/-001 vrátane jeho príloh.

Vyšetrovanie

13. Ombudsmanka požiadala Komisiu o predloženie stanoviska k sťažnosti. Útvary ombudsmana vykonali aj nahliadnutie do spisu Komisie v tejto veci. Komisia poskytla svoje stanovisko k sťažnosti, ktoré bolo postúpené sťažovateľovi s výzvou na vyjadrenie pripomienok. Ombudsman nedostal od sťažovateľa žiadne pripomienky. Dňa 25. augusta 2001 po telefonickej korešpondencii so sťažovateľom v tejto veci ombudsman predložil Komisii návrh na priateľské riešenie prípadu. Odpoveď Komisie z 9. marca 2012 bola postúpená sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok do 30. apríla 2012. Sťažovateľ nepredložil žiadne pripomienky.

Analýza a závery ombudsmana

A. Údajné neposkytnutie platných a primeraných dôvodov na zamietnutie úplného prístupu

Argumenty predložené ombudsmanovi

14. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že odmietnutie Komisie preskúmať, či by sa podnikateľský plán EQAR mohol zverejniť, znamenalo, že nemohol zistiť, či má rovnakú verziu podnikateľského plánu ako Komisia.

15. Sťažovateľ takisto namietal proti úprave mien zúčastnených zamestnancov v správe. Odvolal sa na osobitnú správu európskeho ombudsmana adresovanú Európskemu parlamentu v sťažnosti 713/98/IJH, pričom tvrdil, že mená zamestnancov boli uvedené v správe s cieľom zabezpečiť zodpovednosť za použitie grantu udeleného Komisiou.

16. Sťažovateľ ďalej tvrdil, že možné nepriaznivé dôsledky pre stranu v súdnom konaní nemôžu predstavovať obchodné záujmy v zmysle výnimky stanovenej v článku 4 ods. 2 prvej zarážke nariadenia č. 1049/2001. Okrem toho ENQA nevypracovala a nepredložila správu Komisii v rámci súdneho sporu vo Fínsku, ale predložila ju v rámci správnych konaní medzi ENQA a Komisiou. Výnimka z prístupu verejnosti v súvislosti so súdnym konaním (článok 4 ods. 2 druhá zarážka nariadenia 1049/2001 [6]) by Komisii neumožnila vyhnúť sa povinnosti zverejniť dokumenty, ktoré boli vypracované v súvislosti s čisto administratívnou záležitosťou.

17. Navrhovateľ takisto tvrdil, že obchodné činnosti neziskovej organizácie nie sú totožné s „objektívnymi obchodnými záujmami určenými v nariadení“. Podľa jeho názoru Komisia nepreukázala existenciu objektívnych obchodných záujmov, ktoré by si vyžadovali ochranu. Z chápania chránených obchodných záujmov Komisiou vyplýva, že na činnosti každého subjektu, ktorý nakupuje služby na voľnom trhu, by sa vzťahovala výnimka uvedená v článku 4 ods. 2 prvej zarážke. Sťažovateľ takisto poukázal na to, že výnimky z práva na prístup k dokumentom sa musia vykladať a uplatňovať reštriktívne.

18. Sťažovateľ napokon namietal proti rozhodnutiu Komisie nezverejniť odkaz uvedený na strane 13 záverečnej správy pod názvom „8– Šírenie a šírenie; využívanie“za vetou, ktorá znie takto: „Webová stránka EQAR obsahuje vyhradenú oblasť pre členov EQAR a oficiálnych pozorovateľov valného zhromaždenia vrátane Komisie. Je prístupný prostredníctvom prihlasovacieho formulára na adrese [vymazané]“.

19. Pokiaľ ide o podnikateľský plán EQAR, Komisia sa odvolala na obsah svojej odpovede na opakovanú žiadosť sťažovateľa. Vzhľadom na to, že sťažovateľ mal podnikateľský plán, Komisia zdôvodnila, že z dôvodov hospodárnosti zdrojov nemusí skúmať, či ho možno zverejniť podľa nariadenia č. 1049/2001.

20. Pokiaľ ide o úpravu mien zúčastnených zamestnancov v časti 6 záverečnej správy, Komisia trvala na odôvodnení uvedenom vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť. Tvrdila, že redigovanie samotných mien by nepostačovalo na ochranu súkromia dotknutých osôb, pretože tieto osoby by boli identifikovateľné na základe ostatných informácií obsiahnutých v tejto časti, a to kategórie ich zamestnancov a doby pridelenia.

21. Pokiaľ ide o námietku sťažovateľa voči tvrdeniu, že možné nepriaznivé dôsledky jednej strany v súdnom konaní predstavujú obchodné záujmy, Komisia opäť uviedla, že hoci ENQA nie je subjektom usilujúcim sa o zisk, pri vykonávaní viacerých svojich činností, ako je prijímanie zamestnancov a nákup zariadení a služieb potrebných na jej prevádzku, koná ako každý iný hospodársky subjekt na otvorenom trhu. Sprístupnenie príslušných častí správy verejnosti by poškodilo obchodné záujmy ENQA ,, ktorá je autorom príslušného dokumentu. Skutočnosť, že ENQA namietala proti zverejneniu určitých častí tejto správy tým, že uviedla, že informácie v týchto častiach sú relevantné v prebiehajúcich súdnych sporoch, je jedným z prvkov posúdenia Komisie týkajúceho sa obchodných záujmov ENQA. Komisia vo svojej opakovanej odpovedi pripomenula svoje vyhlásenie, že zverejnenie upravených častí záverečnej správy na základe režimu prístupu verejnosti by ohrozilo schopnosť ENQA účinne predložiť svoj prípad za rovnakých podmienok ako ostatní účastníci tohto súdneho konania. Takáto možnosť by zasa poškodila obchodné záujmy ENQA, pokiaľ ide o výsledok sporu.

22. Komisia sa domnievala, že postavenie dotknutého subjektu, teda skutočnosť, že ENQA je nezisková organizácia, nie je relevantné, pokiaľ ide o ochranu obchodných záujmov. Komisia tvrdila, že zo znenia článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001 sa toto ustanovenie vzťahuje na obchodné záujmy akejkoľvek právnickej osoby, či už verejnej alebo súkromnej.

23. Pokiaľ ide o možnú existenciu prevažujúceho verejného záujmu na zverejnení, Komisia predložila rovnaké argumenty ako tie, ktoré uviedla vo svojej odpovedi na opakovanú žiadosť sťažovateľa.

24. Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že odkaz na strane 13 záverečnej správy by sa mal zverejniť, ak Komisia nemôže predložiť právny dôvod na jeho odstránenie, Komisia uviedla, že ide o externú webovú stránku, ku ktorej má prístup na základe svojej kvality pozorovateľa príslušného valného zhromaždenia. Nejde o dokument, ktorý má v držbe v zmysle článku 3 nariadenia č. 1049/2001. Z tohto dôvodu bolo na webovej stránke EQAR vymazané prihlasovacie heslo pre vyhradenú oblasť.

25. Z uvedených dôvodov Komisia trvala na svojom stanovisku, že na časti dokumentov, ktoré neboli zverejnené, sa jasne vzťahovali výnimky stanovené v nariadení č. 1049/2001.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

Podnikateľský plán EQAR

26. Pokiaľ ide o žiadosť o prístup k podnikateľskému plánu EQAR, ombudsmanka poukazuje na to, že sťažovateľ požiadal o prístup verejnosti k podnikateľskému plánu podľa nariadenia č. 1049/2001. Skutočnosť, že sťažovateľ mohol získať prístup k podnikateľskému plánu EQAR inde, neznamená, že podnikateľský plán EQAR bol zverejnený. Každá žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom podľa nariadenia č. 1049/2001 sa musí vybavovať v súlade s ustanoveniami, ktoré sú v ňom uvedené. Príslušná inštitúcia môže zamietnuť prístup verejnosti len vtedy, ak sa uplatňuje jedna z výnimiek z prístupu verejnosti uvedených v článku 4 [7]. V tomto prípade ombudsman nie je presvedčený, že dôvody uvedené Komisiou na zamietnutie spracovania žiadosti sťažovateľa o prístup k podnikateľskému plánu EQAR sú v súlade s ustanoveniami uvedenými v nariadení č. 1049/2001. Toto zamietnutie sa bude riešiť v nižšie uvedenom návrhu ombudsmana na priateľské riešenie.

Časť 6 záverečnej správy

27. Pokiaľ ide o časť 6 záverečnej správy a mená, ktoré sú v nej uvedené, ombudsmanka poznamenáva, že Súdny dvor rozhodol o vzájomnom pôsobení medzi pravidlami EÚ o prístupe verejnosti a pravidlami EÚ o ochrane údajov vo veci Bavarian Lager [8]. Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (ďalej len „EDPS“) ďalej analyzoval vec Bavarian Lager v podkladovom dokumente z 24. marca 2011 s názvom Prístup verejnosti k dokumentom obsahujúcim osobné údaje po rozhodnutí vo veci Bavarian Lager [9]. V súlade s memorandom o porozumení [10] medzi ombudsmanom a EDPS, v ktorom sa obe inštitúcie zaväzujú prijať jednotný prístup k právnym a administratívnym aspektom ochrany údajov, ombudsman považuje za vhodné analyzovať tento prípad na základe usmernení a záverov EDPS uvedených v jeho podkladovom dokumente z 24. marca 2011 (ďalej len "podkladový dokument").

28. EDPS v podkladovom dokumente dospel k záveru, že v rozhodnutí vo veci Bavarian Lager sa stanovuje, že priezviská a mená možno považovať za "osobné údaje" a že oznamovanie takýchto údajov patrí do vymedzenia pojmu "spracovanie" na účely nariadenia 45/2001 [11] (nariadenie o ochrane údajov)[12]. Ak je cieľom žiadosti o prístup verejnosti podľa nariadenia č. 1049/2001 získať prístup k dokumentom obsahujúcim osobné údaje, ustanovenia nariadenia č. 45/2001 sa začnú uplatňovať v celom rozsahu [13]. Takouto žiadosťou o prístup verejnosti sa musia zaoberať zúčastnené inštitúcie podľa článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 [14]. S cieľom poskytnúť prístup k osobným údajom podľa článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 musí príjemca preukázať potrebu prenosu údajov a inštitúcia musí zvážiť, či neexistuje dôvod predpokladať, že by mohli byť poškodené oprávnené záujmy dotknutej osoby. To znamená, že dotknutá inštitúcia musí vykonať vyváženie dotknutých záujmov a že zverejnenie je povolené len vtedy, ak sú splnené obe podmienky.

29. EDPS dospel k záveru, že v článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 sa vyžaduje, aby osoba žiadajúca o prístup poskytla výslovné a legitímne odôvodnenie alebo presvedčivé argumenty s cieľom preukázať potrebu prenosu osobných údajov [15]. Pokiaľ ide o oprávnené záujmy dotknutej osoby, EDPS uvádza, že v prípade pochybností o tom, či by ich prenos poškodil, sa zdá byť primerané, aby bola dotknutá osoba vyzvaná, aby sa vyjadrila k možnému prenosu. Táto výzva na predloženie svojich názorov by sa však nemala považovať za žiadosť o súhlas s odovzdaním, ale za opatrenie, ktoré inštitúcii umožňuje prijať informované rozhodnutie.

30. Na základe uvedených skutočností ombudsmanka konštatuje, že Komisia správne usúdila, že mená osôb uvedených v časti 6 záverečnej správy predstavujú osobné údaje. Táto skutočnosť však mala viesť Komisiu k tomu, aby vykonala úplnú analýzu žiadosti o prístup k týmto názvom podľa článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 [16]. Zdá sa, že Komisia tak neurobila. Nevykonanie úplnej analýzy žiadosti o prístup sa bude riešiť v nižšie uvedenom návrhu ombudsmana na priateľské riešenie.

31. Ombudsman tiež berie na vedomie argument Komisie, že redigovanie mien by nepostačovalo na ochranu súkromia dotknutých osôb, keďže tieto osoby by boli identifikovateľné na základe zvyšných informácií obsiahnutých v časti 6 záverečnej správy, t. j. kategórie ich zamestnancov a obdobia pridelenia. Podľa Komisie preto ani tieto informácie nemohli byť zverejnené.

32. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že v článku 2 nariadenia č. 45/2001 sa stanovuje, že „[f] alebo na účely tohto nariadenia: a) „osobné údaje“ sú akékoľvek informácie týkajúce sa identifikovanej alebo identifikovateľnej fyzickej osoby, ďalej len „dotknutá osoba“; identifikovateľná osoba je osoba, ktorú možno identifikovať priamo alebo nepriamo, najmä odkazom na identifikačné číslo alebo jeden či viaceré prvky špecifické pre jej fyzickú, fyziologickú, mentálnu, ekonomickú, kultúrnu alebo sociálnu identitu; …

33. Ombudsmanka sa však nedomnieva, že Komisia vysvetlila, akým spôsobom by informácie o kategóriách zamestnancov a obdobiach pridelenia umožnili identifikovať osoby uvedené v časti 6 záverečnej správy.

34. Z toho vyplýva, že Komisia dostatočne neanalyzovala tento aspekt žiadosti o prístup, pokiaľ ide o časť 6 záverečnej správy, najmä podľa článku 2 a prípadne článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001. Neanalyzovanie tohto aspektu žiadosti o prístup sa bude riešiť v nižšie uvedenom návrhu ombudsmanky na priateľské riešenie.

Tabuľka finančného výkazníctva

35. Pokiaľ ide o argumenty Komisie na podporu odmietnutia prístupu k tabuľke finančného výkazníctva, ombudsman nie je presvedčený, že konečný výsledok súdneho sporu môže predstavovať obchodný záujem v zmysle článku 4 ods. 2 prvej zarážky nariadenia č. 1049/2001.

36. Komisia však vo svojom stanovisku k sťažnosti tiež tvrdí, že zverejnenie tabuľky finančného výkazníctva by ako také poškodilo obchodné záujmy ENQA. Podľa Komisie, hoci je ENQA subjektom usilujúcim sa o dosiahnutie zisku, pri vykonávaní mnohých svojich činností koná ako akýkoľvek iný hospodársky subjekt na otvorenom trhu. Patrí medzi ne prijímanie zamestnancov a nákup vybavenia a služieb potrebných na jeho prevádzku. Po preskúmaní príslušného dokumentu ombudsman považuje tento argument za opodstatnený. Ombudsmanka považuje za platný aj argument Komisie, že neexistuje prevažujúci verejný záujem na zverejnení.

37. Na základe záverov uvedených v bode 36 ombudsman dospel k záveru, že zamietnutie prístupu verejnosti k tabuľke finančného výkazníctva bolo odôvodnené.

Odkaz na webovú stránku na strane 13 záverečnej správy

38. Ombudsmanka po preskúmaní príslušného dokumentu konštatuje, že Komisia zo zverejneného dokumentu vymazala nielen prihlasovacie heslo pre členov EQAR na prístup do vyhradenej oblasti, ale aj odkaz na webovú stránku obsahujúcu prihlasovací formulár. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že sťažovateľ namieta len proti nezverejneniu odkazu. Nespochybňuje vymazanie prihlasovacieho hesla.

39. Komisia odmietla prístup k odkazu na webovú stránku s odôvodnením, že táto webová stránka nie je „dokumentom, ktorý má k dispozícii“. Ombudsman v tejto súvislosti zdôrazňuje, že sťažovateľ požiadal o prístup k dokumentu, v ktorom je uvedený odkaz, a nie k samotnej webovej stránke, na ktorú tento odkaz vedie. Dokument, v ktorom je odkaz uvedený, je zjavne dokumentom, ktorý má Komisia k dispozícii, a tento odkaz je súčasťou tohto dokumentu.

40. Ombudsmanka poznamenáva, že ak by sa argumentácia Komisie považovala za platnú, viedlo by to k absurdnej situácii, keď by sa pred zverejnením dokumentu museli vymazať všetky odkazy na externé webové stránky, ktoré sú citované v dokumente Komisie, vrátane odkazov na verejné webové stránky.

41. Hoci je predmetná súvislosť zjavne súčasťou dokumentu, ktorý má Komisia k dispozícii, treba ešte preskúmať, či by táto časť dokumentu mala byť vymazaná v súlade s výnimkami z prístupu stanovenými v článku 4 nariadenia č. 1049/2001. Vzhľadom na to, že Komisia jednoducho tvrdila, že žiadosť sa týkala dokumentu, ktorý nemala k dispozícii, ombudsmanka sa domnieva, že Komisia riadne neodôvodnila svoje odmietnutie poskytnúť prístup k odkazu. Neschopnosť riadne odôvodniť svoje odmietnutie poskytnúť prístup k odkazu sa bude riešiť v nižšie uvedenom návrhu ombudsmana na priateľské riešenie.

Návrh priateľského riešenia

42. Na základe uvedenej analýzy a zistení v bodoch 26, 30, 34 a 41 ombudsman predložil tento návrh na priateľské riešenie:

Komisia by mohla prehodnotiť poskytnutie prístupu k podnikateľskému plánu EQAR, k časti 6 záverečnej správy a k odkazu na strane 13 záverečnej správy.

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

43. Komisia vo svojej odpovedi ombudsmanovi uviedla, že sa domnieva, že prijala návrh priateľského riešenia. Komisia opätovne preskúmala možnosť poskytnúť verejnosti prístup k podnikateľskému plánu EQAR na základe konzultácie s autorom dokumentu, ktorý nenamietal proti jeho zverejneniu. Komisia sa preto rozhodla zverejniť podnikateľský plán EQAR, ktorý je teraz prístupný verejnosti.

44. Komisia nepovažovala za potrebné opätovne preskúmať možnosť poskytnutia prístupu verejnosti k časti 6 záverečnej správy vzhľadom na nedávny rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-82/09 [17] a skutočnosť, že sťažovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody odôvodňujúce žiadosť o prenos osobných údajov.

45. Komisia uznala, že neexistuje žiadny dôvod na ochranu odkazu na strane 13 záverečnej správy. „Prihlásenie“ a „heslo“ na strane 13 záverečnej správy boli vypustené, aby sa zabránilo prístupu na internú stránku EQAR. Samotný prihlasovací formulár, ku ktorému vedie odkaz, však neobsahuje žiadny podstatný obsah.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

46. Ombudsmanka víta rozhodnutie Komisie sprístupniť podnikateľský plán EQAR verejnosti. Ombudsman tiež oceňuje ochotu Komisie akceptovať jeho odôvodnenie v súvislosti s odkazom na strane 13 záverečnej správy, pričom uznáva, že neexistuje dôvod na jej ochranu. Ombudsman preto konštatuje, že Komisia podnikla kroky na vyriešenie týchto aspektov sťažnosti.

47. Ombudsmanka ďalej poznamenáva, že napriek tomu, že zistila, že odkaz na strane 13 záverečnej správy mal byť zverejnený, nezdá sa, že by Komisia poskytla sťažovateľovi aktualizovanú verziu strany 13 záverečnej správy obsahujúcu odkaz. Ombudsmanka však po kontrole príslušného dokumentu a návšteve prihlasovacieho formulára, ku ktorému vedie odkaz, súhlasí s Komisiou, že prihlasovací formulár neobsahuje žiadny podstatný obsah. Ombudsman sa preto touto záležitosťou nebude ďalej zaoberať.

48. Pokiaľ ide o časť 6 záverečnej správy, ombudsman berie na vedomie vyhlásenie Komisie uvedené v jej odpovedi na návrh priateľského riešenia, v ktorom tvrdí, že v tejto súvislosti nemusí opätovne preskúmať žiadosť o prístup. Ombudsmanka však poznamenáva, že Komisia napriek tomu poskytla dodatočné dôvody, prečo sa domnieva, že poskytnutie prístupu verejnosti k tomuto dokumentu nie je v súlade s platnými právnymi predpismi. Stručne povedané, Komisia tvrdila, že sťažovateľ neuviedol žiadne konkrétne dôvody odôvodňujúce žiadosť o prenos osobných údajov.

49. Ako sa uvádza v návrhu na priateľské riešenie, v judikatúre súdov EÚ sa stanovuje, že žiadosť o prístup verejnosti k dokumentu obsahujúcemu osobné údaje sa musí riešiť podľa článku 8 písm. b) nariadenia 45/2001 [18], čo znamená, že ako prvý krok musí žiadateľ preukázať potrebu prenosu údajov [19]. V prejednávanej veci sa zdá, že sťažovateľ tak neurobil, a preto je Komisia v zásade oprávnená odmietnuť prístup na základe článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001.

50. Ombudsmanka však poznamenáva, že sťažovateľ podal žiadosť o prístup k časti 6 záverečnej správy predtým, ako súdy EÚ bližšie vymedzili výnimku z práva verejnosti na prístup k osobným údajom stanovenú v článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia 1049/2001. Sťažovateľ si preto nemusel byť v tom čase vedomý svojej povinnosti preukázať nevyhnutnosť prenosu údajov. Sťažovateľ by však mohol zvážiť podanie novej žiadosti o prístup a preukázať takúto nevyhnutnosť poskytnutím výslovných a legitímnych odôvodnení.

51. Ak inštitúcia zistí, že nariadenie č. 45/2001 sa vzťahuje na žiadosť o prístup verejnosti k dokumentu a prístup k príslušnému dokumentu sa zamietne, pretože žiadateľ sa nesnažil preukázať potrebu prenosu osobných údajov, ombudsman sa domnieva, že je vhodné, aby inštitúcia pri informovaní žiadateľa o jeho práve podať opakovanú žiadosť v súlade s článkom 7 nariadenia č. 1049/2001 informovala žiadateľa aj o povinnosti preukázať takúto nevyhnutnosť. Bolo by to v súlade so zásadami dobrej správy vecí verejných a kultúry služieb, a konkrétnejšie s článkom 10 ods. 3 Európskeho kódexu dobrej správy vecí verejných, ktorý sa týka poradenstva poskytovaného občanom. Ombudsman v tejto súvislosti uvedie ďalšiu pripomienku.

52. Pokiaľ ide o otázku, či by bolo možné poskytnúť čiastočný prístup k časti 6 záverečnej správy [20], ombudsman trvá na obave uvedenej v bodoch 31 až 33 vyššie, t. j. že Komisia nevysvetlila, akým spôsobom by informácie o kategóriách zamestnancov a obdobiach pridelenia umožnili identifikovať jednotlivcov v zmysle článku 2 nariadenia č. 45/2001. Ombudsman v tejto súvislosti poznamenáva, že ak sa informácie nepovažujú za osobné údaje na účely nariadenia č. 45/2001, požiadavka, aby žiadateľ preukázal nevyhnutnosť prenosu údajov, ako je opísaná v bode 48 vyššie, sa neuplatňuje. Na základe uvedených skutočností odmietnutie Komisie zverejniť tento dokument po začiernení mien predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu a ombudsman uvedie kritickú poznámku v súvislosti s týmto aspektom sťažnosti.

53. Ombudsman si pred prijatím rozhodnutia v tejto veci pozorne prečítal nedávny rozsudok Všeobecného súdu vo veci T-190/10 [21]. Ombudsman poznamenáva, že tento rozsudok bol vynesený po tom, ako ombudsman sformuloval svoj návrh priateľského riešenia v tomto prípade a po tom, ako Komisia poskytla svoju odpoveď na tento návrh. Vo veci T-190/10 Všeobecný súd rozhodol, že inštitúcia môže odmietnuť prístup verejnosti k dokumentu obsahujúcemu osobné údaje len vtedy, ak v prvom kroku vysvetlí, ako by prístup k tomuto dokumentu mohol konkrétne a účinne narušiť súkromie dotknutých osôb v zmysle článku 4 ods. 1 písm. b) nariadenia č. 1049/2001 [22] Podľa názoru ombudsmana sú závery uvedené v bodoch 51 a 52 v súlade nielen s predchádzajúcou judikatúrou citovanou v návrhu priateľského riešenia, ale aj s následnou judikatúrou.

B. Závery

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom a kritickou poznámkou:

Pokiaľ ide o žiadosť o prístup k podnikateľskému plánu EQAR a odkaz na strane 13 záverečnej správy, Komisia podnikla kroky na vyriešenie tejto záležitosti.

Kritická poznámka:

Pokiaľ ide o časť 6 záverečnej správy, Komisia nevysvetlila, akým spôsobom by informácie o kategóriách zamestnancov a obdobiach pridelenia umožnili identifikáciu jednotlivcov v zmysle článku 2 nariadenia 45/2001. Odmietnutie Komisie sprístupniť tento dokument po začiernení názvov preto predstavuje prípad nesprávneho úradného postupu.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Ak inštitúcia zistí, že nariadenie 45/2001 sa vzťahuje na žiadosť o prístup verejnosti k dokumentu a prístup k príslušnému dokumentu sa zamietne, pretože žiadateľ nepreukázal potrebu prenosu osobných údajov, ombudsman zdôrazňuje, že je dôležité uplatňovať zásady dobrej správy vecí verejných a zaviazať sa ku kultúre služieb občanom. Domnieva sa, že by bolo v súlade s týmito zásadami a s takouto kultúrou služieb, aby inštitúcia pri informovaní žiadateľa o jeho práve podať opakovanú žiadosť v súlade s článkom 7 nariadenia č. 1049/2001 informovala žiadateľa aj o povinnosti preukázať takúto nevyhnutnosť.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 9. júla 2012

---

[1] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (Ú. v. ES L 145, 2001, s. 43; Mim. vyd. 01/003, s. 331).

[2] EQAR je medzinárodná nezisková organizácia založená skupinou E4, ktorú tvorí Európska asociácia pre zabezpečenie kvality vysokoškolského vzdelávania (ENQA), Európska študentská únia (ESU), Európska asociácia univerzít (EUA) a Európska asociácia inštitúcií vysokoškolského vzdelávania (EURASHE). Cieľom EQAR je zlepšiť kvalitu európskeho vysokoškolského vzdelávania a podporiť väčšiu mobilitu študentov poskytovaním jasných a objektívnych informácií o dôveryhodných agentúrach zabezpečujúcich kvalitu, ktoré pracujú v Európe. Cieľom nového registra je tiež uľahčiť vzájomné uznávanie rozhodnutí o zabezpečení kvality.

Inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana: …súkromie a integrita jednotlivca, najmä v súlade s právnymi predpismi Spoločenstva týkajúcimi sa ochrany osobných údajov.“

[4] "Orgány odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana

obchodné záujmy fyzickej alebo právnickej osoby vrátane duševného vlastníctva

…, pokiaľ nepreváži verejný záujem na zverejnení.“

[5] Komisia poskytla aj tieto podrobné objasnenia:

„Výkazy účtov (časť i) obsahujú správu o žiadostiach o preplatenie nákladov na prípravu EQAR; uvádza sa v ňom celkový rozpočet, sumy oprávnené na financovanie z Komisie a iné zdroje financovania (vlastné zdroje partnerstva). V oddiele o výdavkoch podľa druhu nákladov a podľa partnerov (časť ii) sa uvádza rozdelenie nákladov podľa partnerov (uvedená skupina E4) a teda aj informácie o tom, ako bol grant Komisie rozdelený medzi partnerov, pokiaľ ide o náklady na zamestnancov, cestovné náklady a diéty, vybavenie, subdodávky a iné náklady. V oddiele o realizovaných nákladoch na zamestnancov podľa partnerov (časť iii) sa uvádza podrobný opis nákladov na zamestnancov podľa partnerov podľa kategórie osôb zamestnaných v projekte (manažér, výskumný pracovník, učiteľ a/alebo školiteľ, technický personál a administratívny personál). V každej kategórii zamestnancov sa v tejto časti uvádza počet dní odpracovaných v projekte, denné náklady a celkové náklady na zamestnancov podľa kategórie. V oddiele o realizovaných cestovných nákladoch a nákladoch na pobyt (časť iv) sa uvádzajú tieto náklady (s rozdelením podľa osôb) a správy o realizovaných nákladoch na vybavenie (aj časť iv) týkajúce sa vybavenia, ako sú počítače, zakúpeného pre projekt. Náklady na subdodávky a iné náklady (časť v) sa týkajú konzultácií právnikov na vypracovanie stanov EQAR a založenie organizácie. A napokon, ostatné náklady súvisia s podnikovým dizajnom (ako je logo), telefónnymi nákladmi, dizajnom webovej stránky, dizajnom informačného letáku EQAR a jeho tlačou a podobne. Ako som uviedol v predchádzajúcom liste, Komisia konzultovala s ENQA, autorom predmetných dokumentov, s cieľom posúdiť, či sa na dokumenty, ktorých sa týka Vaša žiadosť, vzťahuje výnimka uvedená v článku 4 ods. 1 alebo 2 nariadenia č. 1049/2001. Na základe tejto konzultácie ENQA vzniesla námietky, pokiaľ ide o zverejnenie dôvernej časti záverečnej správy projektu EQAR, pričom ako dôvod svojej námietky uviedla prebiehajúce súdne konanie na vnútroštátnom súde.“

[6] V článku 4 ods. 2 nariadenia č. 1049/2001 sa stanovuje, že „inštitúcie odmietnu prístup k dokumentu, ak by sa jeho zverejnením porušila ochrana: … – súdne konania a právne poradenstvo, …

[7] Pri skúmaní takejto žiadosti podľa nariadenia č. 1049/2001 musí inštitúcia vo svojom odôvodnení zohľadniť dôsledky, ak verejnosť získala prístup k dotknutému dokumentu. Aj keď jednotlivec alebo určité osoby už možno získali prístup k príslušnému dokumentu, jedna z výnimiek z prístupu verejnosti podľa článku 4 sa môže stále uplatňovať na žiadosť o prístup verejnosti.

[8] Rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Bavarian Lager, C-28/08 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke.

[9] K dispozícii na internetovej stránke EDPS: www.edps.europa.eu

[10] Ú. v. EÚ C 27, 2007, s. 21.

[11] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov.

[12] Vec C-28/08 P, Komisia/Bavarian Lager, body 68 – 69.

[13] Rozsudok Komisia/Bavarian Lager, už citovaný, bod 63.

[14] V článku 8 písm. b) nariadenia č. 45/2001 sa stanovuje, že „[a]k sú dotknuté články 4, 5, 6 a 10, osobné údaje sa prenášajú [...] b) len vtedy, ak príjemca preukáže potrebu prenosu údajov a ak neexistuje dôvod predpokladať, že by mohli byť poškodené oprávnené záujmy dotknutej osoby.“

[15] Rozsudok Komisia/Bavarian Lager, už citovaný, bod 78.

[16] Rozsudok vo veci Bavarian Lager bol vyhlásený 29. júna 2010, čo naznačuje, že Komisia ho nemusela zohľadniť pri vypracúvaní svojho stanoviska v tejto veci z 27. júla 2010.

[17] Vec T-82/09, G. J. Dennekamp/Európsky parlament, rozsudok z 23. novembra 2011, zatiaľ neuverejnený.

[18] Ak je cieľom žiadosti o prístup verejnosti k dokumentom podľa nariadenia (ES) č. 1049/2001 získať prístup k dokumentom obsahujúcim osobné údaje, ustanovenia nariadenia (ES) č. 45/2001 sa uplatňujú v celom rozsahu. Pozri rozsudok z 29. júna 2010, Komisia/Bavarian Lager, C-28/08 P, zatiaľ neuverejnený v Zbierke, bod 63.

[19] Vec C-28/08 P, Komisia/Bavarian Lager, rozsudok z 29. júna 2010, zatiaľ neuverejnený, body 59, 63 a 77; vec T-82/09, G. J. Dennekamp/Európsky parlament, rozsudok z 23. novembra 2011, zatiaľ neuverejnený, body 26 a 30.

[20] Článok 4 ods. 6 nariadenia č. 1049/2001.

[21] Vec T-190/10, Egan a Hackett/Parlament, rozsudok z 28. marca 2012, zatiaľ neuverejnený.

[22] Tamže, body 90 – 91.