Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. Projekt EÚ MEDA/MAR/2005/017205 s názvom „Prestations d’assistance technique pour la gestion et la coordination du programme d’appui sectoriel à la résorption de l’habitat insalubre au Maroc“(ďalej len „projekt“) sa riadil ustanoveniami zmluvy s označením EuropeAid – 122495/C/SV/MA (ďalej len „zmluva“). Gruppo Soges a Komisia uzavreli túto dohodu 10. októbra 2006.

2. Dňa 28. mája 2008 spoločnosť Gruppo Soges podpísala so spoločnosťou Soges zmluvu o postúpení. V tejto dohode sa stanovovalo, že ak by Gruppo Soges vstúpila do dobrovoľnej likvidácie, zmluvu Gruppo Soges s Komisiou by prevzal iný subjekt (Soges). Dňa 30. mája 2008 spoločnosť Gruppo Soges požiadala Komisiu o súhlas s prevodom jej práv a povinností vyplývajúcich zo zmluvy na spoločnosť Soges.

3. Komisia prijala uvedenú žiadosť spoločnosti Gruppo Soges. Dňa 12. septembra 2008 podpísala dodatok k zmluve, ktorý nahradil hlavného dodávateľa (nahradením spoločnosti Gruppo Soges spoločnosťou Soges) a zmenil bankové údaje hlavného dodávateľa. Podľa zmeny sa ostatné podmienky pôvodnej zmluvy nezmenili.

4. Sťažovateľ uzavrel 28. decembra 2007 zmluvu so spoločnosťou Gruppo Soges na prácu odborníka na projekt.

5. Od januára do mája 2008 vykonával štyri misie v rámci projektu, ale Gruppo Soges mu zaplatil len za jednu z nich. Keď spoločnosť Soges prevzala zmluvu, spoločnosť Gruppo Soges ešte musela zaplatiť sťažovateľovi nesplatenú sumu 23 500 EUR za tri služobné cesty.

6. Sťažovateľ tak uzavrel dodatok k svojej zmluve so spoločnosťou Gruppo Soges s cieľom zohľadniť nahradenie spoločnosti Gruppo Soges spoločnosťou Soges. Dodatok predĺžil trvanie jeho pôvodnej zmluvy do 30. novembra 2008 a stanovil 24 dní dodatočnej platenej práce (viac služobných ciest). Všetky ostatné ustanovenia jeho pôvodnej zmluvy zostali nezmenené.

7. V druhom polroku 2008 sťažovateľ pracoval na projekte so spoločnosťou Soges a za túto prácu dostal odmenu. Spoločnosť Soges mu však nezaplatila sumu, ktorú mu dlhovala spoločnosť Gruppo Soges.

8. Talianske orgány vyhlásili 27. novembra 2008 na Gruppo Soges konkurz. Pred týmto dátumom sťažovateľovi nezaplatila.

9. Dňa 16. marca 2009 sťažovateľ informoval Komisiu o uvedených skutočnostiach a požiadal ju, aby vstúpila do konania so spoločnosťou Soges s cieľom zabezpečiť, že dostane splatnú platbu.

10. Dňa 18. augusta 2009 Soges informovala sťažovateľa, že v rámci zmluvy o postúpení podpísanej so spoločnosťou Gruppo Soges táto spoločnosť oznámila spoločnosti Soges „zoznam zmluvných dlhov, ktoré prevezme Soges, zatiaľ čo zvyšok zaplatí Gruppo Soges“[1]. Suma 23 500 EUR, ktorú požadoval sťažovateľ, nebola na tomto zozname.

11. Sťažovateľ 9. a 13. októbra 2009 znovu napísal Komisii a zopakoval svoju žiadosť o zaplatenie sumy 23 500 EUR za jeho prácu na projekte.

12. Dňa 10. novembra 2009 Komisia odpovedala na uvedenú korešpondenciu sťažovateľa. Informovala ho, že jeho sťažnosť postúpila Sogesovi.

13. Dňa 19. novembra 2009 spoločnosť Soges informovala Komisiu o svojom zámere uzavrieť dohodu s niektorými odborníkmi zapojenými do projektu vrátane sťažovateľa, ktorí ešte neboli vyplatení. Komisia s týmto navrhovaným opatrením nesúhlasila.

14. Sťažovateľ sa 20. novembra 2009 opäť obrátil na Komisiu v súvislosti so svojou neuhradenou platbou. Komisia odpovedala listom z 18. decembra 2009. Zopakovala, že nemá žiadne zmluvné záväzky týkajúce sa subdodávateľov hlavného dodávateľa projektu.

15. Dňa 15. januára 2010 Komisia vyplatila spoločnosti Soges konečnú platbu na projekt.

16. Sťažovateľ, ktorému Gruppo Soges, Soges ani Komisia nezaplatili, sa následne obrátil na európskeho ombudsmana.

Predmet vyšetrovania

17. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti tvrdil, že Komisia konala nedbanlivo tým, že i) umožnila rozdielne zaobchádzanie s odborníkmi v tom istom projekte a ii) nezabezpečila, aby hlavný dodávateľ Komisie splnil svoje zmluvné záväzky voči odborníkom.

18. Tvrdil, že Komisia by mala zaplatiť dlžný zostatok za jeho prácu na projekte, ako aj náhradu škody, t. j. celkovú sumu 47 000 eur.

Vyšetrovanie

19. Dňa 8. júna 2010 ombudsman začal vyšetrovanie a požiadal Komisiu o poskytnutie stanoviska do 30. septembra 2010. Po prijatí bolo stanovisko Komisie postúpené sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok. Sťažovateľ zaslal svoje pripomienky 3. novembra 2010.

20. Ombudsman 4. marca 2011 dospel k predbežnému zisteniu nesprávneho úradného postupu a v súlade s článkom 3 ods. 5 svojho štatútu navrhol Komisii priateľské riešenie po konzultácii so sťažovateľom o tomto návrhu.

21. Komisia 26. mája 2011 požiadala o predĺženie lehoty na zaslanie odpovede na návrh ombudsmana na priateľské riešenie.

22. Komisia 27. júla 2011 odpovedala na návrh ombudsmana na priateľské riešenie. Táto odpoveď bola zaslaná sťažovateľovi s výzvou na predloženie pripomienok do 30. septembra 2011.

23. Ombudsman 21. októbra 2011 požiadal Komisiu o poskytnutie ďalších informácií v súvislosti so sťažnosťou sťažovateľa.

24. Komisia odpovedala 19. januára 2012. Táto odpoveď bola zaslaná sťažovateľovi, ktorý zaslal svoje pripomienky 28. februára 2012.

25. Sťažovateľ zaslal 2. apríla a 4. júna 2012 ďalšiu korešpondenciu týkajúcu sa jeho sťažnosti.

Analýza a závery ombudsmana

A. Tvrdenie o nedbanlivom správaní

Argumenty predložené ombudsmanovi

26. Na podporu svojho tvrdenia sťažovateľ tvrdil, že Komisia konala nedbanlivo, keď nezabezpečila, aby jej hlavný dodávateľ splnil svoje vlastné zmluvné záväzky voči odborníkom. Poukázal na to, že Komisiu informoval, že za prácu, ktorú vykonal v rámci projektu, nedostal odmenu. Podľa jeho názoru však Komisia nereagovala primerane. Okrem toho poukázal na to, že nebol zaplatený, pretože i) hlavný dodávateľ Komisie bol nahradený a ii) Komisia riadne nemonitorovala podmienky prevzatia. V dôsledku toho experti, ktorí neboli vyplatení pred prevzatím, neboli vôbec vyplatení. Podľa sťažovateľa platby Komisie novému hlavnému dodávateľovi zahŕňali odmeny expertov.

27. Komisia vo svojom stanovisku najprv poukázala na to, že v prejednávanej veci existujú dva odlišné zmluvné vzťahy. Prvá bola medzi Komisiou a jej hlavným dodávateľom (pôvodne Gruppo Soges, neskôr Soges) a druhá bola medzi hlavným dodávateľom a sťažovateľom. Komisia zdôraznila, že so sťažovateľom nemá žiadny zmluvný vzťah. V tejto súvislosti sa odvolala na judikatúru Všeobecného súdu [2] a na všeobecné podmienky jeho zmluvy s hlavným dodávateľom [3]. Komisia nevedela o ustanoveniach zmluvy medzi jej hlavným dodávateľom (pôvodne Gruppo Soges a neskôr Soges) a sťažovateľom a nemohla zasahovať do plnenia takejto zmluvy. Komisia predovšetkým uviedla, že „nezaplatila spoločnosti Soges osobitnú sumu 23 500 EUR zodpovedajúcu sume požadovanej sťažovateľom“a „vedela o službách, za ktoré platila spoločnosti Soges, a okrem iného aj o službách poskytovaných sťažovateľom, ale nič iné“[4].

28. Komisia poukázala na to, že nemôže monitorovať plnenie záväzkov svojho hlavného dodávateľa voči sťažovateľovi. Mohla len monitorovať riadne plnenie svojej vlastnej zmluvy s hlavným dodávateľom. V tejto súvislosti Komisia požiadala spoločnosti Soges a Gruppo Soges a získala od nich záruky, že ich zmluva o postúpení je v súlade s uplatniteľným právom, a najmä že veritelia spoločnosti Gruppo Soges budú po prevzatí chránení. To tiež znamenalo, že skupina odborníkov vybraná spoločnosťou Gruppo Soges na začiatku projektu by bola udržiavaná spoločnosťou Soges.

29. Komisia takisto monitorovala „všetky svoje zmluvy“so spoločnosťou Gruppo Soges s cieľom zabezpečiť, aby ich prevzal nový hlavný dodávateľ, spoločnosť Soges [5]. Nezasahovala však do zmluvných vzťahov medzi spoločnosťami Gruppo Soges, Soges a jej odborníkmi vrátane sťažovateľa.

30. Komisia sa stretla so spoločnosťami Gruppo Soges a Soges a uzavrela dodatok k pôvodnej zmluve. Tento pozmeňujúci a doplňujúci návrh nahradil Gruppo Soges Soges. Zmenou sa automaticky nezmenili zmluvy medzi spoločnosťou Gruppo Soges a jej odborníkmi. Komisia poznamenala, že samotný sťažovateľ pripustil, že uzavrel dodatok k svojej pôvodnej zmluve so spoločnosťou Gruppo Soges s cieľom previesť jeho zmluvu na spoločnosť Soges. Komisia poukázala na to, že si nie je vedomá ustanovení tohto dodatku, ktorý predstavuje právny základ zmluvných vzťahov medzi sťažovateľom, Gruppo Soges a Soges. Podľa názoru Komisie je uvedený dodatok zdrojom konfliktu medzi jej hlavným dodávateľom a sťažovateľom, keďže spoločnosť Soges sa domnieva, že od spoločnosti Gruppo Soges neprevzala nesplatenú platbu požadovanú sťažovateľom. Vzhľadom na uvedené skutočnosti Komisia dospela k záveru, že pri plnení svojej zmluvy s hlavným dodávateľom nekonala nedbanlivo.

31. Pokiaľ ide o dohodu, ktorá bola prerokovaná v novembri 2009 medzi spoločnosťou Soges a odborníkmi, ktorým nebola vyplatená mzda, Komisia vysvetlila, že takúto dohodu nemôže schváliť. To by i) zasahovalo do zmluvných vzťahov medzi hlavným dodávateľom a jeho odborníkmi; ii) porušila svoje vlastné zmluvné záväzky a iii) zaobchádzala s neplatenými znalcami inak ako s ostatnými znalcami.

32. Komisia poukázala na to, že konala s náležitou starostlivosťou, keď sa niekoľkokrát spýtala hlavného dodávateľa na neuhradené sumy splatné odborníkom pracujúcim na projekte. V tejto súvislosti Komisia odkázala na svoje listy z 1. apríla, 25. augusta a 22. októbra 2009, ktoré boli zaslané hlavnému dodávateľovi s odkazom na situáciu neplatených expertov.

33. Komisia napokon zamietla tvrdenie sťažovateľa, pretože neexistovala príčinná súvislosť medzi jeho konaním a údajnou škodou, ktorú sťažovateľ utrpel. Poukázala aj na to, že suma požadovaná sťažovateľom bola vypočítaná svojvoľne vzhľadom na to, že sporná suma medzi spoločnosťou Soges a sťažovateľom bola 23 500 EUR, zatiaľ čo sťažovateľ požadoval 47 000 EUR bez toho, aby poskytol dôkazy o dodatočných stratách, ktoré by mohli podporiť takýto nárok.

34. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach zdôraznil, že pri realizácii projektu odborníci spolupracovali priamo s delegáciou Komisie v Maroku, a nie so Soges alebo Gruppo Soges. Hoci projekt bol úspešne realizovaný v dôsledku práce odborníka, nebol platený. Komisia konala nespravodlivo, keď uviedla, že nemá žiadny zmluvný vzťah so znalcami.

35. Okrem toho Komisia ignorovala spôsob, akým Gruppo Soges zaobchádzala so svojimi odborníkmi počas plnenia zmluvy, a to tým, že im včas nezaplatila. Komisia nevarovala odborníkov o ťažkej finančnej situácii Gruppo Soges a riadne nemonitorovala prevod zmluvy z Gruppo Soges na Soges. Komisia mala zabezpečiť i) aby prevod zmluvy z Gruppo Soges na Soges nemal vplyv na neuhradené platby odborníkov zapojených do projektu a ii) aby všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo zmluvy prevzali Soges od Gruppo Soges. Prijatím dohody o pridelení medzi spoločnosťami Gruppo Soges a Soges Komisia podporila správanie spoločností Soges a Gruppo Soges voči odborníkom.

36. Sťažovateľ akceptoval argument Komisie, že zostávajúca platba, ktorá mu bola splatná v rámci projektu, predstavovala 23 500 EUR. Zmenil tak svoju pôvodnú pohľadávku a znížil ju na 23 500 eur.

Predbežné posúdenie ombudsmana, ktoré viedlo k návrhu priateľského riešenia

37. Ako sťažovateľ správne zdôraznil, zásada riadneho finančného hospodárenia vyžaduje, aby Komisia starostlivo kontrolovala finančnú situáciu spoločností, keď sa rozhodne s nimi uzavrieť zmluvu na realizáciu projektu EÚ. Keďže však Komisia uzavrela zmluvu so spoločnosťou Gruppo Soges v roku 2006 a prevzatie spoločnosti Gruppo Soges spoločnosťou Soges sa uskutočnilo o dva roky neskôr (samozrejme z dôvodu ťažkej finančnej situácie spoločnosti Gruppo Soges), nemožno tvrdiť, že Komisia v prejednávanej veci porušila uvedenú povinnosť.

38. Okrem toho podľa zmluvy [6] bolo nahradenie hlavného dodávateľa možné len so súhlasom Komisie. Na základe dodatku k zmluve, ktorý podpísali všetky tri strany, Komisia, Soges a Gruppo Soges, sa zdá, že „prevod práv a povinností Gruppo Soges na Soges sa uskutočnil na základe uistení poskytnutých Komisii, že postúpenie bolo zlučiteľné so všetkými uplatniteľnými právnymi predpismi, a najmä že veritelia budú chránení“[7].

Ombudsmanka nechápala, prečo v tom čase Komisia nemala dôverovať uvedeným uisteniam.

39. V každom prípade sa Komisia nemala spoliehať na takéto uistenia, ale namiesto toho mala monitorovať ich dodržiavanie spoločnosťou Soges.

40. Komisia tvrdila, že zaslaním listov spoločnosti Soges 1. apríla, 25. augusta a 22. októbra 2009 monitorovala, či veritelia spoločnosti Gruppo Soges (t. j. znalci, ktorých spoločnosť Gruppo Soges v čase prevzatia spoločnosťou Soges ešte nevyplatila) boli skutočne chránení. V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že Komisia v liste z 25. augusta 2009 Soges pripomenula, že „po dobrovoľnej likvidácii Gruppo Soges prevzala Soges všetky svoje záväzky vrátane platieb všetkým odborníkom, ktorí pracovali na projekte“[8]. V tom istom liste Komisia dodala, že „spoločnosť Soges zaplatila za dve faktúry (referenčné čísla 130 a 397) vo výške 72 765 00 EUR v súvislosti s prácou [sťažovateľa] na projekte“ [9]. Komisia vo svojom liste z 22. októbra 2009 zopakovala, že „na základe nájomnej zmluvy prevzala spoločnosť Soges od spoločnosti Gruppo Soges všetky právne aktívne a pasívne vzťahy.“

41. Podľa názoru ombudsmana si však Komisia bola za daných okolností dobre vedomá toho, že uvedené opatrenie sa neukáže ako účinné.

42. Po prvé, ak Komisia „monitorovala svoje vlastné zmluvy s hlavným dodávateľom“, mala si byť primerane vedomá podmienok prevzatia, konkrétne, že od spoločnosti Soges sa nebude vyžadovať, aby po prevzatí vyplatila všetky platby odborníkom, a že niektoré platby zostanú v priamej zodpovednosti spoločnosti Gruppo Soges. Po druhé, keď bola Komisia požiadaná, aby schválila dohodu o postúpení uzatvorenú medzi spoločnosťami Gruppo Soges a Soges, bola informovaná, že Gruppo Soges má finančné problémy. Po tretie Komisia, ktorá mala viacero zmlúv so spoločnosťou Gruppo Soges [10], si bola primerane vedomá toho, že na jej zmluvného partnera bol 27. novembra 2008 vyhlásený konkurz talianskym súdom. Z uvedených skutočností jasne vyplýva, že experti, ktorí pred prevzatím neboli zaplatení, mali malú nádej na to, aby ich neskôr zaplatili spoločnosti Soges alebo Gruppo Soges. Ombudsmanka preto nechápala, prečo Komisia vyplatila spoločnosti Soges konečnú platbu na projekt.

43. V tejto súvislosti sa ombudsmanka nedomnievala, že by sa Komisia mohla spoliehať na zjavnú skutočnosť, že nemá priamy zmluvný vzťah s expertmi vrátane sťažovateľa a zároveň si plní svoj zmluvný záväzok voči hlavnému dodávateľovi.

44. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že Komisia zaplatila hlavnému dodávateľovi dve faktúry [11] týkajúce sa služieb sťažovateľa. Chápal, že skutočným účelom uvedenej platby („effet utile“) bolo odškodniť sťažovateľa za prácu, ktorú vykonal na základe zmluvy. Z procesného hľadiska sa zdá, že Komisia konala správne, keď v súlade so zmluvou vyplatila uvedenú platbu hlavnému dodávateľovi. Ombudsman však poznamenal, že príslušné sumy sa aspoň čiastočne nepoužili na určený účel, pretože sťažovateľ nedostal plnú platbu, ktorá mu bola splatná za jeho prácu na projekte. Vzhľadom na to, že „effet utile“platby teda nebol splnený, ombudsmanka sa domnievala, že Komisia nesprávne zaplatila len uvedenú sumu.

45. Ombudsmanka okrem toho poukázala na to, že samotná Komisia tým, že aktívne žiada svojich dodávateľov, aby konali spravodlivo voči odborníkom zapojeným do projektov financovaných EÚ, koná spravodlivo [12]. Aj keď Komisia nemá priamy zmluvný vzťah s takýmito expertmi, rozsah, v akom sa jej zmluvní partneri správali alebo nesprávali spravodlivo, by mal zohrávať zásadnú úlohu pri posudzovaní Komisie, či zmluva bola alebo nebola vykonaná správne.

46. Stručne povedané, ombudsmanka zastávala názor, že nestačí, aby Komisia informovala hlavného dodávateľa listom (listami) a pomerne nejasne, že by mala dodržiavať svoje finančné záväzky voči subdodávateľom. Komisia mala k dispozícii iné prostriedky, pretože bola zmluvnou stranou zmluvy s hlavným dodávateľom. V tejto súvislosti ombudsmanka poznamenala, že v článku 29 ods. 8 všeobecných podmienok zmluvy sa stanovuje, že Komisia môže pozastaviť platby splatné hlavnému dodávateľovi v akejkoľvek situácii, za ktorú je hlavný dodávateľ zodpovedný a ktorá by mohla mať nepriaznivý vplyv na realizáciu projektu. Samotná Komisia vo svojom liste z 10. novembra 2009 adresovanom sťažovateľovi pripustila, že „ak vzťah medzi dodávateľmi a subdodávateľmi negatívne ovplyvňuje výkonnosť poskytovaných služieb, Komisia môže uvažovať o sankciách. Tieto sankcie môžu spočívať v peňažných sankciách a dokonca aj v zrušení zmluvy“[13]. Napokon podľa bodu 7 ods. 5 zadávacích podmienok zmluvy „dodávateľ prijme všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby experti mali vždy k dispozícii potrebnú podporu … na splnenie svojho poslania. Mala by pravidelne prevádzať finančné prostriedky Maroku, aby zabezpečila vykonávanie činností uvedených v zmluve a pravidelné vyplácanie svojich zamestnancov“[14].

47. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsmanka dospela k predbežnému zisteniu, že Komisia tým, že nepodporila žiadosť sťažovateľa o platbu, nekonala starostlivo. Mohlo by ísť o prípad nesprávneho úradného postupu. Ombudsman preto v súlade s článkom 3 ods. 5 štatútu európskeho ombudsmana predložil návrh na priateľské riešenie, ktorý je uvedený nižšie:

„Vzhľadom na zistenia ombudsmana by Komisia mohla od spoločnosti Soges požadovať, aby sťažovateľovi vyplatila neuhradenú platbu.“

Argumenty predložené ombudsmanovi po jeho návrhu priateľského riešenia

48. Komisia vo svojej odpovedi na návrh ombudsmana na priateľské riešenie uviedla, že tento návrh prijíma. K replike pripojila kópie svojich listov z 23. marca 2011 a 11. mája 2011. Dňa 23. marca 2011 sa Komisia spýtala spoločnosti Soges na jej odmietnutie zaplatiť sťažovateľovi. Soges odpovedala listom z toho istého dňa [15]. Soges vo svojej odpovedi zopakovala, že splnila všetky svoje záväzky vyplývajúce z projektu. Soges okrem toho poukázala na to, že nechápe, prečo sa Komisia rozhodla zaujať stanovisko k sporu medzi súkromnými osobami. Poznamenala tiež, že sťažovateľ nezačal občianskoprávne konanie proti spoločnosti Soges ani nepredložil svoju žiadosť o platbu priamo likvidátorovi spoločnosti Gruppo Soges. Spoločnosť Soges sa však rozhodla poradiť sa s externým právnym poradcom s cieľom zistiť, či je možné vyhovieť žiadosti sťažovateľa. V nadväznosti na túto odpoveď Komisia 11. mája 2011 zaslala spoločnosti Soges ďalší list. V tomto liste formálne požiadala spoločnosť Soges, aby pristúpila k vykonaniu neuhradenej platby sťažovateľovi takto: „Des lors, et à la demande du Médiateur nous vous invitons à régler de façon extra-judiciaire les factures du [plaignant] au titre de ses honoraires restés impayés“. Podľa Komisie Soges neodpovedala na uvedenú žiadosť Komisie v čase, keď Komisia zaslala svoju odpoveď na návrh ombudsmana na priateľské riešenie.

49. Komisia ďalej poznamenala, že nevidí dôvod, prečo by sa nemohla spoliehať na záruky poskytnuté talianskymi orgánmi poverenými likvidáciou, pokiaľ ide o podmienky prevzatia, a to, že práva veriteľov budú chránené. Komisia akceptovala zmenu hlavného dodávateľa projektu až po tom, ako dostala uvedené uistenia od talianskych orgánov. Komisia okrem toho pozastavila platby spoločnosti Soges, ak existovali dôvody domnievať sa, že situácia by mohla nepriaznivo ovplyvniť realizáciu projektu. Tieto platby obnovila len na základe uvedených uistení. Komisia následne nemala dôvod pozastaviť žiadnu platbu, keďže hlavný dodávateľ si splnil svoje povinnosti.

50. Komisia napokon poznamenala, že nemôže zasahovať do súkromného zmluvného vzťahu medzi sťažovateľom a spoločnosťou Soges a nevedela o zmluvných doložkách medzi hlavným dodávateľom a subdodávateľmi. Okrem toho „Komisia nemá právo zabezpečiť, aby sa expertom vyplácali finančné prostriedky prevedené na jej dodávateľov“. Keď Komisia uskutoční platbu, je zodpovednosťou dodávateľa zabezpečiť včasnú platbu expertov.

51. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k odpovedi Komisie na návrh ombudsmana na priateľské riešenie uviedol, že 10. júla 2011 dostal od Sogesa kópiu listu, ktorý zaslal delegácii EÚ v Maroku [16]. V tomto liste Soges navrhol odškodniť sťažovateľa za neplatené služobné cesty v rámci projektu tým, že mu preplatí nové služby, ktoré by sťažovateľ vykonával pre Soges v rámci budúceho projektu (pravdepodobne EÚ)[17]. Sťažovateľ uviedol, že je "nahnevaný, že takéto návrhy, takmer nezákonné, by mohli byť predložené jemu a Komisii". Sťažovateľ požiadal, aby bol informovaný o reakcii delegácie na tento list. Sťažovateľ takisto poznamenal, že spoločnosť Soges vo svojom liste z 23. marca 2011 prisľúbila, že Komisii poskytne podrobné stanovisko externého právneho poradcu k neuhradenej platbe sťažovateľovi. Nepodarilo sa jej to však.

52. Dňa 19. januára 2012 Komisia v nadväznosti na žiadosť ombudsmana v tomto zmysle [18] dokončila svoju uvedenú odpoveď na návrh ombudsmana na priateľské riešenie. Komisia najprv potvrdila, že list spoločnosti Soges z 10. júla 2011, na ktorý sťažovateľ odkázal vo svojich pripomienkach, predstavoval odpoveď na list Komisie adresovaný spoločnosti Soges z 11. mája 2011. Soges vo svojom liste vyjadrila ochotu nájsť riešenie situácie sťažovateľa. Podľa názoru Komisie to bolo pozitívne. Podľa Komisie však Soges nenavrhla „žiadne jednoznačné konečné riešenie“problému, ktorý zjavne závisel od externého právneho poradenstva, ktoré by dostala.

53. Komisia zastávala názor, že odpoveď spoločnosti Soges z 10. júla 2011 nemožno považovať za primeranú odpoveď na výzvu na nájdenie mimosúdneho riešenia tejto záležitosti z dvoch dôvodov. Po prvé, spoločnosť Soges navrhla zaplatiť sťažovateľovi tak, ako to požadovala Komisia, ale len v prípade, že externé právne poradenstvo, ktoré malo prísť, „schváli“túto platbu. Podľa názoru Komisie je táto podmienka sama osebe v rozpore so zásadou urovnania sporu zmierom. Po druhé, ak by právne poradenstvo zakazovalo uskutočnenie požadovanej platby, alternatívne riešenie, ktoré Soges navrhla, spočíva v tom, že sťažovateľ ju preplatí za budúce hypotetické služby, ktoré by pre Soges vykonával. Komisia poukázala na to, že nemôže podporiť takýto návrh, ktorý je založený na umelom nadmernom účtovaní budúcich neistých služieb.

54. Podľa názoru Komisie predstavuje odpoveď spoločnosti Soges z 10. júla 2011 „nanajvýš predbežnú odpoveď na jej list a možný prvý krok k urovnaniu prebiehajúceho sporu medzi spoločnosťou Soges a sťažovateľom“. Komisia dodala, že nedostala žiadne ďalšie informácie o výsledku právnej konzultácie spoločnosti Soges ani žiadny iný návrh.

55. Komisia uviedla, že bude pokračovať vo svojom úsilí uľahčiť dosiahnutie konečného riešenia tejto záležitosti tým, že Sogesovi pripomenie jeho sľuby. Naliehavo ju tiež vyzýva, aby realizovala svoje návrhy s cieľom uspokojiť tvrdenie sťažovateľa. Keďže však so sťažovateľom nemá žiadny zmluvný vzťah, Komisia nemôže nútiť spoločnosť Soges, aby dodržiavala svoje zmluvné záväzky voči sťažovateľovi.

56. Sťažovateľ vo svojich pripomienkach k uvedenej odpovedi Komisie ocenil úsilie, ktoré vynaložila delegácia EÚ v Maroku s cieľom dosiahnuť pozitívny výsledok v súvislosti s jeho sťažnosťou. Namietal však proti tvrdeniam Komisie, že i) nemohla zasahovať do súkromného zmluvného vzťahu medzi Sogesom a ním a ii) nevedela o zmluvných doložkách medzi hlavným dodávateľom a expertmi. V tejto súvislosti poukázal na to, že delegácia zabezpečila „účinné riadenie“projektu, pretože súhlasila s vymenovaním expertov, identifikovala ich misie a akceptovala ich prácu. Sťažovateľ dospel k záveru, že by bolo spravodlivé, keby mu bola zaplatená len jeho práca na projekte.

57. Sťažovateľ vo svojej ďalšej korešpondencii z 2. apríla 2012 uviedol, že medzičasom dostal kópie novej výmeny korešpondencie medzi Komisiou a Soges [19]. Podľa sťažovateľa zaslala delegácia EÚ v Maroku 20. februára 2012 spoločnosti Soges ďalší list, v ktorom ju požiadala, aby sťažovateľovi vyplatila neuhradenú platbu. Listom zo 14. marca 2012 to Soges odmietla urobiť. V tejto súvislosti tvrdila, že i) Komisia platila spoločnosti Gruppo Soges a nie spoločnosti Soges za prácu sťažovateľa na projekte, a preto ii) naliehanie Komisie, aby spoločnosť Soges platila sťažovateľovi, bolo nevhodné. Sťažovateľ zopakoval, že delegácia zabezpečila skutočné riadenie projektu, a preto musí zabezpečiť, aby dostal za svoju prácu odmenu.

Posúdenie ombudsmana po jeho návrhu priateľského riešenia

58. Ombudsman poznamenáva, že na základe svojho návrhu na priateľské riešenie a ďalších otázok adresovaných Komisii nadviazala Komisia kontakt so spoločnosťou Soges a zaslala jej dva formálne a presvedčivé listy (11. mája 2011 a 20. februára 2012), v ktorých jasne požadovala od spoločnosti Soges, aby zaplatila sťažovateľovi. Ombudsman sa domnieva, že zaslanie takýchto listov Sogesu predstavovalo primerané opatrenie zo strany Komisie ako odpoveď na návrh ombudsmana na priateľské riešenie.

59. Okrem toho Komisia vo svojej odpovedi na návrh ombudsmana na priateľské riešenie uviedla, že ho prijíma a zaviazala sa pokračovať vo svojom úsilí pomôcť vyriešiť túto záležitosť tým, že pripomenie Sogesovi jeho povinnosť zaplatiť sťažovateľovi bez toho, aby svoje úsilie časovo obmedzila. Ombudsmanka preto chápe, že Komisia bude naďalej naliehať na Sogesa, aby sťažovateľovi vyplatil neuhradenú platbu napriek doteraz prijatým negatívnym odpovediam. Je rozumné očakávať, že Komisia využije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby presvedčila spoločnosť Soges, aby zmenila svoje stanovisko. Ombudsman okrem toho verí, že Komisia ho a sťažovateľa bude informovať o výsledku svojich budúcich kontaktov so spoločnosťou Soges. V tejto súvislosti ombudsman uvedie ďalšiu poznámku.

60. Vzhľadom na uvedený záväzok Komisie sa ombudsmanka rozhodla prípad uzavrieť.

B. Záver

Ombudsman na základe svojho vyšetrovania tejto sťažnosti uzatvára túto sťažnosť s týmto záverom:

Žiadne ďalšie vyšetrovanie nie je opodstatnené.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Ďalšie poznámky

Ombudsmanka verí, že napriek negatívnym odpovediam, ktoré doteraz dostala od spoločnosti Soges, bude Komisia v rámci svojich budúcich kontaktov so spoločnosťou Soges naďalej naliehať na Komisiu, aby sťažovateľovi vyplatila neuhradenú platbu. Je rozumné očakávať, že Komisia využije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby presvedčila Soges, aby zmenila svoje nespolupracujúce stanovisko. Ombudsman okrem toho verí, že Komisia ho a sťažovateľa bude informovať o výsledku svojich budúcich kontaktov so spoločnosťou Soges.

 

P. Nikiforos Diamandouros

V Štrasburgu 9. júla 2012

---

[1] Vo francúzštine: „Gruppos Soges nous a indiqué une liste de dettes qui devaient être relevées par Soges, tandis que d'autres dettes, (...) restaient chez Gruppo Soges qui s'engageait à les payer directement.“

[2] Uznesenie z 29. júna 2010, Mauerhofer/Komisia, T-515/08, zatiaľ neuverejnené.

[3] V článku 4.3 všeobecných podmienok zmluvy sa stanovuje, že „zmluva medzi hlavným dodávateľom a subdodávateľom nevytvára zmluvné vzťahy medzi subdodávateľom a Komisiou.“

[4] Vo francúzštine: "(...) le montant de 23 500 EUR réclamé par le plaignant à Soges ne se reflète pas par un paiement d'un montant équivalent de la Commission à Soges. La Commission sait pour quelles prestations elle a rétribué Soges et, entre autres, pour les prestations exécutés par le plaignant, mais rien de plus.“

[5] V tejto súvislosti ombudsman poznamenáva, že dostal ďalšiu sťažnosť od odborníka, ktorý pracuje na inom projekte EÚ. Realizácia tohto druhého projektu bola predmetom inej zmluvy uzatvorenej medzi Komisiou a spoločnosťou Gruppo Soges a následne prevzatej spoločnosťou Soges [sťažnosť 1811/2009/(BB)FOR].

[6] Článok 7.6 zmluvy znie takto: (po francúzsky) „Toute modification de la composition du consortium sans le consentement préalable du pouvoir adjudicateur est considérée comme un défaut d'exécution du marché.“

[7] Zmena pôvodnej zmluvy medzi Komisiou, spoločnosťami Gruppos Soges a Soges znela takto: „Le remplacement de Gruppo Soges par Soges est effectué (...) sur la base des assurances reçues du liquidateur de Gruppo Soges (...) qui certifie que le „Contrat de louage d'entreprise comprenant un engagement a formuler une offre irrévocable d'achat“ établi le 28 mai 2008 entre Gruppo Soges et Soges est conforme au droit et lois en vigueur, en en particulier avec les règles concernant la liquidation des sociétés et celles sur la protection des droits des créditeurs.“

[8] Vo francúzštine: „Nous tenons donc a rappeler vos obligations suite a la procédure dite de 'liquidation administrativa coatta' dont la société Gruppo Soges a fait l'objet, en particulier l'obligation de rémunérer tous les experts qui on travaille dans le cadre du contrat.“

[9] Vo francúzštine: „Nous tenons aussi à rappeler que la Commission vous a verš 72.765,00 Euros au titre des honoraires de M. Tribillon objet des factures Soges Spa n° 130 et 397.“

[10] Ako Komisia uviedla vo svojom stanovisku (bod 23 priateľského riešenia).

[11] Uvedené v liste Komisie z 25. augusta 2010.

[12] V článku 11 Európskeho kódexu dobrej správnej praxe sa stanovuje, že "úradníci konajú nestranne, spravodlivo a primerane."Ombudsman okrem toho dôsledne zastával tento názor: „hoci Komisia koná v súlade so zákonom, keď nezasahuje do sporov medzi dodávateľmi a subdodávateľmi, dojem, že subdodávatelia sú ponechaní, by sa nemal podceňovať. V súlade s úsilím Komisie priblížiť Európu občanom a inšpirovať ich s dôverou v EÚ a jej inštitúcie ombudsman považuje za užitočné, aby Komisia prijala všetky možné opatrenia s cieľom zabrániť situáciám, ktoré spôsobujú neodôvodnený negatívny dojem občanov o inštitúciách EÚ.“(Prevzaté z rozhodnutia ombudsmana o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/1/2006/TN, ktoré je k dispozícii na jeho webovej stránke)

[13] Vo francúzštine: „dans le cas ou la relation entre le contractant et les sous-traitants influence négativement la performance des services fournis, la Commission peut envisager des sanctions. Ces sanctions peuvent prendre la forme de pénalités financiers et aller jusqu'à la résiliation du contrat.“

[14] Vo francúzštine: „L'attributaire prendra toutes les mesures nécessaires pour que ses experts aient en permanentence a leur disposition les appuis (...) requis pour l'accomplissement de leur mission. Il devra effectuer un transfert régulier des fonds au Maroc pour l'exécution des activités prévues dans le contrat et assurer le paiement régulier de son personnel.“

[15] Komisia pripojila k svojmu stanovisku kópiu tejto odpovede.

[16] Sťažovateľ pripojil kópiu tohto listu so svojimi pripomienkami.

[17] Vo francúzštine: „Dans le cadre d'une cooperation avec [le plaignant], sur des projets futurs, nous comptons proposalr [au plaignant] des honoraires supérieurs au standard ordinaires et habituelles, afin d'atteindre l'obtention par le plaignant, d'une recette plus haute comme appui partiel a l'impossibilité d'un totale recouvrement des créances envers l'original et unique entreprise débitrice Gruppo Soges“.

[18] Ombudsman požiadal Komisiu, aby a) vysvetlila, či list spoločnosti Soges adresovaný delegácii EÚ v Maroku z 10. júla 2011 predstavuje podľa názoru Komisie primeranú odpoveď na jej list z 11. mája 2011, a ak áno, b) vysvetlila, aké ďalšie prípadné kroky Komisia v tejto súvislosti prijala alebo plánuje prijať.

[19] Sťažovateľ neposkytol kópie tejto výmeny korešpondencie.