Vážený pán R.,
7. septembra 1998 ste podali sťažnosť Európskemu ombudsmanovi proti Európskej komisii v súvislosti s tým, ako Komisia vybavila Vašu sťažnosť z 27. októbra 1997.
Dňa 2. decembra 1998 som postúpil sťažnosť predsedovi Európskej komisie. Dňa 29. marca 1999 Komisia zaslala svoje stanovisko k tejto záležitosti, ktoré som Vám zaslal 13. apríla 1999, s výzvou na vyjadrenie pripomienok, ak si to želáte. Dňa 12. mája 1999 mi boli doručené Vaše pripomienky k stanovisku Komisie. Dňa 23. júna 1999 prijal ombudsman ďalšie opatrenia na získanie dodatočných informácií o tomto prípade. Dňa 12. júla 1999 som od Vás dostal ďalší list.
Píšem teraz, aby som vám oznámil výsledok vyšetrovaní, ktoré boli vykonané.
Je dôležité pripomenúť, že Zmluva o ES oprávňuje európskeho ombudsmana vyšetrovať možné prípady nesprávneho úradného postupu len v činnostiach inštitúcií a orgánov Spoločenstva. V štatúte európskeho ombudsmana sa výslovne stanovuje, že sťažnosť ombudsmanovi sa nemôže podať proti žiadnemu inému orgánu alebo osobe. Na základe týchto ustanovení boli preto vyšetrovania ombudsmana zamerané na preskúmanie, či nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu Európskej komisie.

Sťažnosť

Sťažnosť sa týka rámcovej iniciatívy „Zamestnanosť a rozvoj ľudských zdrojov“, ktorú Európska komisia zaviedla na základe článku 11 nariadenia Rady (EHS) č. 2082/93 (1).
Európska komisia spustila program Horizont II na roky 1995 – 1997 v rámci projektu 95 H GAL Castro Navas v Galícii (Španielsko) s cieľom zlepšiť vyhliadky zdravotne postihnutých a iných znevýhodnených skupín na zamestnanie. Príjemcom projektu, s ktorým sťažovateľ uzavrel pracovnú zmluvu, bola Nadácia Menela. Nadácia získala finančný príspevok z Európskeho sociálneho fondu.
Podľa sťažovateľa ukončil spoluprácu s nadáciou 31. októbra 1996 z dôvodu, že nadácia nezaplatila jeho faktúry a iné nezrovnalosti, ku ktorým podľa jeho názoru došlo počas realizácie projektu.
V júli 1997 zaslal Európskej komisii sťažnosť, v ktorej tvrdil, že pri realizácii projektu nadáciou došlo k nezrovnalostiam a zneužitiu finančných prostriedkov Spoločenstva.
Sťažovateľ uviedol, že inštitúcia odpovedala 30. júla 1997 a informovala ho, že podľa zvyčajného postupu v podobných prípadoch bol jeho list postúpený oddeleniu zodpovednému za správu Európskeho sociálneho fondu v Španielsku, ktoré sa bude touto otázkou zaoberať.
Sťažovateľ zaslal 27. októbra 1997 ďalší list generálnemu riaditeľstvu V Komisie, na ktorý Komisia neodpovedala. Sťažovateľ sa preto 7. septembra 1998 písomne obrátil na európskeho ombudsmana v súvislosti s údajnou neschopnosťou Európskej komisie riadne monitorovať vyplácanie finančných prostriedkov prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) nadáciou Menela a vybavovanie jeho sťažnosti podanej v roku 1997 Komisiou.

Požiadavku

Stanovisko Komisie
Komisia vo svojom stanovisku k sťažnosti uviedla tieto pripomienky:
Komisia potvrdila prijatie listu sťažovateľa z júla 1997. Zdôraznila, že príjemcom finančného príspevku bola Nadácia Menela v Španielsku, ktorá bola preto výlučne zodpovedná za zaplatenie faktúr žalobkyne. Na podporu tohto stanoviska Komisia citovala ustanovenia článku 21 ods. 1 nariadenia č. 2082/93 (2).
Inštitúcia tiež informovala, že po zvyčajnom postupe postúpila list sťažovateľa oddeleniu zodpovednému za správu Európskeho sociálneho fondu na španielskom ministerstve práce a sociálnych vecí 30. júla 1997 a požiadala španielske orgány, aby boli informované o výsledku vyšetrovania.
Komisia zdôraznila, že odpoveď španielskych orgánov dostala len niekoľko dní pred zaslaním svojho stanoviska k sťažnosti ombudsmanovi. Podľa tejto odpovede patrili faktúry sťažovateľa v celkovej výške približne 3 milióny ESP k nesplatenému zostatku na konci roku 1996. Platba tejto sumy bola postúpená regionálnej vláde Galície zodpovednej za program na jej následnú platbu príjemcovi projektu, konkrétne nadácii Menela. Pokiaľ ide o ostatné faktúry sťažovateľa, príslušné orgány vysvetlili, že boli zahrnuté do nesplateného zostatku za rok 1997, ktorý sa spracovával.
Komisia sa napokon domnievala, že európsky ombudsman by mohol považovať za užitočné obrátiť sa priamo na vnútroštátne orgány, ak by si to želal.
Pripomienky sťažovateľa Vo
svojich pripomienkach sťažovateľ v podstate trval na svojej pôvodnej sťažnosti. Okrem toho kritizoval Komisiu za to, že nekonala proti neexistencii odpovede
oddelenia zodpovedného za správu Európskeho sociálneho fondu v Španielsku.

Ďalšie požiadavky

Dňa 23. júna 1999 Európsky ombudsman telefonicky kontaktoval oddelenie pre správu Európskeho sociálneho fondu v Španielsku. Dňa 25. júna 1999 dostal ďalšie informácie o tejto veci.
Oddelenie pre správu Európskeho sociálneho fondu informovalo ombudsmana, že 15. decembra 1998 po upomienke Európskej komisie zaslalo list regionálnej vláde Galície so žiadosťou o informácie o štádiu vyšetrovania. Poukázala tiež na to, že pokiaľ ide o dokumenty zaslané galícijskými orgánmi, zdá sa, že Nadácia Menela, príjemca projektu, dostala finančné prostriedky Spoločenstva a že sťažovateľ dostal aj platby za rok 1996. Vzhľadom na tieto skutočnosti sa domnievala, že prípad uzavrela a informovala Európsku komisiu o tomto rozhodnutí listom z 3. februára 1999.
Dňa 12. júla 1999 ombudsman dostal dodatočné oznámenie od sťažovateľa. Vyjadril vďaku ombudsmanovi za jeho záujem o prípad a informoval ho, že 16. júna 1999 po rokovaniach s Nadáciou Menela prijal sumu 1 700 000 Pts, ktorá mu bola ponúknutá. Vzhľadom na túto dohodu dosiahnutú s Nadáciou Menela sťažovateľ uviedol, že by sa nemali vykonávať žiadne ďalšie vyšetrovania.
Sťažovateľ však opätovne potvrdil svoju nespokojnosť so spôsobom, akým Komisia riešila jeho sťažnosť.

ROZHODNUTIE

Na základe informácií poskytnutých sťažovateľom a pripomienok predložených Európskou komisiou dospel ombudsman k týmto záverom:
1. Údajné zlyhanie Európskej komisie pri riadnom monitorovaní vyplácania finančných prostriedkov Spoločenstva.
1.1 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia riadne nemonitorovala vyplácanie finančných prostriedkov Spoločenstva nadáciou Menela. Uviedol najmä, že nadácia nezaplatila časť jeho faktúr týkajúcich sa obdobia, v ktorom sa podieľal na projekte.
1.2. Komisia vo svojom stanovisku vysvetlila, že príjemcom finančného príspevku bola Nadácia Menela v Španielsku, ktorá bola výlučne zodpovedná za zaplatenie faktúr žalobkyne. Po zvyčajnom postupe Európska komisia postúpila list sťažovateľa oddeleniu zodpovednému za správu Európskeho sociálneho fondu v Španielsku.
1.3. Jednou zo základných zásad politiky Spoločenstva v oblasti hospodárskej a sociálnej súdržnosti je tzv. „partnerstvo“ medzi rôznymi aktérmi zapojenými do tohto procesu. Ako je stanovené v pravidlách, ktorými sa riadia činnosti štrukturálnych fondov ES, operácie Spoločenstva sa majú vykonávať prostredníctvom úzkych konzultácií medzi Komisiou, dotknutým členským štátom a jeho príslušnými orgánmi a subjektmi na vnútroštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni. Toto partnerstvo sa musí uskutočňovať v plnom súlade s príslušnými inštitucionálnymi, právnymi a finančnými právomocami každého z partnerov (3).
1.4 Pokiaľ ide o vyplácanie finančných prostriedkov z ESF, príslušné nariadenia stanovujú jasné rozdelenie zodpovedností medzi rôznymi aktérmi pri uplatňovaní zásady partnerstva. Komisia je zodpovedná za platby vnútroštátnym, regionálnym alebo miestnym orgánom uvedeným v žiadosti o pomoc predloženej členským štátom (4). Zodpovednosť za platbu konečným príjemcom však nesú členské štáty, ktoré „zabezpečia, aby príjemcovia dostali preddavky a platby čo najskôr“(5).
1.5 Vzhľadom na predchádzajúce pravidlá sa ombudsmanka domnieva, že Komisia neopomenula konať voči konečným príjemcom jej finančnej pomoci, keďže išlo o právomoc členského štátu. Pri náležitom dodržiavaní zásady partnerstva inštitúcia nemá právomoc nahradiť alebo nahradiť zodpovedné vnútroštátne orgány tým, že svoje príspevky presmeruje priamo konečným príjemcom. Ombudsmanka sa preto domnieva, že v súvislosti s týmto aspektom prípadu nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu.
2. Údajná nečinnosť Komisie
2.1 V júli 1997 sťažovateľ zaslal Komisii formálnu sťažnosť, v ktorej tvrdil, že španielska "nadácia Menela", príjemca projektu 95 H GAL Castro Navas v Galícii, ktorý bol financovaný Úniou, porušila pravidlá a zneužila finančné prostriedky Spoločenstva. Sťažovateľ tvrdil, že má s touto nadáciou nevyrovnaný zostatok, a požiadal Komisiu, aby sa touto záležitosťou zaoberala.
2.2 Komisia poukázala na to, že po zvyčajnom postupe v podobných prípadoch postúpila spis príslušným vnútroštátnym orgánom v Španielsku so žiadosťou, aby boli informované o výsledku vyšetrovania.
2.3 Sťažovateľ tvrdil, že Komisia nepodnikla žiadne kroky proti španielskym orgánom napriek tomu, že takmer rok a pol neodpovedali na žiadosť inštitúcie. Útvary Komisie prijali ďalšie opatrenia proti španielskym orgánom až po vyšetrovaní európskeho ombudsmana.
2.4 Ombudsman však poznamenáva, že v liste doručenom 12. júla 1999 ho sťažovateľ informoval, že 16. júna 1999 dosiahol dohodu s "nadáciou Menela". Sťažovateľ zdôraznil, že vzhľadom na túto dohodu by sa nemali vykonávať žiadne ďalšie vyšetrovania. Vyjadril tiež vďaku ombudsmanovi za jeho záujem o tento prípad. Ombudsman sa preto domnieva, že vzhľadom na uvedené faktické zistenia, najmä na dohodu dosiahnutú medzi sťažovateľom a nadáciou k spokojnosti sťažovateľa, neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu prípadu.
3.
Záver Na základe informácií poskytnutých sťažovateľom a pripomienok predložených Európskou komisiou sa zdá, že pokiaľ ide o prvý aspekt prípadu, nedošlo zo strany Európskej komisie k nesprávnemu úradnému postupu. Pokiaľ ide o druhý aspekt, ombudsman sa domnieva, že inštitúcia podnikla kroky na vyriešenie veci, a tým uspokojila sťažovateľa. Na základe týchto skutočností sa preto európsky ombudsman rozhodol prípad uzavrieť.
O tomto rozhodnutí bude informovaný aj predseda Európskej komisie, ako aj regionálny ombudsman Andalúzie.
Úprimne,
Jacob SÖDERMAN

---

(1) nariadenie Rady (EHS) č. 2082/93 z 20. júla 1993, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 4253/88, ktorým sa vykonáva nariadenie (EHS) č. 2052/88, pokiaľ ide o koordináciu činností rôznych štrukturálnych fondov navzájom a s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi; Ú. v. ES L 193, 31.7.1993.

(2) Článok 21 ods. 1 nariadenia Rady (EHS) č. 2082/93: „finančná pomoc sa vyplatí [] národnému, regionálnemu alebo miestnemu orgánu alebo subjektu určenému na tento účel v žiadosti predloženej príslušným členským štátom spravidla do dvoch mesiacov od prijatia prijateľnej žiadosti“.

(3) nariadenie Rady (EHS) č. 2081/93, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (EHS) č. 2052/88 o úlohách štrukturálnych fondov a ich účinnosti a koordinácii ich činností navzájom, ako aj s operáciami Európskej investičnej banky a inými existujúcimi finančnými nástrojmi, Ú. v. ES L 193, 31.7.1993, s. 5; Článok 4.

(4) Pozri vyššie nariadenie Rady (EHS) č. 2082/93, článok 21 ods. 1.

(5) Pozri vyššie nariadenie Rady (EHS) č. 2082/93, článok 21 ods. 5.