Okolnosti predchádzajúce sťažnosti

1. V januári 2017 začala mimovládna organizácia Access Info Europe (MVO) kampaň s cieľom získať prístup verejnosti ku všetkým cestovným výdavkom komisárov na rok 2016. Vytvorila webovú stránku [1], na ktorej mohli občania sledovať odkazy a požiadať jedného komisára o prístup k cestovným výdavkom na obdobie dvoch mesiacov. 120 občanov predložilo 188 takýchto žiadostí. V tomto prípade je prvou sťažovateľkou mimovládna organizácia. Druhým sťažovateľom je jednotlivec, jeden z občanov, ktorý požiadal o prístup k cestovným výdavkom komisára Hahna na obdobie od mája do júna 2016 a od septembra do októbra 2016.  

2. V marci 2017 Komisia napísala mimovládnej organizácii, v ktorej vysvetlila, že jej kampaň vyvolala žiadosti, a navrhla, že bude komunikovať s mimovládnou organizáciou ako sprostredkovateľ pre 120 občanov, pričom žiadosti bude posudzovať ako z jedného zdroja. Mimovládna organizácia nesúhlasila, pretože sa nedomnievala, že koná v mene žalobkýň. Vzhľadom na to, že Komisia zaujala tento prístup, jednotlivý sťažovateľ nedostal v tomto prípade ani odpoveď, ani potvrdenie o prijatí svojej pôvodnej žiadosti.  To isté platilo pre jeho žiadosť o preskúmanie (tzv. „opätovná žiadosť“), v súvislosti s ktorou nedostal žiadnu odpoveď od Komisie.  

3. V reakcii na samotné žiadosti o prístup Komisia preukázala, že na prípravu odpovede na všetky žiadosti bude potrebovať 75,5 pracovného dňa. Dospela k záveru, že ide o neprimeranú administratívnu záťaž. V súlade s pravidlami EÚ o prístupe verejnosti Komisia navrhla spravodlivé riešenie [2]. Predložené spravodlivé riešenie spočívalo v tom, že mimovládna organizácia zúžila žiadosť na akékoľvek dvojmesačné obdobie v rokoch 2015 a 2016 s výnimkou piatich komisárov, v prípade ktorých boli cestovné výdavky na dvojmesačné obdobie uverejnené už v decembri 2016.

4. Mimovládna organizácia tvrdila, že nemôže prijať žiadne navrhované riešenie, pretože nie je jediným zdrojom žiadostí. Zdôraznila však, že v každom prípade považuje navrhované riešenie za neprijateľné. Mimovládna organizácia sa sťažovala Komisii na spôsob, akým Komisia vybavovala žiadosti o prístup.

5. Jednotlivý sťažovateľ sa v apríli 2017 obrátil na ombudsmana, keďže Komisia neodpovedala na jeho žiadosť o prístup verejnosti k dokumentom. Mimovládna organizácia sa obrátila na ombudsmanku v júni 2017 bez toho, aby dostala odpoveď Komisie na jej sťažnosť.

6. V júni 2017 Komisia informovala MVO, že vzhľadom na veľmi veľký počet dokumentov, na ktoré sa vzťahuje žiadosť o prístup, bude na odpoveď potrebovať viac času.

7. V júli 2017 Komisia vydala odpoveď na žiadosť o preskúmanie a zaslala ju len MVO. V rozhodnutí sa uvádzalo, že Komisia jednostranne obmedzila rozsah žiadosti, keďže sa nedosiahlo riešenie.[3] Komisia poskytla predsedovi, podpredsedom a komisárom, ktorí boli v tom čase vo funkcii, prístup k 257 súhrnným výkazom výdavkov týkajúcich sa cestovných výdavkov v období od januára do februára 2016.

Vyšetrovanie

8. Ombudsmanka začala vyšetrovanie toho, ako Komisia vybavovala žiadosti verejnosti o prístup týkajúce sa cestovných výdavkov komisárov. V priebehu vyšetrovania sa vyšetrovací tím ombudsmanky stretol s Komisiou a skontroloval spis Komisie týkajúci sa tohto prípadu. V rozhodnutí ombudsmana sa zohľadňujú argumenty a stanoviská predložené stranami v priebehu vyšetrovania, ako aj písomná komunikácia medzi stranami počas postupu žiadosti o prístup verejnosti.  

Vybavovanie žiadostí Komisie o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa cestovných výdavkov komisárov

Argumenty predložené ombudsmanovi

9. Individuálny sťažovateľ tvrdil, že Komisia nevybavila jeho sťažnosť v súlade s platnými pravidlami [4], keďže Komisia jeho žiadosť ani neodpovedala na ňu nepotvrdila.

10. Mimovládna organizácia je tiež znepokojená tým, ako Komisia vybavovala žiadosti o prístup. Tvrdí, že mali byť vybavované ako samostatné žiadosti, a nie ako jedna žiadosť z jedného zdroja. Mimovládna organizácia okrem toho tvrdí, že Komisia sa nesprávne rozhodla komunikovať priamo s ňou, a nie so všetkými žiadateľmi individuálne, najmä po tom, ako mimovládna organizácia uviedla, že nebude konať ako sprostredkovateľ pre žiadateľov.

11. Mimovládna organizácia sa okrem toho nedomnieva, že by Komisia mohla predložiť návrh na spravodlivé riešenie, keďže každá jednotlivá žiadosť sa netýkala veľkého počtu dokumentov. Spochybňuje tiež názor Komisie, že čas potrebný na vybavenie všetkých žiadostí o prístup by bol 75,5 dňa.

12. Komisia tvrdí, že bolo správne zaoberať sa mnohými žiadosťami o prístup ako jednou.  Kampaň MVO a veľmi podobné znenie žiadostí jasne ukazujú, že žiadosti boli súčasťou organizovanej kampane. Komisia sa domnieva, že išlo o pokus vyhnúť sa predloženiu jednej žiadosti o prístup verejnosti k veľkému počtu dokumentov, čo by bolo pre Komisiu príliš zaťažujúce na spracovanie.

13. Pravidlá prístupu verejnosti nemožno obísť rozdelením žiadosti o veľký počet dokumentov na viaceré menšie žiadosti [5]. Keďže kampaň za prístup verejnosti k týmto dokumentom iniciovala práve mimovládna organizácia, Komisia ju považovala za sprostredkovateľa žiadateľov.

14. Komisia takisto tvrdila, že pri vybavovaní žiadosti o prístup verejnosti musí zohľadniť záujem žiadateľa a pracovné zaťaženie potrebné na spracovanie žiadosti. V prejednávanej veci sa domnieva, že navrhované riešenie primerane vyvážilo tieto záujmy obmedzením žiadosti o prístup na dvojmesačnú lehotu. Keďže MVO navrhované riešenie neprijala, Komisia tvrdí, že navrhované riešenie uplatnila správne, aby mohla žiadosť vybaviť v zákonnej lehote 15 pracovných dní.

Hodnotenie ombudsmana

15. Pravidlá EÚ o prístupe verejnosti náležite zohľadňujú administratívnu záťaž, ktorú môže inštitúcia znášať v prípade veľmi veľkej žiadosti alebo veľmi veľkého počtu žiadostí od toho istého žiadateľa. V tomto prípade bolo Komisii v krátkom čase doručených 188 žiadostí o prístup verejnosti. Vzhľadom na veľmi podobnú povahu týchto žiadostí a nespornú skutočnosť, že mimovládne organizácie tieto žiadosti podporovali, organizovali a koordinovali, bolo rozumné, aby ich Komisia vybavovala ako jednu veľkú žiadosť. Ak by Komisia nemohla zaujať takéto stanovisko, pravidlá, ktorých cieľom je ochrana verejného záujmu na riadnom fungovaní verejnej správy, by boli ľahko obídené a narušené.

16. Hoci ombudsmanka súhlasí s tým, že Komisia konala primerane, keď sa rozhodla zaoberať sa všetkými žiadosťami spoločne, napriek tomu mala informovať žiadateľov o svojom rozhodnutí komunikovať len s mimovládnou organizáciou ako sprostredkovateľom.  Informovanie každého uchádzača o tom, ako má v úmysle postupovať, prostredníctvom štandardizovaného e-mailu adresovaného každému uchádzačovi by si nevyžadovalo nadmerné množstvo práce.

17. Hoci je ombudsmanovi jasné, že kampaň zorganizovala mimovládna organizácia, Komisia nemôže delegovať povinnosť reagovať na individuálne žiadosti o prístup na stranu, ktorá túto úlohu neakceptuje. Ak Komisia považuje za potrebné komunikovať s jednou stranou v takejto situácii s cieľom uľahčiť vybavovanie žiadostí, mala by zabezpečiť, aby s tým príslušná strana súhlasila, a Komisia by mala o tomto rozhodnutí informovať aj všetkých žiadateľov.

18. Pokiaľ ide o to, či Komisia konala primerane, keď potom navrhla zúžiť žiadosť o prístup verejnosti, ombudsmanka po nahliadnutí do spisu a získaní vysvetlenia, ako Komisia spracúva a uchováva predmetné dokumenty, konštatuje, že odhadovaný čas Komisie na vybavenie žiadosti o prístup, t. j. 75,5 pracovného dňa, bol primeraný. Komisia sa preto oprávnene snažila nájsť spravodlivé riešenie, ako sa stanovuje v právnom rámci.

19. Pokiaľ ide o podstatu návrhu na zúženie rozsahu žiadosti, Komisia predložila riešenie, aby sa žiadosť mohla vybaviť v primeranej lehote. Ombudsmanka poznamenáva, že súdy EÚ trvali na tom, že túto lehotu nemožno predĺžiť na riešenie veľkých žiadostí [6]. V tejto súvislosti Komisia konala primerane, keď poskytla prístup k 257 súhrnným výkazom výdavkov týkajúcich sa cestovných výdavkov v období od januára do februára 2016 pre predsedu, podpredsedov a komisárov, ktorí boli v tom čase vo funkcii.

20. Ombudsman však súhlasí s tým, že existuje značný verejný záujem na prístupe k predmetným informáciám. Ombudsmanka ako taká mala počas vyšetrovania v úmysle preskúmať prostriedky, ktorými by Komisia mohla v budúcnosti takéto dokumenty proaktívne a včas sprístupniť.  V tejto súvislosti ombudsmanka víta nedávny vývoj, ku ktorému došlo, konkrétne záväzok Komisie [7] uverejňovať informácie o cestovných výdavkoch každého komisára každé dva mesiace. Ombudsmanka monitoruje plnenie tohto záväzku a víta skutočnosť, že zverejňovanie týchto informácií je v súčasnosti pravidelné a bežné. Je to veľmi pozitívny krok smerom k väčšej transparentnosti v tejto oblasti a odôvodňuje ukončenie tohto vyšetrovania. Ombudsman však bude situáciu naďalej pozorne sledovať. 

Záver

Na základe vyšetrovania ombudsmanka uzatvára tento prípad s týmto záverom:

Vzhľadom na pozitívny záväzok Komisie pravidelne a pravidelne uverejňovať informácie o cestovných výdavkoch každého komisára každé dva mesiace ombudsmanka konštatuje, že neexistujú dôvody na ďalšie vyšetrovanie tejto otázky.

Ombudsmanka vyjadruje Komisii uznanie za túto novú proaktívnu publikačnú politiku.

Sťažovateľ a Komisia budú o tomto rozhodnutí informovaní.

Emily O'Reilly

Európsky ombudsman

Štrasburg, 16. 11. 2018

[1] www.access-info.org/komisári-výdavky

[2] Článok 6 ods. 3 nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.

[3] Rozsudok Súdneho dvora z 2. októbra 2014 vo veci C-127/13, Guido Strack/Komisia, ECLI:EU:C:2014:2250, body 27 – 28.

[4] Konkrétne článok 7 nariadenia 1049/2001, podľa ktorého sa žiadosti vybavujú bezodkladne a zasielajú sa potvrdenia o prijatí.

[5] Rozsudok Všeobecného súdu z 10. decembra 2010 vo veci T-494/08, Ryanair/Komisia, ECLI:EU:T:2010:511, bod 34.

[6] Vec C-127/13, Guido Strack/Komisia, body 27 – 28

[7] Pozri správu predsedu Jeana-Clauda Junckera o stave Únie za rok 2017, ktorá bola následne rozpracovaná v článku 6 ods. 2 rozhodnutia Komisie C(2018) 700 final z 31. januára 2018 o kódexe správania členov Európskej komisie, k dispozícii na adrese: https://ec.europa.eu/info/sites/info/files/code-of-conduct-for-commissioners-2018_en_0.pdf