Sťažnosť Európskej komisii

1. Sťažovateľ podal Európskej komisii „sťažnosť na porušenie“ a požiadal ju, aby prijala opatrenia proti Dánsku v jeho úlohe strážkyne zmlúv EÚ [1]. Tvrdil, že dánske daňové pravidlá stanovujú menej priaznivé zaobchádzanie so ziskami z dlhov/pohľadávok v cudzej mene v porovnaní s dlhmi/pohľadávkami v dánskych korunách a že to porušuje zásadu voľného pohybu kapitálu [2] v Európskej únii.

2. Komisia sa obrátila na dánske orgány a informovala ich o svojej predbežnej analýze. Z analýzy vyplynulo, že by mohlo dôjsť k porušeniu pravidiel EÚ, ako uviedol sťažovateľ.

3. Po tom, ako sa Komisia obrátila na dánske orgány a vec preskúmala, dospela vo svojej konečnej analýze k záveru, že dánske daňové pravidlá neporušujú pravidlá EÚ.

4. Sťažovateľ, nespokojný s tým, ako Komisia vybavila sťažnosť týkajúcu sa porušenia, sa opäť obrátil na Komisiu. Tvrdil, že predbežná analýza Komisie sa zamerala na zásadu voľného pohybu kapitálu, zatiaľ čo jej konečná analýza sa zamerala na zásadu nediskriminácie. Táto zmena bola podľa názoru sťažovateľa nesprávna a mal podozrenie, že Komisia zmenila právne zameranie len preto, aby nemusela konať. Domnieval sa, že Komisia zjavne prekročila svoju mieru voľnej úvahy. Sťažovateľ takisto namietal, že Komisia nedodržala určité lehoty pri vybavovaní jeho sťažnosti na porušenie právnych predpisov.

Odpoveď Európskej komisie sťažovateľovi

5. Komisia odpovedala, že trvá na svojej konečnej analýze otázok uvedených v sťažnosti na porušenie. Pokiaľ ide o nedodržanie určitých lehôt, poukázala na vnútorné problémy so zdrojmi.

6. Sťažovateľ zostal nespokojný s odpoveďou Komisie, a preto sa obrátil na ombudsmana. Tvrdil, že 1) Komisia vo svojej analýze zmenila právne zameranie len preto, aby nemusela prijať opatrenia proti Dánsku, 2) že zjavne porušila svoju diskrečnú právomoc a 3) že Komisia bez oprávneného dôvodu nedodržala určité lehoty pri vybavovaní jeho sťažnosti na porušenie právnych predpisov.

Zistenia európskeho ombudsmana

7. Komisia je zodpovedná za dohľad nad účinným uplatňovaním, vykonávaním a presadzovaním práva EÚ členskými štátmi [3]. V prípade, že členský štát nesplní povinnosť vyplývajúcu zo zmlúv EÚ, Komisia môže prijať opatrenia (konanie o nesplnení povinnosti) na ukončenie tohto porušovania. Komisia má široké diskrečné právomoci pri rozhodovaní o tom, či a kedy začať konanie o porušení povinnosti proti členskému štátu [4].

8. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ombudsmanovi uvádza vážne prvé tvrdenie. Sťažovateľ v podstate uvádza, že keď Komisia ukončila vybavovanie sťažnosti vo veci porušenia právnych predpisov, nepovedala pravdu a konala v zlej viere. Navrhovateľ však nepredložil žiadne dôkazy, ktoré by podporili takéto tvrdenie.

9. Pokiaľ ide o druhú obavu sťažovateľa, ombudsman považuje frustráciu sťažovateľa za pochopiteľnú. Spočiatku sa zdalo, že Komisia súhlasí s jeho právnym názorom, neskôr to však neurobila. Samotný prípad nesprávneho úradného postupu však neznamená, že Komisia zmení svoje právne zameranie pri vybavovaní sťažnosti týkajúcej sa porušenia za predpokladu, že jej konečné posúdenie je vnútorne konzistentné a racionálne v rámci možného právneho výkladu. Ombudsmanka po preskúmaní konečného posúdenia sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov zo strany Komisie zastáva názor, že posúdenie je v súlade s týmito normami.

10. Pokiaľ ide o tretiu obavu sťažovateľa týkajúcu sa nedodržania uplatniteľných lehôt, Komisia nepoprela, že došlo k oneskoreniam (ale uviedla problémy so zdrojmi). Cieľom podrobnejšieho preskúmania tejto otázky by teda bolo prípadne konštatovať nesprávny úradný postup týkajúci sa procesného aspektu už skončenej sťažnosti o nesplnení povinnosti, ktorý nemal vplyv na vecný výsledok tejto sťažnosti. Skutkové okolnosti tejto veci však nastali v čase vyšetrovania ombudsmana z vlastnej iniciatívy, ktoré sa okrem iného zaoberalo včasnosťou vybavovania sťažností na porušenie zo strany Komisie. Ombudsman predložil návrhy na systémové zlepšenia [5], ktoré Komisia vo veľkej miere akceptovala. Ombudsmanka sa preto domnieva, že ďalšie vyšetrovanie tohto aspektu prípadu by neslúžilo na relevantný účel.

11. Na základe informácií poskytnutých sťažovateľom ombudsman nezistil žiadny nesprávny úradný postup [6], ktorý by zodpovedal prvým dvom obavám sťažovateľa, a dospel k záveru, že ďalšie vyšetrovanie tretej obavy by neslúžilo na relevantný účel.

Tina Nilsson

vedúci vyšetrovania – oddelenie 4

Štrasburg 25. októbra 2018

[1] Článok 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:12016E258)

[2] Pozri napr. http://www.europarl.europa.eu/factsheets/en/sheet/39/free-movement-of-capital.

[3] Článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii a článok 258 Zmluvy o fungovaní Európskej únie.

[4] Rozsudok Súdneho dvora zo 6. decembra 1989, Komisia/Grécko, C-329/88, ECLI:EU:C:1989:618.

[5] Rozhodnutie európskej ombudsmanky vo veci OI/5/2016/AB https://www.ombudsman.europa.eu/en/decision/en/83646

[6] Táto sťažnosť bola vyriešená v rámci delegovaného riešenia prípadu v súlade s článkom 11 rozhodnutia európskeho ombudsmana, ktorým sa prijímajú vykonávacie ustanovenia.