• Podať sťažnosť
  • Žiadosť o informácie
60th Rome Treaty anniversaryVaša Európa - Portál verejných online služieb v Európe a jednotlivých štátoch

Následné opatrenia prijaté inštitúciami na základe kritických poznámok a ďalších poznámok

1. Úvod

Európsky ombudsman slúži záujmom širokej verejnosti tým, že pomáha zlepšiť kvalitu správy a služieb poskytovaných občanom inštitúciami EÚ[1]. Ombudsman zároveň poskytuje občanom a obyvateľom Únie alternatívne nápravné opatrenie na ochranu ich záujmov. Nápravné opatrenie je doplnkom k ochrane súdmi EÚ a nemusí nevyhnutne mať rovnaký cieľ ako súdne konania.

Prijímať právne záväzné rozhodnutia a poskytovať autoritatívne výklady právnych predpisov sú oprávnené len súdy. Ombudsman môže predkladať návrhy a odporúčania a v krajnom prípade môže upriamiť politickú pozornosť na prípad predložením osobitnej správy Európskemu parlamentu. Efektívnosť práce ombudsmana závisí od morálnej autority, je teda nevyhnutné, aby jeho práca bola preukázateľne spravodlivá, nestranná a dôkladná.

Niektoré rozhodnutia ombudsmana, ktorými sa uzatvárajú vyšetrovania, obsahujú konštruktívnu kritiku a návrhy určené príslušnej inštitúcii EÚ vo forme kritickej a/alebo ďalšej poznámky. Kritická poznámka je založená na zistení nesprávneho úradného postupu, zatiaľ čo ďalšia poznámka sa uvádza bez takéhoto zistenia. Ombudsman každý rok uverejňuje štúdiu o tom, do akej miery európske inštitúcie preskúmali kritické a ďalšie poznámky, ponaučili sa z nich a zaviedli systémové zmeny, ktoré by mali prispieť k tomu, aby v budúcnosti bola menšia pravdepodobnosť výskytu nesprávneho úradného postupu.

2. Účel kritických poznámok a ďalších poznámok

V tejto súvislosti jediným účelom ďalších poznámok je: slúžiť verejnému záujmu tým, že pomôžu príslušnej inštitúcii zvýšiť kvalitu jej správy v budúcnosti. Ďalšia poznámka sa nezakladá na zistení nesprávneho úradného postupu. Nemala by sa preto chápať tak, že znamená kritiku inštitúcie, ktorej je určená, ale skôr ako poskytnutie rady, ako zlepšiť konkrétny postup s cieľom zlepšiť kvalitu služieb poskytovaných občanom.

Kritická poznámka naopak má obvykle viac ako jeden účel. Kritická poznámka podobne ako ďalšia poznámka má vždy výchovný rozmer: informuje inštitúciu, čo urobila zle, aby v budúcnosti vedela zabrániť podobnému nesprávnemu úradnému postupu. Na maximalizáciu výchovného potenciálu v kritickej poznámke je vždy uvedené pravidlo alebo zásada, ktoré boli porušené, a (ak to nie je zrejmé) vysvetlené, čo mala inštitúcia urobiť v konkrétnych okolnostiach prípadu. V konštruktívnej kritickej poznámke sa teda vysvetľujú a odôvodňujú aj zistenia nesprávneho úradného postupu, ku ktorým dospel ombudsman a prostredníctvom nej sa snaží posilniť dôveru občanov a inštitúcií spravodlivosti a dôkladnosť svojej práce. Okrem toho preukázaním, že ombudsman je ochotný v prípade potreby verejne kritizovať inštitúcie, kritické poznámky zvyšujú dôveru verejnosti v nestrannosť ombudsmana.

Kritická poznámka však nepredstavuje zabezpečenie nápravy v prospech sťažovateľa. Nie všetci sťažovatelia požadujú zabezpečenie nápravy a nie všetky žiadosti o zabezpečenie nápravy sú oprávnené. Ak by sa mala zabezpečiť náprava, uzavretie prípadu s kritickou poznámkou signalizuje trojnásobné zlyhanie. Sťažovateľovi sa nedostalo zadosťučinenia, príslušná inštitúcia nenapravila nesprávny úradný postup a ombudsmanovi sa nepodarilo presvedčiť príslušnú inštitúciu, aby zmenila svoj postoj[2].

Ak je možné zabezpečiť nápravu, najlepšie je, ak sa príslušná inštitúcia po tom, ako dostane sťažnosť, ujme iniciatívy, uzná nesprávny úradný postup a ponúkne vhodné nápravné opatrenie. V niektorých prípadoch môže pozostávať z jednoduchého ospravedlnenia.

Takýmto konaním inštitúcia preukazuje svoj záväzok zlepšiť vzťahy s občanmi. Preukazuje tiež , že si je vedomá toho, čo urobila zle a môže tak zabrániť podobným nesprávnym úradným postupom v budúcnosti. Za týchto okolností nie je potrebné, aby ombudsman uviedol kritickú poznámku. Ak však existuje podozrenie, že jednotlivý prípad môže byť výsledkom základného systémového problému, ombudsman sa môže rozhodnúť začať vyšetrovanie z vlastného podnetu, aj keď konkrétny prípad bol vyriešený k spokojnosti sťažovateľa.

3. Kritické poznámky v prípadoch, keď nie je vhodné priateľské riešenie alebo návrh odporúčania

Z uvedeného možno vidieť , že mnohé kritické poznámky predstavujú premárnené príležitostí. Najlepším výsledkom by bolo, ak by príslušná inštitúcia uznala nesprávny úradný postup a ponúkla vhodné zabezpečenie nápravy, ktoré by v niektorých prípadoch mohlo pozostávať z jednoduchého ospravedlnenia. Ak by tak urobila, nebola by potrebná žiadna kritická poznámka.

Sťažovateľ však nemá vždy pravdu a príslušná inštitúcia má právo brániť svoj postoj. Asi v polovici prípadov, ktoré inštitúcia neurovná v ranom štádiu, sa nakoniec zistí, že nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu. V týchto prípadoch inštitúcia vysvetlí k spokojnosti ombudsmana (a v niektorých prípadoch aj k spokojnosti sťažovateľa), prečo mala právo konať tak, ako konala a prečo nezmení svoj postoj.

Ak ombudsman nesúhlasí s inštitúciou a zistí nesprávny úradný postup, na základe ktorého by sa mala zabezpečiť náprava v prospech sťažovateľa, obvykle navrhne priateľské riešenie. Ak inštitúcia odmietne takýto návrh bez vážneho dôvodu, ďalším krokom je zvyčajne návrh odporúčania.

V prípadoch, keď ombudsman usúdi, že inštitúcia pravdepodobne neprijme priateľské riešenie alebo priateľské riešenie nie je vhodné, môže sa pristúpiť priamo k návrhu odporúčania. Pri navrhovaní priateľského riešenia sa ombudsman usiluje o dosiahnutie dohody medzi príslušnou inštitúciou a jednotlivým sťažovateľom, ktorý často má záujem o nápravu vo forme osobného odškodnenia. Ak nesprávny úradný postup, ktorý by sa mal napraviť ovplyvňuje predovšetkým verejný záujem, ombudsman môže usúdiť, že je vhodnejšie navrhnúť odporúčanie ako sa usilovať o priateľské riešenie.

Ospravedlnenie ako forma nápravy si v tejto súvislosti zasluhuje osobitnú zmienku. Ospravedlnenie musí byť úprimné, ak má byť účinné. Ospravedlnenie, ktoré je vnímané ako neúprimné, problémy len zhoršuje. Sťažovateľ častejšie považuje ospravedlnenie za úprimné, ak ho inštitúcia vysloví z vlastného podnetu, ako keď je reakciou na formálny návrh ombudsmana, preto ombudsman často zastáva názor, že by nebolo vhodné navrhnúť priateľské riešenie pozostávajúce z ospravedlnenia. V prípade návrhu odporúčania, aby sa inštitúcia ospravedlnila, je ešte menšia pravdepodobnosť, že ospravedlnenie bude užitočné.

Ak sa nedá nič robiť na nápravu nesprávneho úradného postupu, kritická poznámka umožňuje spravodlivý a efektívny spôsob uzavretia prípadu.

Kritická poznámka za takých okolností, je spravodlivá pre sťažovateľa aj pre príslušnú inštitúciu. Je to spravodlivá voči sťažovateľovi, pretože potvrdzuje, že sťažnosť bola opodstatnená, aj keď náprava už nie je možná. Je tiež spravodlivá aj voči príslušnej inštitúcii, pretože predstavuje výsledok postupov ombudsmana s cieľom zabezpečiť, aby inštitúcia bola informovaná o tvrdeniach, požiadavkách, dôkazoch a argumentoch predložených sťažovateľom. Rovnaké postupy poskytujú inštitúcii možnosť vyjadriť svoj názor na základe úplnej znalosti prípadu vznesenému proti nej pred uvedením kritickej poznámky.

Kritická poznámka je účinná, pretože zabraňuje predlžovaniu vyšetrovania, ktoré nemôže viesť k zabezpečeniu nápravy v prospech sťažovateľa.

Pokiaľ ide o verejný záujem, poznámka sama o sebe poskytuje potrebný výchovný rozmer. Inštitúcia, ktorej je kritická poznámka určená, by si z nej mala vziať príslušné ponaučenie pre budúcnosť. Čo je vhodné, bude závisieť od daného nesprávneho úradného postupu. Napríklad v prípade izolovaného incidentu nemusí byť potrebné sledovať následné opatrenia, ktoré prijala inštitúcia.

4. Kritické poznámky po zamietnutí priateľského riešenia alebo návrhu odporúčania

Prijatie návrhu na priateľské riešenie alebo návrhu odporúčania zo strany inštitúcie obvykle vedie k uzavretiu prípadu z tohto dôvodu.

Ak sťažovateľ odmietne navrhované priateľské riešenie bez vážneho dôvodu, ombudsman obvykle usúdi, že ďalšie vyšetrovanie prípadu nemá opodstatnenie.

Odmietnutie návrhu na priateľské riešenie alebo návrhu odporúčania inštitúciou môže viesť k radu možných dôsledkov.

Po prvé, ombudsman môže dospieť k názoru po posúdení odpovede inštitúcie, že jeho skoršie zistenie nesprávneho úradného postupu by sa malo revidovať.

Po druhé, ak podrobné stanovisko inštitúcie k návrhu odporúčania nie je uspokojivé, ombudsman môže predložiť osobitnú správu Európskemu parlamentu. Ako sa prvýkrát zdôraznilo vo výročnej správe ombudsmana za rok 1998, možnosť predložiť osobitnú správu pre Európsky parlament má pre prácu ombudsmana neoceniteľný význam. Osobitné správy by sa teda nemali predkladať príliš často, ale iba v prípade dôležitých záležitostí, ak Parlament môže prijať opatrenia, ktoré môžu pomôcť ombudsmanovi.

Napokon, ombudsman sa môže rozhodnúť uzavrieť prípad s kritickou poznámkou, a to buď v štádiu, keď inštitúcia odmietne priateľské riešenie, alebo ak podrobné stanovisko inštitúcie k návrhu odporúčania, nie je uspokojivé.

V niektorých prípadoch možno prípad uzavrieť s kritickou poznámkou, pretože ombudsman je názoru, že inštitúcia presvedčivo preukázala, že aj keď došlo k nesprávnemu úradnému postupu, opravný prostriedok navrhnutý v prípade priateľského riešenia alebo v návrhu odporúčania nie je hodný a nie je možné žiadne iné riešenie alebo zabezpečenie nápravy. V takýchto prípadoch je kritická poznámka vo svojej podstate podobná tej, ktorú by uviedol, ak by sa prípad uzavrel bez prijatia priateľského riešenia a návrhu odporúčania.

Žiaľ, existujú aj prípady, keď inštitúcia odmietne návrhy ombudsmana z dôvodov, ktoré nie sú presvedčivé. Skutočne existuje dokonca niekoľko prípadov, keď inštitúcia odmieta zistenie ombudsmana týkajúce sa nesprávneho úradného postupu.

Takéto prípady znamenajú riziko ohrozujúce morálnu autoritu ombudsmana a oslabujú dôveru občanov v Európsku úniu a jej inštitúcie. Z medzinárodných skúseností vyplýva, že inštitúcia ombudsmana funguje najefektívnejšie, ak je právny štát dobre zavedený a ak demokratické inštitúcie dobre fungujú. V takom prípade verejné orgány väčšinou dodržiavajú odporúčania ombudsmana, napriek skutočnosti, že nie sú právne záväzné a dokonca aj keď s nimi nesúhlasia.



[1]  Článok 228 Zmluvy o fungovaní Európskej únie splnomocňuje ombudsmana, skúmať nesprávny úradný postup pri činnosti „inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr Únie, s výnimkou Súdneho dvora Európskej únie v rámci výkonu jeho súdnych právomocí“. Z dôvodov stručnosti termín „inštitúcia“, ktorý sa tu používa, sa vzťahuje na všetky inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ. 

[2] Výročné správy ombudsmana obsahujú viaceré príklady prípadov, keď inštitúcie zabezpečili nápravu v prospech sťažovateľov.

2015

Putting it Right? - How the EU institutions responded to the Ombudsman in 2015

Putting it Right? - Annex - Detailed analysis of the responses to the Ombudsman’s remarks, recommendations and proposals in 2015

2014

Putting it Right? - Annex - Detailed analysis of the responses to the Ombudsman’s remarks, recommendations and proposals in 2014

Putting it Right? - How the EU institutions responded to the Ombudsman in 2014

2013

Putting it Right? - Annex - Detailed analysis of the responses to the Ombudsman’s remarks, recommendations and proposals in 2013

Putting it Right? - How the EU institutions responded to the Ombudsman in 2013

2012

Putting it Right? - Annex - Detailed analysis of the responses to the Ombudsman’s remarks, recommendations and proposals in 2012

Putting it Right? - How the EU institutions responded to the Ombudsman in 2012

2011

Report on responses to proposals for friendly solutions and draft recommendations - How the EU institutions complied with the Ombudsman’s suggestions in 2011

Follow-up to critical and further remarks - How the EU institutions responded to the Ombudsman’s recommendations in 2011

2010

Follow-up to critical and further remarks- How the EU institutions responded to the Ombudsman’s recommendations in 2010

2009

Follow-up to critical and further remarks- How the EU institutions responded to the Ombudsman’s recommendations in 2009

2008

Follow-up to critical and further remarks - How the EU institutions responded to the Ombudsman's recommendations in 2008

2007

Follow-up to critical and further remarks - How the EU institutions responded to the Ombudsman's recommendations in 2007

2006

Study of follow-up given by institutions to critical remarks and further remarks made by the Ombudsman in 2006