Vedúci oddelenia generálneho
sekretariátu
Oddelenie SG.A.3 – Transparentnosť a amp; Etika
Európska komisia

Vážená pani X,

Európsky ombudsman dostal od Úradu kancelára spravodlivosti Estónska otázku týkajúcu sa uplatňovania smernice 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov.

Žiadosť, ktorá je pripojená k tomuto listu, bola predložená v súvislosti s prípadom, ktorý v súčasnosti prejednáva kancelár spravodlivosti a ktorý sa týka občana EÚ a jeho manželského partnera, štátneho príslušníka tretej krajiny, ktorí majú pobyt v Estónsku od februára 2020. Vec sa týka najmä požiadaviek týkajúcich sa obnovenia preukazu o prechodnom pobyte manžela/manželky a súvisiacich poplatkov, ako aj práv manžela/manželky požiadať o preukaz o trvalom pobyte.

Štátni príslušníci tretích krajín musia mať v Estónsku „povolenie na pobyt“, zatiaľ čo estónski občania a iní občania EÚ, ktorí sa zdržiavajú dlhšie ako tri mesiace, musia mať preukazy totožnosti. Hoci pobytový preukaz manžela bol vydaný až v júni 2020, jeho platnosť uplynula v apríli 2025 (dátum skončenia platnosti preukazu totožnosti manžela, ktorý je občanom EÚ). V dôsledku toho je povinná požiadať o novú kartu. Estónsko od 1. januára 2025 zaviedlo nové zákonné poplatky za takéto preukazy s poplatkom 115 EUR za pobytové preukazy a 45 EUR za preukazy totožnosti. Kancelár spravodlivosti by chcel vedieť, či sú tieto vyššie poplatky v súlade s článkom 25 ods. 2 smernice 2004/38/ES.

Podľa uplatniteľného práva môžu štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sa nepretržite zdržiavajú v Estónsku päť rokov, požiadať o trvalý pobyt. Napriek tomu, že manžel má pobyt v Estónsku od februára 2020, podľa platných pravidiel bude môcť požiadať o trvalý pobyt až v júni 2025, päť rokov po vydaní svojho preukazu o prechodnom pobyte. Kancelár spravodlivosti by chcel vedieť, či sú tieto ustanovenia v súlade so smernicou 2004/38/ES, a najmä s dobami pobytu, ktoré by sa mali zohľadniť, keď rodinný príslušník občana EÚ, ktorý je štátnym príslušníkom tretej krajiny, žiada o status trvalého pobytu na základe článkov 6, 7, 11 a 16 smernice.

Na tento účel by ombudsmanka chcela požiadať Komisiu, aby odpovedala na tieto otázky, ktoré predložil estónsky kancelár spravodlivosti:

Povinné poplatky za pobytový preukaz

1. Vyžaduje článok 25 ods. 2 smernice 2004/38/ES, aby poplatky za vydávanie pobytových preukazov potvrdzujúcich právo na pobyt rodinných príslušníkov občanov EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, neprekročili zákonné poplatky uložené estónskym štátnym príslušníkom za vydávanie podobných dokladov (napríklad preukazov totožnosti)? Alebo je vhodné, aby sa podobne ako v prípade rodinných príslušníkov estónskych občanov, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, účtoval aj rodinným príslušníkom občanov EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, vyšší poplatok za pobytové preukazy na rozdiel od poplatkov za preukazy totožnosti pre estónskych štátnych príslušníkov a iných občanov EÚ s pobytom v EÚ?

2. Môžu byť zákonné poplatky za pobytové preukazy pre rodinných príslušníkov občanov EÚ, ktorí sú štátnymi príslušníkmi tretích krajín, vyššie v porovnaní s poplatkami za preukazy totožnosti štátnych príslušníkov, pretože orgány musia overiť, či rodinný príslušník spĺňa podmienky stanovené v smernici na získanie práva na prechodný alebo trvalý pobyt (a na účely vydania pobytového preukazu)?

3. Má článok 25 ods. 2 smernice vzhľadom na svoju povahu priamy účinok?

Obdobia, ktoré sa majú zohľadniť na účely postavenia osoby s trvalým pobytom

4. Malo by sa obdobie nepretržitého päťročného oprávneného pobytu počítať od okamihu, keď príslušné orgány prijali rozhodnutie, že osoba má právo na prechodný pobyt ako rodinný príslušník občana EÚ, t. j. keď vydala preukaz o prechodnom pobyte, alebo by sa mali zohľadniť aj predchádzajúce obdobia, keď mala táto osoba oprávnený pobyt? Táto otázka bude ďalej rozpracovaná v nasledujúcich otázkach.

5. Zahŕňa pojem „legálny pobyt počas nepretržitého obdobia piatich rokov“ aj čas, počas ktorého rodinný príslušník žil v členskom štáte podľa článku 7 ods. 2 („Právo pobytu dlhšie ako tri mesiace“), ale predtým, ako vnútroštátne orgány rozhodli o jeho práve na prechodný pobyt a vydali pobytový preukaz?

6. Má sa pri výpočte päťročného obdobia oprávnenosti na trvalý pobyt zohľadniť obdobie pobytu podľa článku 6 („Právo pobytu do troch mesiacov“) za predpokladu, že toto obdobie je súčasťou toho istého nepretržitého pobytu a jednotlivec môže preukázať svoj pobyt v členskom štáte?

7. Je v súlade so smernicou, ak členský štát vydá pobytový preukaz rodinnému príslušníkovi občana EÚ na obdobie kratšie ako päť rokov výlučne s cieľom zabezpečiť, aby dátum skončenia platnosti preukazu bol rovnaký ako dátum skončenia platnosti preukazu občana EÚ, ktorý získal svoj preukaz totožnosti skôr? Môže to byť odôvodnené aj vtedy, ak neexistuje žiadny náznak, že občan EÚ má v úmysle opustiť členský štát po uplynutí platnosti svojho preukazu totožnosti?

8. Preskúmala Komisia vo všeobecnosti, či je estónske právo a správna prax v súlade so smernicou 2004/38? Ak áno, vydala alebo plánuje Komisia v súvislosti s týmito záležitosťami predložiť estónskym orgánom nejaké pripomienky?

Kancelár spravodlivosti tiež nastoľuje otázku možného problému s estónskym prekladom smernice, konkrétne jej článkov 9 – 11, 15, 20 a 25, ktoré sa týkajú vydávania a platnosti „pobytových preukazov“. V estónskom jazykovom znení smernice sa však tieto ustanovenia týkajú vydávania a platnosti „povolení na pobyt“.

Ocenil by som, keby Komisia mohla odpovedať na túto otázku a uvedené otázky čo najskôr, najneskôr však do 7. júla 2025, aby ombudsmanka mohla postúpiť informácie kancelárovi spravodlivosti Estónska.

Kópia tohto listu a odpovede Komisie bude sprístupnená na webovom sídle ombudsmanky.

Tvoje úprimné,

Rosita Hickey
riaditeľka vyšetrovania

Štrasburg 5. júna 2025