Sťažovateľ požiadal Európsku komisiu o prístup verejnosti k správe o posúdení rizika veľkej spoločnosti pôsobiacej v oblasti sociálnych médií, pokiaľ ide o jej súlad s ustanoveniami aktu o digitálnych službách – každoročné podávanie správ je súčasťou povinností „veľmi veľkých online platforiem“ podľa tohto aktu. Komisia odmietla prístup k dokumentu s odôvodnením, že možno vo všeobecnosti predpokladať, že zverejnenie by mohlo ohroziť obchodné záujmy príslušnej spoločnosti, ako aj prebiehajúce vyšetrovanie dodržiavania aktu o digitálnych službách zo strany spoločnosti. Komisia individuálne neposúdila správu z hľadiska možného zverejnenia.

Po kontrole správy ombudsmanka vydala predbežné zistenia, že je neprimerané, aby Komisia uplatnila všeobecnú domnienku nezverejnenia na správu o posúdení rizika vypracovanú podľa aktu o digitálnych službách. Poznamenala, že okolnosti, za ktorých súdy EÚ uznali možnosť použiť všeobecnú domnienku, sa veľmi líšia od pravidiel, ktoré sa uplatňujú na správy o posúdení rizika.

Komisia však trvala na svojom stanovisku a dodala, že použitie všeobecnej domnienky bolo odôvodnené aj potrebou chrániť nezávislý audit dodržiavania povinností platformy podľa aktu o digitálnych službách.

Ombudsmanka nebola presvedčená, že by to stačilo na odôvodnenie uplatnenia všeobecnej domnienky nezverejnenia. Poznamenala, že hoci harmonogram proaktívneho uverejňovania správy o posúdení rizika platformou súvisí s dokončením nezávislého auditu, neznamená to, že žiadosti o prístup verejnosti musia byť pred týmto dátumom zamietnuté.

Ombudsmanka dospela k záveru, že uplatňovanie všeobecnej domnienky nezverejnenia správy o posúdení rizika Komisiou predstavuje nesprávny úradný postup. Odporučila, aby Komisia vykonala individuálne posúdenie dokumentu s cieľom poskytnúť čo najširší prístup.

Komisia neakceptovala odporúčanie ombudsmanky. Okrem svojich predchádzajúcich argumentov ďalej tvrdila, že nemôže posúdiť, či správa obsahuje citlivé obchodné informácie, a že sťažovateľ sa usiluje o získanie prístupu skôr v súkromnom ako vo verejnom záujme.

Ombudsmanka vyjadrila poľutovanie nad odpoveďou Komisie. Zdôraznila, že možnosť kontrolovať súlad veľmi veľkej online platformy s jej povinnosťami podľa aktu o digitálnych službách predstavuje verejný záujem. Poznamenala tiež, že posudzovanie citlivých obchodných informácií je súčasťou povinností inštitúcií EÚ podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom. V dôsledku toho uzavrela prípad a potvrdila svoje zistenie nesprávneho úradného postupu.