Sťažovateľ požiadal Agentúru Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), aby verejnosti poskytla prístup k výmenám informácií, ktoré viedla s Európskou komisiou o návrhu nariadenia o predchádzaní sexuálnemu zneužívaniu detí online a boji proti nemu (CSAM). Sťažovateľ takisto požiadal o prístup k e-mailom, ktoré si Europol vymenil s organizáciou, ktorá bojuje proti sexuálnemu zneužívaniu detí online.

Europol identifikoval niekoľko dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti, a povolil prístup k niektorým z nich. Odmietnutím prístupu k ostatným dokumentom a častiam dokumentov sa odvolala na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo narušiť súkromie jednotlivcov, verejnú bezpečnosť, rozhodovací proces a ochranu obchodných záujmov.

Ombudsman skontroloval dokumenty a dospel k názoru, že existuje priestor na ďalšie zverejnenie. Požiadala Europol, aby prehodnotil svoje predchádzajúce stanovisko a poskytol čo najširší prístup. Navrhla tiež, aby Europol v prípadoch, keď sa domnieva, že prístup nie je možné poskytnúť, lepšie vysvetlil, ako by zverejnenie ohrozilo chránené záujmy.

V reakcii na to Europol poskytol širší prístup verejnosti k niektorým dokumentom týkajúcim sa jeho výmen s Komisiou a organizáciou. Ombudsmanka to uvítala, ale vyjadrila poľutovanie nad tým, že Europol nevyužil príležitosť lepšie vysvetliť, prečo nebolo možné udeliť úplný prístup. Uzavrela vyšetrovanie a dospela k záveru, že Europol čiastočne prijal jej návrh riešenia.