Sťažovateľ, novinár, požiadal Európsku komisiu o poskytnutie prístupu verejnosti k dokumentom týkajúcim sa monitorovania činností EÚ v Líbyi v oblasti ľudských práv. Komisia identifikovala šesť dokumentov, ktoré patria do rozsahu pôsobnosti žiadosti. Poskytla prístup k častiam niektorých identifikovaných dokumentov a zamietla prístup k zostávajúcim dokumentom. Odvolávala sa pritom na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom najmä tvrdila, že zverejnenie by mohlo ohroziť ochranu verejnej bezpečnosti.

Na základe vyšetrovania a kontroly dokumentov ombudsmanka zistila, že Komisia nebola oprávnená odstrániť podstatné časti informácií, ktoré upravila. S cieľom riešiť tento nesprávny úradný postup odporučila, aby Komisia zvážila poskytnutie širšieho prístupu k predmetným dokumentom. Ombudsmanka takisto zistila, že Komisia neidentifikovala všetky relevantné dokumenty, ktoré patria do rozsahu žiadosti sťažovateľa. Na riešenie tohto problému odporučila, aby Komisia vykonala nové vyhľadávanie dokumentov a posúdila, či by mohla poskytnúť prístup k ďalším dokumentom, ktoré identifikovala.

Komisia v odpovedi vykonala obnovené vyhľadávanie, ale neidentifikovala ďalšie dokumenty, keďže sa domnievala, že žiadosť sa netýkala vecných správ uvedených ombudsmankou. Takisto tvrdila, že k dokumentom, ktoré identifikovala, už bol poskytnutý čo najširší prístup, a dodala, že (širší) čiastočný prístup by predstavoval neprimeranú administratívnu záťaž.

Ombudsmanka sa domnievala, že výklad rozsahu žiadosti zo strany Komisie bol neprimerane reštriktívny. Nepresvedčila sa ani o tom, že k identifikovaným dokumentom nemožno poskytnúť žiadny ďalší prístup, a argument, že by to spôsobilo neprimeranú administratívnu záťaž, považovala za neopodstatnený.

Ombudsmanka preto uzavrela prípad, pričom potvrdila svoje zistenie nesprávneho úradného postupu a predložila návrh.