Sťažovateľ požiadal Agentúru EÚ pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol), aby verejnosti poskytla prístup k dokumentom týkajúcim sa jej výmen s Európskou komisiou v súvislosti s návrhom právnych predpisov EÚ o sexuálnom zneužívaní detí online. Europol identifikoval štyri dokumenty týkajúce sa výmen s Komisiou, ale odmietol zverejniť tieto dokumenty. Odvolávala sa pritom na výnimky podľa právnych predpisov EÚ o prístupe verejnosti k dokumentom, pričom tvrdila, že zverejnenie by mohlo ohroziť verejnú bezpečnosť a prebiehajúci rozhodovací proces. Neidentifikovala žiadne iné dokumenty, na ktoré sa žiadosť vzťahuje. Sťažovateľ sa obrátil na ombudsmana s tvrdením, že Europol neidentifikoval všetky dokumenty, ktoré patrili do jeho žiadosti.

V priebehu vyšetrovania ombudsmanka predložila Europolu návrh riešenia, aby prehodnotil časti žiadosti sťažovateľa s cieľom identifikovať nové dokumenty v rámci rozsahu žiadosti a v prípade, že tak urobí, poskytnúť sťažovateľovi zoznam týchto dokumentov. Europol prijal návrh riešenia, identifikoval nové dokumenty a poskytol sťažovateľovi zoznam týchto dokumentov. Ombudsmanka preto uzavrela vyšetrovanie tak, ako bolo vyriešené.