Sťažnosť sa týkala rozhodovacieho procesu v Rade EÚ, ktorý viedol k prijatiu každoročných nariadení stanovujúcich celkový povolený výlov (TAC) určitých populácií rýb.

Sťažovateľ sa obával, že Rada a) nezaznamenala pozície vlád členských štátov vyjadrené v „prípravných orgánoch“ Rady alebo na zasadnutiach Rady ministrov, b) neposkytla včasný prístup k legislatívnym dokumentom proaktívne a na požiadanie a c) zaviedla neúplný a neuspokojivý register dokumentov.

Ombudsmanka zastávala názor, že vzhľadom na to, že predmetné dokumenty sú „legislatívnymi dokumentmi“ a obsahujú „informácie o životnom prostredí“, mal by sa , poskytnúť širší a včasnejší prístup. Ombudsmanka preto odporučila, aby Rada aktívne sprístupnila dokumenty týkajúce sa prijatia nariadenia o TAC v čase ich rozoslania členským štátom alebo čo najskôr po ich rozoslaní.

Rada sa rozhodla nepostupovať podľa odporúčania ombudsmanky. Ombudsmanka preto potvrdila svoje zistenie nesprávneho úradného postupu a vyjadrila sklamanie nad tým, že Rada sa neriadila jej odporúčaním.