Norite pateikti skundą dėl ES institucijos ar įstaigos?

Rozhodnutia vo veci 2591/2010/GG - Nenáležité vedenie konania vo veci porušenia právnych predpisov proti Rakúsku v súvislosti s viedenským letiskom

Tento prípad sa týka spôsobu, akým Európska komisia riešila sťažnosť, ktorá jej bola predložená v roku 2006 na základe 27 občianskych iniciatív (ďalej len „sťažovatelia“) bojujúcich proti tomu, čo vnímali ako negatívne dôsledky rozšírenia letiska vo Viedni. Komisia dospela k záveru, že príslušné práce boli vykonané bez povinného posúdenia vplyvov na životné prostredie („EIA“), ktoré sa požaduje podľa smernice 85/337/EHS. Na nápravu tohto opomenutia sa dohodla s rakúskymi orgánmi, že vykonajú posúdenie EIA ex post, pričom budú čo možno najlepším spôsobom simulovať posúdenie EIA ex ante a umožnia úplné posúdenie vplyvov na životné prostredie príslušných projektov. Záverečná správa o tomto postupe bola Komisii predložená vo februári 2011.

Sťažovatelia boli znepokojení spôsobom, akým bolo vykonané posúdenie EIA ex post. Okrem iného kritizovali, že (i) orgán zodpovedný za príslušný postup bol ten istý orgán, ktorý udelil povolenie na príslušné práce, a tak bol v zjavnom konflikte záujmov a (ii) že nemali prístup k postupu preskúmania, ako je stanovené v príslušnej smernici EÚ.

V roku 2008 sa sťažovatelia obrátili na Európskeho ombudsmana (sťažnosť 1532/2008). Ombudsman po preskúmaní záležitosti dospel k názoru, že na prvý pohľad sa tvrdenia sťažovateľov týkajúce sa uvedených dvoch problémov zdajú byť opodstatnené a že v tej dobe nemohol teda dospieť k záveru, či Komisia zabezpečila, aby sa riadne vykonalo posúdenie EIA ex post. Avšak vzhľadom na to, že postup ešte prebiehal a že Komisia uviedla, že v prípade spokojnosti s tým, že rakúske orgány prijali potrebné opatrenia, sa prípad týkajúci sa porušenia právnych predpisov len uzavrie, ombudsman usúdil, že v tomto štádiu nie sú potrebné ďalšie opatrenia z jeho strany . Z tohto dôvodu v decembri 2009 vyšetrovanie uzavrel, pričom vysvetlil, že veril, že Komisia zohľadní jeho zistenia.

V novembri 2010 sa sťažovatelia opäť obrátili na ombudsmana (sťažnosť 2591/2010). Ombudsman začal druhé vyšetrovanie, počas ktorého preskúmal spis Komisie. Z tohto preskúmania vyplynulo, že spis neobsahuje žiadnu ďalšiu významnú korešpondenciu medzi Komisiou a rakúskymi orgánmi v dobe, keď sa vykonávalo posúdenie EIA ex post. Konkrétne z ničoho nevyplývalo, že tvrdenia, ktoré sťažovatelia poskytli v priebehu tohto obdobia, boli písomne prediskutované s rakúskymi orgánmi. Takáto korešpondencia sa podľa všetkého neuskutočnila ani na základe rozhodnutia ombudsmana o sťažnosti 1532/2008. Na základe týchto skutočností ombudsman dospel k záveru, že Komisia nezohľadnila jeho zistenia z prvého vyšetrovania. Z tohto dôvodu vypracoval návrh odporúčania, v ktorom vyzval Komisiu, aby prehodnotila svoje stanovisko. Tento návrh odporúčania nebol úspešný.

Ombudsman usúdil, že tento prípad predstavuje poľutovaniahodný príklad situácie, keď Komisia (i) neprijala príslušné nápravné opatrenia v súvislosti s jasným porušením právnych predpisov EÚ v dôležitej veci a (ii) rozhodla sa ignorovať odporúčanie ombudsmana. Z tohto dôvodu dospel k názoru, že je vhodné predložiť túto záležitosť do pozornosti Európskeho parlamentu. Ombudsman z tohto dôvodu uzavrel vyšetrovanie osobitnou správou Európskemu parlamentu.

This case was closed with a Special Report to the European Parliament (see above links).