Rozhodovací proces inštitúcií, orgánov, úradov a agentúr EÚ (ďalej len „inštitúcie EÚ“) v oblasti životného prostredia

V zmluvách o EÚ sa vyžaduje, aby sa všetky rozhodnutia EÚ prijímali čo najotvorenejšie a čo najbližšie k občanovi. Transparentnosť a participácia sa považujú za mimoriadne dôležité, pokiaľ ide o rozhodovanie EÚ týkajúce sa životného prostredia. EÚ je ako zmluvná strana Aarhuského dohovoru odhodlaná zabezpečiť vysokú úroveň prístupu verejnosti k informáciám o životnom prostredí a účasť verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia. Aby sa verejnosť mohla zúčastňovať na rozhodovaní týkajúcom sa životného prostredia, musí mať prístup k aktuálnym informáciám týkajúcim sa životného prostredia a činností EÚ v tejto oblasti.

S cieľom lepšie pochopiť problémy, ktorým čelí verejnosť, pokiaľ ide o transparentnosť a účasť na rozhodovacom procese EÚ v tejto oblasti, ombudsmanka vyzýva na predkladanie príspevkov na základe týchto otázok:

Transparentnosť

1. Opíšte všetky ťažkosti, s ktorými ste sa stretli pri vyhľadávaní a získavaní informácií alebo dokumentov týkajúcich sa životného prostredia (rozhodovania o ňom) od inštitúcií EÚ.

2. Sú podľa vás informácie o životnom prostredí, ktoré EÚ zverejňuje, aktuálne a správne? Ak nie, uveďte príklady.

3. V nariadení EÚ o Aarhuskom dohovore sa inštitúciám EÚ ukladá povinnosť zriadiť verejné databázy na proaktívne a systematické šírenie určitých informácií o životnom prostredí.^[1] Čo by podľa vás mali inštitúcie EÚ urobiť, aby tieto databázy boli čo najkomplexnejšie a používateľsky čo najjednoduchšie? Druh informácií, ktoré by inštitúcie EÚ mali do týchto databáz zahrnúť, je stanovený v článku 4 nariadenia o Aarhuskom dohovore. Aké konkrétne informácie by sa mali poskytnúť na splnenie tejto požiadavky? Mali by inštitúcie EÚ konať nad rámec tejto právnej požiadavky? Ako?

4. V niektorých vyšetrovaniach týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom ombudsmanka zistila, že dotknutá inštitúcia EÚ neuznala, že ide o „informácie o životnom prostredí“, a neuplatnila prísnejšie normy transparentnosti, ktoré si vyžaduje nariadenie EÚ o Aarhuskom dohovore.^[2] Stretli ste sa s týmto problémom? Ak áno, uveďte relevantné príklady.

5. Európska komisia má vykonávacie právomoci (v rámci tzv. komitologického postupu), ktoré využíva aj na prijímanie rozhodnutí týkajúcich sa životného prostredia, ako je schvaľovanie účinných látok v pesticídoch.^[3] Komisia v roku 2017 predložila návrh na zmenu nariadenia o komitológii, ktorá by zahŕňala aj zverejnenie hlasovania zástupcov členských štátov EÚ v odvolacom výbore. Legislatívny proces týkajúci sa tohto návrhu sa však odvtedy zastavil.^[4] Komisia medzitým uviedla, že uvažuje o tom, ako zabezpečiť väčšiu transparentnosť komitologických postupov.^[5] Ako môže podľa vás Komisia zlepšiť transparentnosť komitologických postupov, najmä pokiaľ ide o rozhodovanie v oblasti životného prostredia?

6. Sú podľa vášho názoru osobné a/alebo profesionálne záujmy externých odborníkov, s ktorými Komisia konzultuje legislatívne alebo iné návrhy v oblasti životného prostredia, dostatočne transparentné? Zdôvodnite svoj názor.

7. Uveďte akékoľvek ďalšie problémy, ktoré ste si všimli v súvislosti s transparentnosťou rozhodovania v oblasti životného prostredia.

Účasť

8. Čo by mohla Komisia zlepšiť, pokiaľ ide o zapojenie občianskej spoločnosti do prípravy a vykonávania politík s vplyvom na životné prostredie, napríklad v „skupinách pre občiansky dialóg“ v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ alebo v „domácich poradných skupinách“ v kontexte vykonávania dohôd o voľnom obchode?

9. Podľa nariadenia EÚ o Aarhuskom dohovore sú inštitúcie EÚ povinné poskytnúť verejnosti včasné a účinné príležitosti na účasť na príprave, zmenách alebo preskúmaní plánov alebo programov, ktoré sa týkajú životného prostredia a zohľadniť výsledky účasti verejnosti. ^[6] Stretli ste sa v tejto súvislosti s nejakými problémami, napríklad prípady, keď inštitúcie EÚ primerane nedodržali túto povinnosť? Ak áno, uveďte relevantné príklady.

10. Čo by mala Komisia urobiť, aby zabezpečila primeranú úroveň účasti verejnosti, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v kontexte REPowerEU^[7] a balíka opatrení na ochranu prírody^[8]?

11. Uveďte akékoľvek ďalšie problémy, ktoré ste si všimli v súvislosti s tým, ako inštitúcie EÚ umožňujú účasť verejnosti na rozhodovacom procese týkajúcom sa životného prostredia.

Ako predkladať príspevky

Konečný termín na predloženie pripomienok je stanovený na 15/12/2022. Príspevky možno zaslať e-mailom (EOPublicConsult@ombudsman.europa.eu) alebo poštou na adresu:

European Ombudsman
1 avenue du Président Robert Schuman
CS 30403, F - 67001, Strasbourg Cedex
Francúzsko

Na začiatku vášho príspevku jasne uveďte SI/5/2022/KR.

Príspevky možno predložiť v ktoromkoľvek z 24 úradných jazykov EÚ. V príspevku môžete prípadne aj odpovedať na niektoré z uvedených otázok. Jasne uveďte, na ktoré otázky sa vaše odpovede vzťahujú. Váš príspevok by nemal byť dlhší ako 10 strán vrátane príloh.

Ombudsmanka plánuje príspevky zverejniť aj na svojej webovej stránke. Fyzické osoby, ktoré sa domnievajú, že v súlade s nariadením č. 2018/1725 o ochrane osobných údajov^[9] by ich meno nemalo byť zverejnené, by o tom mali informovať ombudsmanku.

Ak potrebujete ďalšie informácie, obráťte sa prosím na zodpovedného úradníka pre vyšetrovanie Koen Roovers na +32 2 284 11 41.

[1] Článok 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1367/2006 zo 6. septembra 2006 o uplatňovaní ustanovení Aarhuského dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia na inštitúcie a orgány Spoločenstva, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02006R1367-20211028.

[2] Ako príklad pozri vec 311/2021/TE.

[3] Pozri článok 79 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1107/2009 z 21. októbra 2009 o uvádzaní prípravkov na ochranu rastlín na trh a o zrušení smerníc Rady 79/117/EHS a 91/414/EHS, https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX%3A02009R1107-20210327.

[4] Návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 182/2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(pozri: https://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=COM%3A2017%3A85%3AFIN.

[5] Pozri: https://www.ombudsman.europa.eu/en/doc/correspondence/en/121412.

[6] Pozri článok 9 nariadenia o Aarhuskom dohovore, pozri poznámku pod čiarou 1.

[7] Oznámenie Európskej komisie z 8. marca 2022 „REPowerEU: spoločné európske pravidlá pre cenovo dostupnejšiu, bezpečnejšiu a udržateľnejšiu energiu“, COM(2022) 108 final

https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_1511

[8] https://ec.europa.eu/commission/presscorner/detail/en/ip_22_3746

[9] Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2018/1725 z 23. októbra 2018 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami Únie a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 45/2001 a rozhodnutie č. 1247/2002/ES, Ú. v. EÚ L 295.