Výročná správa za rok 2021

Úvod

Aj rok 2021 zatienila pokračujúca pandémia COVID-19. V EÚ sme mali veľké šťastie, že sme mohli byť svedkami rozsiahleho zavádzania vakcín proti ochoreniu COVID-19, ale verejná diskusia o zaočkovanosti a o tom, ako vírus obmedziť, výrazne upozornila na otázku dôvery vo verejnú správu.

Môj úrad pokračoval vo vykonávaní našej stratégie „V ústrety roku 2024“ prostredníctvom efektívneho vybavovania sťažností a začatia strategických vyšetrovaní v oblastiach, ktoré sú pre verejnosť významné, vrátane vplyvu pandémie na prácu inštitúcií.

Tento rok som sa opäť zamerala na to, ako inštitúcie EÚ riadia presun zamestnancov z verejnej správy EÚ do súkromného sektora, tzv. jav otáčavých dverí. Bez primeraného dohľadu nad príslušnými rizikami môžu byť účinky škodlivé a môžu poškodiť dôveru verejnosti. To by sa nemalo podceňovať.

Začala som rozsiahle vyšetrovanie spôsobu, akým Komisia riadi jav otáčavých dverí, a požiadala som o podrobné informácie o rozhodnutiach, ktoré prijala v súvislosti s prechodom zamestnancov do súkromného sektora. Vyšetrovanie sa týkalo ekonomicky dôležitých odborov, ako aj kabinetov komisárov a právneho servisu. Cieľom je posúdiť rozhodovací proces a oblasti, kde by sa dal zlepšiť.

Samostatne, ale v súvislosti so širšou problematikou, som zistila nesprávny úradný postup Európskej obrannej agentúry pri riešení prechodu jej bývalého výkonného riaditeľa do spoločnosti Airbus a začala som vyšetrovanie spôsobu, akým Európska investičná banka (EIB) riešila žiadosť jedného z jej viceprezidentov o prechod do energetickej spoločnosti Iberdrola.

Agentúre Frontex som predložila návrhy, ako zlepšiť zodpovednosť za jej prácu, a EIB som predložila písomný návrh, aby zverejňovala viac informácií o environmentálnych dôsledkoch projektov, ktoré financuje.

V rámci nášho všeobecného monitorovania toho, ako inštitúcie pristupujú k dôležitým otázkam, som sa písomne obrátila na Komisiu a európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov s otázkou, ako budú v praxi fungovať pravidlá o umelej inteligencii, čo je problematika, ktorá je predmetom záujmu Európskej siete ombudsmanov. Úrad počas roka organizoval pravidelné semináre s členmi tejto siete. Požiadala som aj o podrobné informácie o spôsobe, akým Komisia zabezpečuje dodržiavanie ľudských práv v medzinárodných obchodných dohodách, o ktorých rokuje.

Tento rok si pripomíname 20. výročie prijatia právneho predpisu EÚ o transparentnosti (nariadenie č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom), a preto som usporiadala verejnú konferenciu o tom, či je potrebné tento právny predpis modernizovať. Opakujúce sa problémy, ako napríklad oneskorenia inštitúcií pri vybavovaní žiadostí o prístup alebo nespokojnosť ľudí s odôvodnením odmietnutia prístupu, spolu s výraznými technologickými zmenami za posledných dvadsať rokov znamenajú, že je najvyšší čas zvážiť, či pravidlá spĺňajú potreby verejnosti v tejto oblasti.

S potešením som zorganizovala tretí ročník udeľovania Ceny za dobrú správu vecí verejných, v rámci ktorej bola hlavná cena udelená spoločne zamestnancom Generálneho riaditeľstva pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť za ich úsilie o repatriáciu ľudí, ktorí uviazli v zahraničí v dôsledku pandémie. Toto ocenenie opäť pripomenulo vynikajúcu prácu, ktorú vykonáva administratíva EÚ. Dúfam, že to bude inšpiráciou pre ostatných, aby v budúcnosti predkladali projekty.

Táto výročná správa nesie nové logo európskeho ombudsmana, ktoré má ďalej vytvárať súčasný obraz v očiach verejnosti a prispieť k lepšiemu pochopeniu našej úlohy v administratíve EÚ. Prítomnosť vlajky EÚ jasne ukazuje, že sme súčasťou súboru inštitúcií a orgánov EÚ, zatiaľ čo tri prvky loga predstavujú hlavné ciele nášho poslania: zodpovednosť, transparentnosť a dôveru.

Na záver ďakujem Európskemu parlamentu za to, že s prevažnou väčšinou schválil nový štatút, ktorý zachováva právomoci úradu, posilňuje právny základ ombudsmana a zavádza záruky, ktoré ďalej zaručujú nezávislosť úradu.

Nový štatút považujem za potvrdenie práce nášho úradu pri udržiavaní špičkovej úrovne verejnej správy v inštitúciách EÚ.

Emily O’Reilly

1. Rok 2021 v skratke

2. Kľúčové témy

Ombudsmanka pomáha verejnosti, podnikom a organizáciám pri styku s inštitúciami, orgánmi, úradmi a agentúrami EÚ. Problémy, ktoré sa objavujú, sú rôznorodé, počnúc nedostatočnou transparentnosťou v rozhodovaní cez odmietnutie prístupu k dokumentom a porušovanie základných práv až po zmluvné problémy. Jednotlivé oddiely poskytujú prehľad kľúčových prípadov týkajúcich sa konkrétnej oblasti.

2.1. Jav otáčavých dverí

V roku 2021 sa úrad ombudsmana naďalej zameriaval na to, ako administratíva EÚ rieši tzv. jav otáčavých dverí – keď úradníci EÚ prijímajú pracovné pozície v súkromnom sektore alebo zamestnanci súkromného sektora nastupujú do verejnej služby. Celkovým cieľom ombudsmanky je nájsť rovnováhu medzi právom na prácu a verejným záujmom na tom, aby administratíva EÚ fungovala v súlade s najvyššími štandardmi integrity a zodpovednosti.

V rámci tohto zamerania ombudsmanka začala rozsiahle strategické vyšetrovanie spôsobu, akým Komisia rieši jav otáčavých dverí. Vyšetrovací tím ombudsmanky skontroloval spisy týkajúce sa rozhodnutí Komisie v rokoch 2019, 2020 a 2021 o žiadostiach vyšších a stredných manažérov o schválenie nového zamestnania alebo neplateného voľna na výkon inej činnosti. Spisy sa týkali celkovo 14 generálnych riaditeľstiev, ako aj všetkých kabinetov komisárov, právneho servisu Komisie, generálneho sekretariátu, interného think-tanku Komisie a výboru pre kontrolu regulácie.

Po analýze rozhodnutí Komisie ju ombudsmanka požiadala o ďalšie vysvetlenia vrátane toho, ako často zakázala zamestnancovi na základe článku 16 služobného poriadku nastúpiť na plánované miesto a ako čelí riziku, že bývalí zamestnanci môžu radiť svojim novým kolegom v otázkach súvisiacich s ich predchádzajúcimi funkciami. Vyšetrovanie pokračovalo aj v roku 2022.

Ombudsmanka začala aj vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa javu otáčavých dverí. Jedna z nich sa týkala prechodu španielskej viceprezidentky Európskej investičnej banky (EIB) do španielskej spoločnosti poskytujúcej verejné služby, ktorá od banky dostala úvery. Sťažovatelia – dvaja poslanci Európskeho parlamentu – vyjadrili obavy týkajúce sa rizík konfliktu záujmov a opatrení navrhovaných EIB na zmiernenie týchto rizík. Ombudsmanka skontrolovala dokumenty týkajúce sa rozhodnutia EIB o schválení tohto prechodu a požiadala EIB o odpoveď na niekoľko otázok.

Ďalšie vyšetrovanie javu otáčavých dverí sa týkalo Európskej obrannej agentúry (EDA), ktorá schválila, aby sa jej bývalý výkonný riaditeľ stal strategickým poradcom spoločnosti Airbus, jedného z najväčších aktérov európskeho obranného priemyslu. Vyšetrovaním z vlastného podnetu sa dospelo k záveru, že agentúra EDA mala tento krok zakázať z dôvodu konfliktu záujmov. Ombudsmanka odporučila, aby agentúra EDA v budúcnosti zakázala svojim vedúcim zamestnancom prijímať pracovné pozície, pri ktorých existuje jasný konflikt záujmov. Mala by tiež stanoviť kritériá pre zákaz takýchto presunov a všetci uchádzači o vedúce pozície by mali byť o týchto kritériách informovaní. Agentúra EDA súhlasila, že vykoná odporúčania týkajúce sa možného zákazu prijímania určitých pracovných pozícií zamestnancami a poskytnutia usmernení zamestnancom o tom, ako bude takéto opatrenie uplatňovať.

2.2. Prístup k dokumentom

Občania EÚ majú rozsiahle práva na prístup k dokumentom inštitúcií EÚ. Ombudsman slúži ako mechanizmus nápravy pre tých, ktorí majú ťažkosti so získaním prístupu k týmto dokumentom.

V roku 2021 sťažovateľ, ktorý chcel získať prístup k textovým správam zaslaným predsedom Európskej komisie riaditeľovi veľkej farmaceutickej spoločnosti, upozornil na otázku, či administratíva EÚ zaznamenáva textové a rýchle správy súvisiace s prácou. Ombudsmanka požiadala Komisiu o informácie o jej politike v tejto oblasti a o spôsobe, akým vyhľadávala textové správy, ktoré uviedol sťažovateľ.

V rámci samostatnej akcie sa ombudsmanka opýtala ôsmich inštitúcií a agentúr EÚ (Komisie, Rady, Parlamentu, Európskej chemickej agentúry, Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín, Európskej agentúry pre lieky, agentúry Frontex a Európskej centrálnej banky), aké opatrenia majú zavedené na dokumentovanie textových a rýchlych správ súvisiacich s prácou.

Ombudsmanka získala prístup k dokumentom o sťažnostiach týkajúcich sa viacerých rôznych inštitúcií a orgánov EÚ.

Počas vyšetrovania týkajúceho sa prístupu k údajom o zmluve, ktorú Komisia podpísala s farmaceutickou spoločnosťou na nákup vakcín proti ochoreniu COVID-19, Komisia zverejnila upravené verzie zmluvy a podobných zmlúv s inými farmaceutickými spoločnosťami. V súvislosti s vyšetrovaním ombudsmanky Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) súhlasil, že budúce zápisnice jeho rady orgánov dohľadu budú obsahovať informácie o hlasovaní členov o rozhodnutiach týkajúcich sa regulačných noriem.

Ďalšia agentúra EÚ s významnými regulačnými právomocami, Európsky orgán pre bankovníctvo, súhlasila so zverejnením podrobností o hlasovaní svojej rady orgánov dohľadu týkajúcom sa vyšetrovania porušenia právnych predpisov EÚ vnútroštátnymi orgánmi v súvislosti s dohľadom nad dvomi konkrétnymi bankami.

Výrazný pokrok sa dosiahol pri vyšetrovaní spôsobu, akým agentúra Frontex vybavuje žiadosti verejnosti o prístup k dokumentom prostredníctvom svojho online portálu. Sťažovatelia vzniesli otázky týkajúce sa vyhlásenia agentúry Frontex o autorských právach, lehôt uchovávania dokumentov, ako aj spôsobu, akým portál agentúry Frontex spolupracuje s inými online portálmi. Toto vyšetrovanie pokračovalo aj v roku 2022.

Žiaľ, administratíva EÚ sa pri vyšetrovaní prístupu k dokumentom nie vždy riadila návrhmi ombudsmanky. Ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup po tom, ako Komisia odmietla sprístupniť informácie týkajúce sa dovozu použitého kuchynského oleja. Komisia uviedla, že síce zhromažďuje požadované údaje, ale nevypracúva dokumenty, v prípade ktorých by bolo možné získať informácie požadované sťažovateľom, a preto sa odmietla riadiť návrhom riešenia, ktorý predložila ombudsmanka. Ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup aj po tom, ako Komisia odmietla vydať dokumenty týkajúce sa nákupu 1,5 milióna zdravotníckych masiek, ktoré nespĺňali požadované normy kvality. Ombudsmanka upozornila na veľký záujem verejnosti o zverejnenie takýchto informácií.

V roku 2018 ombudsmanka začala zrýchlený postup na rýchle vybavenie sťažností týkajúcich sa prístupu verejnosti k dokumentom. Tento postup bol preskúmaný v roku 2021 a vykázal vynikajúce výsledky vrátane týchto skutočností:

• Výrazné skrátenie času spracovania.
• Zvýšenie počtu sťažností týkajúcich sa prístupu k dokumentom.
• Všeobecná spokojnosť zainteresovaných strán so zrýchleným postupom.

2.3. Etické otázky

Viaceré vyšetrovania ombudsmanky sa týkajú zaistenie toho, aby inštitúcie EÚ uplatňovali existujúce pravidlá na zabezpečenie vysokého štandardu etiky v celej administratíve EÚ.

Na základe sťažnosti poslanca Európskeho parlamentu ombudsmanka preskúmala zloženie fóra na vysokej úrovni pre navrhovanú úniu kapitálových trhov EÚ. Komisia pri tvorbe svojho akčného plánu pre úniu kapitálových trhov zohľadnila odporúčania fóra, na ktorom sa zišli vedúci pracovníci z odvetvia, medzinárodní odborníci a vedci. Počas vlastného posudzovania žiadateľov, ktorí majú po vymenovaní konať nezávisle, Komisia zistila, že päť z nich má záujmy, ktoré ohrozujú alebo by mohli byť vnímané ako ohrozujúce ich schopnosť konať nezávisle a vo verejnom záujme. Potom však nedodržala svoje vlastné pravidlá týkajúce sa riadenia týchto konfliktov záujmov. Ombudsmanka zistila nesprávny úradný postup a navrhla, aby sa v každej správe expertnej skupiny uvádzali aj typy členov expertnej skupiny.

Dve organizácie občianskej spoločnosti predložili sťažnosti týkajúce sa účasti predsedu a podpredsedu Komisie vo videoklipe na podporu volebnej kampane jednej z chorvátskych politických strán. Sťažovatelia sa pýtali, či je to v súlade s kódexom správania členov Komisie. V odpovedi na list ombudsmanky, v ktorom žiadala objasnenie tejto záležitosti, Komisia uviedla, že má v úmysle vypracovať usmernenia o tom, ako sa komisári môžu zúčastňovať na vnútroštátnych volebných kampaniach.

Following an Ombudsman inquiry related to travel expenses linked to an official trip to China, the European Economic and Social Committee in 2021 agreed to improve transparency around the expenses and allowances of its members by proactively publishing such information on its website. Ďalšie informácie obsahujú podrobnosti o pravidlách týkajúcich sa náhrad a príspevkov, ako aj informácie o konkrétnych podujatiach, ktoré sa konajú v zahraničí, a o súvisiacich výdavkoch.

V apríli Komisia konštruktívne reagovala na podnety ombudsmanky, ktoré nasledovali po vyšetrovaní rozhodnutia Komisie zadať spoločnosti BlackRock Investment Management zákazku na vykonanie štúdie v oblasti finančného a regulačného záujmu spoločnosti. Komisia vo svojej odpovedi uviedla, že zvažuje vydanie ďalších usmernení o konflikte záujmov, ktoré by pomohli jej zamestnancom zaoberajúcim sa postupmi verejného obstarávania. Komisia zároveň uviedla, že zvažuje, či navrhne zmenu nariadenia o rozpočtových pravidlách, právneho predpisu EÚ, ktorým sa riadi vykonávanie postupov verejného obstarávania financovaných z rozpočtu EÚ, s cieľom zahrnúť povinnosť uchádzačov zverejňovať potenciálne konflikty záujmov. Zistenia ombudsmanky podporil Parlament, ktorý požiadal Komisiu, aby aktualizovala nariadenie o rozpočtových pravidlách s cieľom riešiť možné konflikty záujmov pri zákazkách súvisiacich s politikou.

2.4. Základné práva

V marci ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu týkajúce sa spôsobu, akým si Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) plní svoje povinnosti v oblasti základných práv a zabezpečuje zodpovednosť vo vzťahu k svojim rozšíreným povinnostiam. Tieto rozšírené povinnosti začali platiť v decembri 2019, keď nadobudlo účinnosť nové nariadenie agentúry Frontex 2019/1896. Cieľom vyšetrovania je objasniť otázky týkajúce sa zodpovednosti agentúry Frontex za „spoločné operácie“, činností súvisiacich s „návratmi“ migrantov a podpory migrácie pri kontrole na vonkajších hraniciach EÚ.

Vyšetrovanie nadväzuje na samostatné vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa „mechanizmu na vybavovanie sťažností“ agentúry Frontex, v rámci ktorého ombudsmanka upozornila na omeškania agentúry Frontex pri plnení jej nových povinností týkajúcich sa tak mechanizmu, ako aj pracovníka pre základné práva. Vyšetrovací tím ombudsmanky zistil aj nedostatky týkajúce sa mechanizmu na vybavovanie sťažností, ktoré môžu jednotlivcom komplikovať oznamovanie údajných porušení základných práv a požadovanie nápravy. Ombudsmanka predložila niekoľko praktických návrhov, ako posilniť nezávislosť mechanizmu na vybavovanie sťažností a povzbudiť ľudí, aby ho využívali. Patrilo medzi ne aj to, že vo verejných informáciách o tomto mechanizme by sa malo uviesť, že podávanie sťažností na údajné porušovanie základných práv nebude mať vplyv na rozhodnutia o azyle.

Ďalšie kľúčové vyšetrovanie týkajúce sa základných práv bolo zamerané na spôsob, akým Komisia zabezpečuje, aby chorvátske orgány dodržiavali základné práva v súvislosti s operáciami riadenia hraníc. Sťažovateľ, Amnesty International, vyjadril pochybnosti o tom, či Chorvátsko vytvorilo „monitorovací mechanizmus“, ktorý by zabezpečil, že operácie riadenia hraníc sú plne v súlade so základnými právami a s právom EÚ. Chorvátsko v lete oznámilo, že takýto mechanizmus vytvorilo. Celkové zistenia ombudsmanky budú zverejnené začiatkom roka 2022.

Ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu s cieľom preskúmať, ako Európska komisia monitoruje využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu práva osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb na nezávislý život. Ombudsmanka požiadala Komisiu, aby odpovedala na sériu otázok, a potom uskutočnila cielenú konzultáciu so zainteresovanými stranami.

Ombudsmanka často využíva iniciatívy na zhromažďovanie informácií, aby zamerala pozornosť na problém bez začatia formálneho vyšetrovania. V rámci jednej z takýchto iniciatív ombudsmanka požiadala Komisiu, aby poskytla podrobnosti o tom, ako zabezpečuje dodržiavanie ľudských práv v medzinárodných obchodných dohodách, ktoré EÚ podpisuje. Cieľom iniciatívy je preskúmať využívanie „doložiek o ľudských právach“ v týchto medzinárodných obchodných dohodách, ako aj to, ako sa k ľudským právam pristupuje po nadobudnutí platnosti obchodných dohôd. Žiadosť o informácie nadväzuje na niekoľko vyšetrovaní ombudsmanky v tejto oblasti vrátane nedávneho vyšetrovania z roku 2020, ktoré sa týkalo skutočnosti, že Komisia pred uzavretím obchodnej dohody medzi EÚ a združením Mercosur nedokončila aktualizované posúdenie vplyvu na udržateľnosť. V rozhodnutí ombudsmanky, ktoré bolo vydané v marci, sa uvádza, že Komisia mala vykonať aktualizované posúdenie pred uzavretím obchodnej dohody. Ombudsmanka požiadala, aby sa v budúcich obchodných rokovaniach takéto posúdenia dokončili pred uzavretím konečnej dohody.

Na základe aprílového oznámenia Komisie, že má v úmysle navrhnúť pravidlá týkajúce sa umelej inteligencie, sa ombudsmanka obrátila listom na Komisiu aj na európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov (EDPS), aby získala ďalšie informácie o možných dôsledkoch navrhovaných nových pravidiel. Vyšetrovací tím ombudsmanky sa potom stretol so zástupcami Komisie, aby prediskutovali otázky súvisiace s tým, ako by mohli fungovať pravidlá týkajúce sa umelej inteligencie. Nastolené otázky sa týkali toho, na čo administratíva Komisie v súčasnosti využíva umelú inteligenciu a ako zabezpečiť, aby budúce pravidlá zohľadňovali verejný záujem.

2.5. Zodpovednosť v rámci rozhodovania

V nadväznosti na predchádzajúcu prácu týkajúcu sa zodpovednosti v rozhodovacom procese EÚ ombudsmanka v novembri začala vyšetrovanie toho, akým spôsobom Komisia zabezpečuje transparentnosť svojich interakcií s lobistami z tabakového priemyslu. Požiadala Komisiu, aby poskytla na nahliadnutie všetky dokumenty týkajúce sa interakcií s lobistami z tabakového priemyslu v rokoch 2020 a 2021 vrátane žiadostí o prístup verejnosti k dokumentom týkajúcim sa takých interakcií. Ombudsmanka požiadala aj o kontrolu všetkých interných usmernení, ktoré boli poskytnuté zamestnancom Komisie.

EÚ je zmluvnou stranou Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) o kontrole tabaku (RDKT), podľa ktorého musí zabrániť negatívnemu vplyvu tabakového priemyslu na politiky v oblasti verejného zdravia. Okrem iného si to vyžaduje, aby Komisia bola plne a aktívne transparentná, pokiaľ ide o stretnutia so zástupcami tabakového priemyslu. Okrem GR SANTE a GR TAXUD však útvary Komisie aktívne nezverejňujú podrobnosti o stretnutiach, ktoré sa konajú pod úrovňou generálnych riaditeľov.

Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) v reakcii na vyšetrovanie ombudsmanky, ktorým sa skúmala transparentnosť jeho reakcie na pandémiu COVID-19, zaviedlo opatrenia na zlepšenie zodpovednosti svojho rozhodovania. Patrí medzi ne aj uľahčenie sledovania vývoja vedeckých odporúčaní centra a nahliadnutia do údajov, ktoré sú podkladom pre vedecké hodnotenia, zo strany verejnosti. Centrum sa zaviazalo aj k väčšej transparentnosti pri výmenách s medzinárodnými partnermi a k zlepšeniu komunikácie so širokou verejnosťou.

V rámci posudzovania reakcie Rady na pandémiu, ktoré vykonala ombudsmanka, sa zistilo, že v prvých mesiacoch krízy stretnutia ministrov na diaľku nespĺňali normy transparentnosti, ktoré sa za normálnych okolností uplatňujú na osobné stretnutia členov Rady. Ombudsmanka však tiež konštatovala, že niektoré postupy, ktoré Rada prijala v tomto období, zlepšili zodpovednosť, a požiadala, aby sa v nich pokračovalo. Patrí medzi ne aj širšie využívanie písomných pripomienok pred zasadnutiami úradníkov štátnej správy a po nich, čím sa rozšírila dokumentácia o rokovaniach pracovnej skupiny.

Aby ľudia mohli sledovať, ako sa prijímajú rozhodnutia na úrovni EÚ, potrebujú archív dokumentov, o prístup ku ktorým môžu požiadať. Aby boli tieto verejné registre dokumentov zmysluplné a užitočné, mali by byť aktuálne a úplné. Na základe vyšetrovania ombudsmanky súhlasila Agentúra Európskej únie pre spoluprácu v oblasti presadzovania práva (Europol) so zlepšením a aktualizáciou svojho registra dokumentov, a to aj vytvorením osobitnej webovej stránky pre svoj register, aby sa stal užitočnejším nástrojom pre verejnosť.

Ombudsmanka sa zaoberala aj verejným registrom dokumentov agentúry Frontex na základe sťažnosti, podľa ktorej nie je riadne vedený. Ombudsmanka predložila viaceré návrhy riešení na zlepšenie registra, s ktorých uplatnením agentúra Frontex súhlasila.

Zdrojom sťažností v roku 2021 boli naďalej aj obavy týkajúce sa transparentnosti rozhodovania v environmentálnych záležitostiach.

V apríli 2021 ombudsmanka začala vyšetrovanie úlohy Komisie pri posudzovaní udržateľnosti plynárenských projektov, ktoré Energetické spoločenstvo (združujúce EÚ, krajiny západného Balkánu, čiernomorského regiónu a Nórsko) zaradilo do zoznamu projektov regionálneho významu. Sťažovateľ sa domnieval, že projekty neboli pred zaradením do zoznamu primerane posúdené z hľadiska udržateľnosti, keďže použitá metodika bola podobná metodike, ktorá sa predtým používala na posudzovanie „projektov spoločného záujmu“ EÚ a ktorú Komisia odvtedy považuje za nedostatočnú.

Na základe sťažnosti skupiny organizácií občianskej spoločnosti začala ombudsmanka vyšetrovanie spôsobu, akým Komisia viedla verejnú konzultáciu o iniciatíve udržateľnej správy a riadenia spoločnosti, ktorej cieľom je povzbudiť spoločnosti, aby lepšie riadili otázky udržateľnosti vo svojej činnosti. Sťažovatelia tvrdili, že Komisia pri podávaní správy o výsledku konzultácie riadne nezohľadnila názory všetkých respondentov, ktorí sa na konzultácii zúčastnili.

V júni ombudsmanka predložila Európskej investičnej banke (EIB) predbežné zistenia týkajúce sa transparentnosti environmentálnych informácií o projektoch, ktoré banka priamo aj nepriamo financuje.

Ombudsmanka navrhla, aby EIB zverejňovala oveľa podrobnejšie informácie o environmentálnych dôsledkoch projektov, ktoré banka financuje. Ombudsmanka požiadala EIB, aby zverejnila zdrojové dokumenty, ktoré obsahujú fakty, ako aj technické predpoklady a výpočty použité pri posudzovaní projektov. V prípade projektov s významným vplyvom na životné prostredie ombudsmanka takisto navrhla, aby EIB uprednostnila zvýšenú aktívnu transparentnosť, aby bolo možné rýchlo zverejňovať jej monitorovacie správy o prebiehajúcich projektoch.

Je zrejmé, že o Mechanizmus EÚ na podporu obnovy a odolnosti, teda o finančné prostriedky, ktoré sa majú použiť na pomoc EÚ pri zotavovaní sa z pandémie a na riešenie výziev, ako je napríklad klimatická kríza, verejnosť prejaví veľký záujem. Ombudsmanka sa v tejto súvislosti obrátila na Komisiu listom, v ktorom ju požiadala, aby predvídala veľký záujem o rokovania s členskými štátmi o ich plánoch obnovy a odolnosti. Vzhľadom na pravdepodobnosť žiadostí o prístup k dokumentom týkajúcim sa tejto záležitosti ombudsmanka navrhla, aby Komisia poskytla viac informácií o príslušných dokumentoch, ktoré má k dispozícii.

3. Revidovaný štatút ombudsmana

V júni 2021 parlament veľkou väčšinou hlasov (602 zo 692 odovzdaných hlasov) prijal aktualizovaný štatút úradu ombudsmana. V novom štatúte sa kodifikujú mnohé úspešné pracovné postupy úradu z posledných rokov. Ombudsman bude môcť v súlade so zmluvou začať vyšetrovanie z vlastného podnetu vždy, keď na to nájde dôvody. Výraznú podporu novému štatútu je možné považovať za uznanie práce úradu pri vybavovaní sťažností občanov a vykonávaní vyšetrovaní.

Zohľadňuje sa nový právny základ v Lisabonskej zmluve a ide skôr o nariadenie Parlamentu ako o jeho rozhodnutie. Štatút bol prvým právnym predpisom na základe Lisabonskej zmluvy, ktorý vychádza z práva iniciatívy udeleného Parlamentu. Revidovaný štatút poskytuje úradu posilnený právny rámec a zavádza nové záruky, ktoré ďalej zaručujú jeho nezávislosť, vrátane primeraného rozpočtu na podporu činností úradu. Pre politikov vrátane poslancov Európskeho parlamentu, ktorí sa chcú uchádzať o funkciu európskeho ombudsmana, sa zaviedla nová dvojročná čakacia lehota. Pomôže to chrániť nezávislosť úradu, ktorá je pre jeho úlohu založenú na zmluve kľúčová.

Revidovaný štatút zachováva významné vyšetrovacie právomoci ombudsmana vrátane toho, že inštitúcie musia ombudsmanovi poskytnúť všetky informácie potrebné na jeho vyšetrovanie. Ombudsman môže byť v súvislosti s vyšetrovaním v prípade potreby vypočutý pred Parlamentom, a to z vlastného podnetu alebo na žiadosť Parlamentu.

Úrad v súčasnosti aktualizuje svoje vykonávacie ustanovenia k štatútu, v ktorých sú podrobne uvedené pracovné postupy úradu.

4. Dvadsať rokov nariadenia č. 1049/2001

Transparentnosť a prístup k dokumentom sú dlhodobou prioritou ombudsmanky a predstavujú približne štvrtinu vyšetrovaní, ktoré úrad vedie. Ombudsman slúži ako mechanizmus nápravy pre osoby, ktorým bol odopretý prístup k dokumentom EÚ, vďaka čomu má úrad značné odborné znalosti o tom, ako administratíva EÚ uplatňuje toto základné právo v praxi.

V roku 2021 uplynulo dvadsať rokov od nadobudnutia účinnosti „právneho predpisu EÚ o transparentnosti“ (nariadenie č. 1049/2001), v ktorom sa konkretizovalo právo verejnosti na prístup k dokumentom EÚ a výrazne sa zvýšila zodpovednosť administratívy EÚ. V súvislosti s tým sa ombudsmanka počas celého roka osobitne zameriavala na prístup k dokumentom.

Vyvrcholením bola verejná konferencia, ktorá sa konala 15. novembra v Bruseli: Prístup k dokumentom EÚ: aké sú ďalšie kroky?. Konferencia, ktorá sa konala v „hybridnom“ formáte, bola rozdelená na dve časti: panel na vysokej úrovni, ktorý sa zaoberal budúcnosťou pravidiel prístupu k dokumentom, a panel odborníkov, ktorý sa zaoberal skúsenosťami ľudí žiadajúcich o dokumenty.

V rámci panelu na vysokej úrovni sa k európskej ombudsmanke Emily O'Reillyovej pripojili Věra Jourová, podpredsedníčka Európskej komisie pre hodnoty a transparentnosť, Heidi Hautala, podpredsedníčka Európskeho parlamentu, a Reijo Kemppinen, generálny riaditeľ pre komunikáciu a informácie Generálneho sekretariátu Rady. V rámci prípravy konferencie ombudsmanka uskutočnila ad hoc prieskum medzi niektorými zainteresovanými stranami o ich skúsenostiach so žiadosťami o prístup k dokumentom EÚ.

Začiatkom roka ombudsmanka vyvinula iniciatívu s cieľom zistiť, ako inštitúcie, orgány, úrady a agentúry EÚ informujú verejnosť o práve verejnosti na prístup k dokumentom. Výsledkom tejto iniciatívy je príručka pre inštitúcie EÚ, ktorá bola uverejnená v deň konferencie (15. novembra) a týka sa toho, aké politiky a postupy by mali inštitúcie zaviesť, aby sa zaistilo vykonávanie práva na prístup verejnosti k dokumentom.

Kľúčovou otázkou, ktorá bola nastolená počas konferencie a prostredníctvom sťažností, je, ako administratíva EÚ nakladá s textovými a rýchlymi správami a s inými novými technológiami v kontexte svojich povinností týkajúcich sa transparentnosti. V júli ombudsmanka začala strategickú iniciatívu zameranú na spôsob, akým administratíva zaznamenáva textové a rýchle správy, ktoré zamestnanci posielajú alebo prijímajú v rámci svojej pracovnej činnosti. Cieľom iniciatívy je zhodnotiť súčasné pravidlá a postupy vedenia záznamov o týchto správach s cieľom identifikovať osvedčené postupy v rámci administratívy EÚ.

5. Cena za dobrú správu vecí verejných

Cenou ombudsmana za dobrú správu vecí verejných za rok 2021 bolo ocenené mimoriadne úsilie o pomoc pri repatriácii viac ako pol milióna občanov EÚ, ktorí uviazli na celom svete v dôsledku pandémie.

Spoločné víťazné projekty realizovali zamestnanci Generálneho riaditeľstva pre civilnú ochranu a operácie humanitárnej pomoci EÚ (ECHO) a Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ).

Celkoví víťazi a víťazi jednotlivých kategórií boli vyhlásení počas júnového digitálneho ceremoniálu, ktorý sa začal videopríhovorom predsedníčky Komisie Ursuly von der Leyenovej.

V súvislosti s vplyvom pandémie COVID-19 na vnútornú aj vonkajšiu prácu administratívy EÚ ombudsmanka O'Reilly uviedla, že „mnohé z predložených projektov ukázali, aké veľké úsilie zamestnanci EÚ vynaložili na pomoc občanom počas pandémie“.

V septembri sa v Záhrade občanov v Bruseli konal krátky následný slávnostný ceremoniál, na ktorom boli ceny odovzdané osobne.

Cena, ktorá sa udeľuje každé dva roky a ktorú v roku 2017 zaviedla Emily O'Reilly, sa udeľuje za činnosti verejnej správy EÚ, ktoré majú viditeľný a priamy pozitívny vplyv na životy ľudí v celej Európe i mimo nej. Ceny boli udelené aj v štyroch kategóriách.

Nominácie posudzoval nezávislý poradný výbor a víťazov vyberala ombudsmanka.

6. Sťažnosti a vyšetrovania: ako pomáhame verejnosti

Úrad európskeho ombudsmana pomáha ľuďom, podnikom a organizáciám, ktoré čelia problémom s administratívou EÚ, tým, že vybavuje predkladané sťažnosti, ale sa tiež usiluje podporiť osvedčené administratívne postupy, a to aktívnym skúmaním širších systémových problémov inštitúcií EÚ.

Ombudsmanka sa neustále snaží zlepšovať vnútorné postupy s cieľom zabezpečiť, aby úrad vybavoval vyšetrovania čo najefektívnejšie a aby sťažovatelia mali optimálne skúsenosti. Zefektívnené riaditeľstvo pre vyšetrovanie, ktoré bolo zriadené v roku 2020, prinieslo v tomto smere ďalšie zlepšenia. To zahŕňalo zdokonaľovanie odborných znalostí a osvedčených postupov prostredníctvom tematických vyšetrovacích tímov, čo pomohlo ďalej zlepšiť konzistentnosť a efektívnosť vyšetrovaní ombudsmanky.

Hoci postupy hybridnej práce zostali zachované počas celého roka 2021, online systém sťažností ombudsmana znamenal, že v tejto hlavnej oblasti činnosti úradu bola zachovaná kontinuita. V porovnaní s rokom 2020 sa zvýšil počet sťažností, ktorými sa úrad zaoberal.

Boli zavedené ďalšie zlepšenia týkajúce sa spôsobu prezentácie a zverejňovania vyšetrovaní ombudsmana na internete s cieľom uľahčiť verejnosti sledovanie práce úradu. Nová sekcia „Najdôležitejšie vyšetrovania“ na webovom sídle je zameraná na vyšetrovania ombudsmanky so širším verejným významom. Bola zavedená nová časť týkajúca sa práce ombudsmanky v oblasti prístupu verejnosti k dokumentom. Vylepšila sa aj funkcia vyhľadávania na webovom sídle.

Rôznorodý tím pracovníkov úradu, ktorí vybavujú prípady a webové sídlo odrážajú záväzok ombudsmanky komunikovať s ľuďmi, ktorí hľadajú pomoc, vo všetkých 24 úradných jazykoch EÚ.

Hoci ombudsmanka nie je vždy schopná vyšetriť všetky prijaté sťažnosti, úrad sa usiluje pomôcť všetkým ľuďom, ktorí požiadajú o pomoc, napríklad poskytovaním poradenstva o iných možnostiach nápravy.

6.1. Typ a zdroj sťažností

6.1.1. Prehľad sťažností a strategických vyšetrovaní

Ombudsmanka môže začať vyšetrovanie len v súvislosti so sťažnosťami, na ktoré sa vzťahuje jej mandát a ktoré spĺňajú požadované „kritériá prípustnosti“, napríklad to, že podaniu sťažnosti predchádzalo úsilie o vyriešenie záležitosti priamo s dotknutou inštitúciou. Nová organizačná štruktúra viedla k ďalším zlepšeniam, pokiaľ ide o spôsob, akým ombudsmanka rieši sťažnosti, čím sa skrátil čas potrebný na spracovanie sťažností a ukončenie vyšetrovaní.

Témy činností úradu vyplývajú z mandátu ombudsmanky a prijatých sťažností, ktoré predstavujú väčšinu prípadov. V roku 2021 uplynulo dvadsať rokov od nadobudnutia účinnosti „právneho predpisu EÚ o transparentnosti“ (nariadenie č. 1049/2001). Súčasne s tým sa ombudsmanka a jej úrad počas celého roka zameriavali na otázku prístupu k dokumentom. Podobne ako v predchádzajúcich rokoch transparentnosť ostáva hlavnou témou sťažností a je aj prioritou strategickej činnosti ombudsmanky.

Okrem kľúčovej práce ombudsmanky v oblasti sťažností úrad ombudsmana vykonáva širšie strategické vyšetrovania a iniciatívy týkajúce sa systémových problémov v súvislosti s inštitúciami EÚ. V súlade s ombudsmankinou stratégiou „V ústrety roku 2024“ sa v roku 2021 zvýšil počet strategických činností ombudsmanky, pričom sa začalo viac vyšetrovaní a iniciatív týkajúcich sa rôznych škál otázok.

6.1.2. Sťažnosti, na ktoré sa mandát ombudsmanky nevzťahuje

V roku 2021 európska ombudsmanka spracovala vyše 1 400 sťažností, na ktoré sa jej mandát nevzťahuje najmä preto, že sa netýkali práce administratívy EÚ. Viac ako 40 % takýchto sťažností prišlo zo Španielska, z Poľska a Nemecka.

Ľudia sa na ombudsmanku väčšinou obracali s otázkami týkajúcimi sa zdravotnej starostlivosti, rovnakého zaobchádzania alebo diskriminácie a ochrany spotrebiteľa, ako aj so sťažnosťami týkajúcimi sa pandémie COVID-19. Tieto sťažnosti mimo mandátu sa týkali predovšetkým problémov, ktoré sa vyskytli u vnútroštátnych, regionálnych alebo miestnych verejných subjektov, ako aj vnútroštátnych alebo medzinárodných súdov (ako je Európsky súd pre ľudské práva). Veľký počet sťažností sa týkal aj súkromného sektora. Ďalšie sťažnosti mimo mandátu sa týkali politickej alebo legislatívnej činnosti inštitúcií EÚ.

Ombudsmanka odpovedala všetkým, ktorí sa na ňu obrátili so žiadosťou o pomoc, v jazyku ich sťažnosti alebo v jazyku, ktorý si vybrali. V odpovediach vysvetlila mandát ombudsmana a v rámci možností poradila sťažovateľom, ktoré iné orgány by im mohli pomôcť. Ombudsmanka so súhlasom sťažovateľa postúpila sťažnosti aj vhodným členom Európskej siete ombudsmanov.

Sťažovateľom, ktorí boli nespokojní s konkrétnymi právnymi predpismi EÚ, ombudsmanka zvyčajne odporučila, aby sa obrátili na Výbor pre petície Európskeho parlamentu. Sťažovateľom, ktorí nastolili iné otázky vrátane uplatňovania práva EÚ, bolo odporučené, aby sa obrátili na Európsku komisiu, národných alebo regionálnych ombudsmanov alebo na siete EÚ, ako sú Europe Direct a SOLVIT.

6.2. Na koho?

6.3. V akej veci?

6.4. Dosiahnuté výsledky

6.5. Vplyv a dosiahnuté výsledky

Jedným z hlavných cieľov európskej ombudsmanky je dosiahnuť hmatateľné zlepšenia pre sťažovateľov a verejnosť v administratíve EÚ. Ombudsmanka to dosahuje predkladaním návrhov vo forme riešení, odporúčaní a podnetov. Ombudsmanka môže podporovať zlepšenie aj prostredníctvom strategických iniciatív, ktoré nie sú formálnymi vyšetrovaniami. Môže tiež podnietiť inštitúciu, aby záležitosť vyriešila ešte pred predložením formálneho návrhu riešenia alebo odporúčania.

6.5.1. Miera vyhovenia

Miera vyhovenia je percentuálny podiel kladných odpovedí na celkový počet návrhov (riešení, odporúčaní a podnetov), ktoré ombudsmanka predložila. Keďže ombudsmanka dáva inštitúciám až šesť mesiacov na prijatie návrhov uvedených v jej rozhodnutiach o ukončení vyšetrovania, miera vyhovenia za rok 2021 sa vzťahuje na prípady uzavreté v roku 2020.

V roku 2020 inštitúcie EÚ spolupracovali s ombudsmankou uspokojivo v 81 % prípadov. Táto miera predstavuje zlepšenie v porovnaní s predchádzajúcim rokom (do roku 2020 správa s názvom Putting it Right? poskytovala informácie o tom, ako inštitúcie EÚ reagovali na ombudsmanku v prípadoch uzavretých v predchádzajúcom roku. Po prijatí nového štatútu ombudsmana v roku 2021 je toto hodnotenie teraz súčasťou výročnej správy.).

Celkovo inštitúcie EÚ reagovali pozitívne na 29 z 36 návrhov, ktoré ombudsmanka predložila, aby napravili alebo zlepšili svoje administratívne postupy. Z dvanástich inštitúcií, ktorým ombudsmanka predložila návrhy, desať v plnej miere vyhovelo všetkým riešeniam, návrhom a odporúčaniam. Zo zvyšných dvoch inštitúcií Komisia vyhovela 16 z 22 návrhov ombudsmanky, zatiaľ čo Rada vyhovela jednému z dvoch návrhov ombudsmanky.

6.5.2. Širší vplyv

Miera vyhovenia zachytáva reakcie inštitúcií na návrhy v určitom časovom okamihu a nezachytáva v plnej miere vplyv práce ombudsmanky v priebehu času.

Vyšetrovania ombudsmanky môžu upozorniť na systémové problémy a výsledné pozitívne zmeny sa nie vždy odrážajú v ročných číslach.

Dobrým príkladom je vyšetrovanie ombudsmanky týkajúce sa sponzorstva predsedníctiev Rady EÚ zo strany podnikov. V reakcii na zistenia ombudsmanky Rada nakoniec schválila usmernenia o sponzorstve podnikov pre členské štáty, ktoré vykonávajú tieto šesťmesačné predsedníctva. Vyšetrovanie viedlo k zvýšeniu transparentnosti v tejto oblasti, keďže členské štáty, ktoré vykonávajú predsedníctvo, začali uvádzať sponzorstvo zo strany podnikov na svojich oficiálnych webových sídlach predsedníctva, čo umožnilo Parlamentu a médiám túto problematiku sledovať.

Vplyv sa dá dosiahnuť aj tým, že sa o danej téme rozprúdi diskusia. Práca ombudsmanky, spolu s Parlamentom a mnohými ďalšími, môže mať významný „odrádzajúci účinok“. Inštitúcie si uvedomujú, že administratívne opatrenia nespĺňajúce vysoké štandardy, ktoré verejnosť očakáva, môžu byť dôvodom na vyšetrovanie ombudsmanky alebo širšiu verejnú kontrolu.

Konkrétnym príkladom je otázka účasti členov Európskej komisie na vnútroštátnych volebných kampaniach. Ombudsmanke boli doručené dve sťažnosti týkajúce sa účasti predsedu a podpredsedu Komisie vo videoklipe v rámci kampane jednej z chorvátskych politických strán. Hoci ombudsmanka nenašla dôvody na začatie vyšetrovania, požiadala Komisiu, aby objasnila, ako sa kódex správania uplatňuje v súvislosti s volebnými kampaňami. V reakcii na to Komisia oznámila, že vypracuje nové usmernenia o tom, ako sa komisári môžu zúčastňovať na vnútroštátnych voľbách.

7. Komunikácia a spolupráca

7.1. Komunikácia

Úrad pokračoval vo svojom úsilí o propagáciu práce európskej ombudsmanky medzi čo najširšou verejnosťou. Na zvýšenie informovanosti verejnosti o konkrétnych vyšetrovaniach a o všeobecných otázkach, ako je transparentnosť a etika, ako aj o úlohe ombudsmanky pri presadzovaní vysokých štandardov zodpovednosti v administratíve EÚ, sa využívala cielená a inovatívna komunikácia.

Webové sídlo sa naďalej vyvíjalo ako dynamické obsahové centrum práce ombudsmanky, aby verejnosť mohla čo najjednoduchšie nájsť relevantné vyšetrovania, najnovšie správy, ako aj vysvetlenia kľúčových otázok.

Na webovom sídle bola zavedená nová sekcia „Najdôležitejšie vyšetrovania“, ktorá je zameraná na vyšetrovania so širším verejným významom. Vyšetrovania sú uvedené v poradí podľa dátumu najnovších aktualizácií a používajú krátke prípadové stránky s upútavkami ako vstupnými bodmi pre ľudí, ktorí hľadajú informácie o vyšetrovaní. Vylepšila sa funkcia vyhľadávania na webovom sídle, vďaka čomu návštevníci ľahšie nájdu hľadané dokumenty.

Na webovom sídle ombudsmanky boli zavedené nové sekcie, ktoré sa týkajú práce úradu v oblasti prístupu verejnosti k dokumentom EÚ, ako aj spôsobu prístupu k dokumentom ombudsmanky. Zameranie na prístup k dokumentom doplnila komunikačná kampaň, ako aj rolovací webový príbeh a krátke vysvetľujúce video.

Výročná správa ombudsmanky za rok 2020 bola prvýkrát prezentovaná vo forme webového príbehu, vďaka čomu je možné ľahko zistiť, aké sú hlavné oblasti práce ombudsmanky a kde mal úrad najväčší vplyv.

Ombudsmanka predstavila prácu úradu na výročnej tlačovej konferencii v máji. Počas tlačovej konferencie ombudsmanka oznámila začatie rozsiahleho vyšetrovania spôsobu, akým Komisia rieši jav otáčavých dverí (pozri vyššie), a predstavila hlavné prebiehajúce a nedávno ukončené vyšetrovania.

S cieľom rozšíriť informácie o víťazoch Ceny za dobrú správu vecí verejných a podporiť zdieľanie dobrých nápadov a postupov nasledovala po kampani v sociálnych médiách pri príležitosti odovzdávania cien samostatná vizuálna prezentácia víťazných projektov.

Ombudsmanka sa 8. októbra zúčastnila na Európskom podujatí pre mládež (EYE2021) v Štrasburgu, ktoré bolo zorganizované v rámci konzultačného procesu pre Konferenciu o budúcnosti Európy. V diskusii, ktorú moderovala spisovateľka a aktivistka Nini Tsiklauri, ombudsmanka odpovedala na otázky mladých ľudí o práci úradu, ako aj o problematike transparentnosti a demokracie a o budúcnosti EÚ.

V roku 2021 bol podobne ako v predchádzajúcom roku najrýchlejšie rastúcim účtom na sociálnej sieti Instagram (nárast 46 %, čo predstavuje 1 195 nových sledovateľov). Pokiaľ ide o LinkedIn, počet sledovateľov sa zvýšil o 24 % (+ 1 148), zatiaľ čo na Twitteri, kde má ombudsmanka najväčšie publikum spomedzi všetkých kanálov sociálnych médií, dosiahol v decembri 2021 počet sledovateľov 31 300, čo predstavuje nárast o 7 % (+ 2 140).

Ombudsmanka a jej zamestnanci pokračovali v osvetovej činnosti poskytovaním rozhovorov pre tlač, vystúpeniami na významných akademických a právnych konferenciách a prednáškami pre skupiny návštevníkov.

7.2. Vzťahy s inštitúciami EÚ

7.2.1. Európsky parlament

V roku 2021 sa naďalej upevňovali vynikajúce vzťahy medzi ombudsmankou Emily O'Reillyovou a Parlamentom. Začiatkom roka ombudsmanka vystúpila na plenárnom zasadnutí parlamentu a počas celého roka sa spolu so svojimi zamestnancami zúčastňovala na zasadnutiach výborov, aby predstavila prácu ombudsmanky v súvislosti s konkrétnymi vyšetrovaniami. Ombudsmanka sa pravidelne stretávala s poslancami Parlamentu naprieč politickým spektrom prostredníctvom videozáznamu alebo osobne v Bruseli a Štrasburgu. Vzhľadom na pandémiu bola výročná správa ombudsmanky za rok 2020 postúpená predsedovi Európskeho parlamentu digitálne 6. septembra 2021.

7.2.2. Výbor pre petície

Výbor Európskeho parlamentu pre petície je súčasťou Európskej siete ombudsmanov a je parlamentným výborom zodpovedným za vzťahy s európskym ombudsmanom. Úzka spolupráca medzi týmito dvomi orgánmi je dôležitá na zvýšenie demokratickej zodpovednosti inštitúcií EÚ. Ombudsmanka dostávala počas celého roka pevnú podporu pre svoju práci od výboru a jeho predsedu Dolorsa Montserrata, s ktorým sa pravidelne stretávala. Ombudsmanka a jej zamestnanci sa zúčastňovali na zasadnutiach výboru venovaným témam spoločného záujmu a niekoľko uznesení výboru sa týkalo vyšetrovaní ombudsmanky, najmä v súvislosti s transparentnosťou a zodpovednosťou administratívy EÚ v kontexte pandémie COVID-19.

7.2.3. Európska komisia

Európska komisia je najväčšou inštitúciou EÚ. Rozsah práce ombudsmana ako výkonného orgánu EÚ znamená, že väčšina sťažností, ktoré dostáva, sa týka práce Komisie. Pracovný vzťah medzi európskou ombudsmankou a Komisiou bol v roku 2021 naďalej veľmi konštruktívny. Podpredsedníčka Komisie Jourová vystúpila v novembri na konferencii organizovanej ombudsmankou o prístupe k dokumentom (pozri vyššie) – predmete mnohých sťažností, ktoré ombudsmanka dostáva – a oznámila, že Komisia bude pracovať na zlepšení pravidiel v tejto oblasti. Medzi obomi inštitúciami prebiehali pravidelné kontakty na úrovni služieb, čo umožnilo zamestnancom udržiavať konštruktívne vzťahy.

7.2.4. Iné inštitúcie, agentúry a organizácie

Vzťahy s rôznymi subjektmi administratívy EÚ sú neoddeliteľnou súčasťou stratégie ombudsmanky s názvom „V ústrety roku 2024“. Dlhodobý a pozitívny vplyv na administratívu EÚ je možné dosiahnuť len prostredníctvom úzkej spolupráce. Ombudsmanka udržiava úzke vzťahy s mnohými inštitúciami, orgánmi a agentúrami EÚ. V roku 2021 sa európska ombudsmanka stretla okrem iného s predsedom Súdneho dvora, hlavným európskym prokurátorom, riaditeľom Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), predsedom a výkonným riaditeľom Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA), ako aj s členom Európskeho dvora audítorov. Ombudsmanka udržiava dobré vzťahy aj s občianskou spoločnosťou a medzinárodnými organizáciami. Stretla sa s generálnym tajomníkom OECD a jej úrad je teraz súčasťou neformálnej siete OECD pre transparentnosť a zodpovednosť. Zamestnanci úradu ombudsmanky vystúpili na podujatiach organizovaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), Akadémiou európskeho práva (ERA) a Meijersovým výborom, holandskou výskumnou sieťou pre právo EÚ.

7.2.5. Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím

Ombudsmanka ako člen rámca EÚ pre Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCPRD) chráni, podporuje a monitoruje vykonávanie dohovoru zo strany administratívy EÚ. V roku 2021 rámcu predsedal Európsky parlament. Rámec pozorne sledoval vývoj týkajúci sa stratégie EÚ pre práva osôb so zdravotným postihnutím na roky 2021 – 2030, ku ktorej rámec prispel. Začali sa aj prípravy na preskúmanie vykonávania záverečných pripomienok Výboru pre práva osôb so zdravotným postihnutím zo strany EÚ.

V nadväznosti na dve vyšetrovania uzavreté v rokoch 2019, resp. 2020, týkajúce sa spôsobu vynakladania finančných prostriedkov EÚ v súvislosti so zariadeniami sociálnej starostlivosti, ombudsmanka začala vyšetrovanie z vlastného podnetu zamerané na spôsob, akým Komisia monitoruje finančné prostriedky EÚ využívané na podporu práva osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb na nezávislý život. Ombudsmanka v súčasnosti posudzuje odpoveď Komisie, pričom na túto tému viedla konzultácie aj s organizáciami zaoberajúcimi sa právami osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb.

Keďže riadenie európskych štrukturálnych a investičných fondov je rozdelené medzi Komisiu a vnútroštátne orgány, ombudsmanka požiadala členov Európskej siete ombudsmanov o vyjadrenie k tejto otázke. Ombudsmanka zorganizovala aj webový seminár s členmi Európskej siete ombudsmanov, na ktorom sa diskutovalo o ústavnej starostlivosti, využívaní finančných prostriedkov a skúsenostiach získaných z pandémie COVID-19.

V júni 2021 ombudsmanka ukončila strategickú iniciatívu zameranú na to, ako Komisia vychádza v ústrety osobitným potrebám zamestnancov so zdravotným postihnutím v kontexte pandémie COVID-19. Na základe reakcie Komisie na pandémiu a podnetov odborníkov vrátane Európskeho fóra zdravotného postihnutia a Agentúry EÚ pre základné práva ombudsmanka vypracovala orientačný zoznam osvedčených postupov na prispôsobenie sa potrebám osôb so zdravotným postihnutím počas mimoriadnych udalostí.

Ombudsmanke bola doručená sťažnosť týkajúca sa odmietnutia Európskej komisie priznať podľa jej pravidiel zvýšený prídavok na dieťa zamestnancovi so zdravotne postihnutým dieťaťom. Ombudsmanka začala vyšetrovanie a vyzvala Komisiu, aby odpovedala na sťažnosť a na súbor konkrétnych otázok.

Úrad prezentoval svoju prácu súvisiacu s právami osôb so zdravotným postihnutím na viacerých podujatiach počas roka vrátane podujatia organizovaného Európskym fórom zdravotného postihnutia.

7.3. Európska sieť ombudsmanov

Európska ombudsmanka sa usilovala posilniť spoluprácu a pracovné metódy Európskej siete ombudsmanov, čo je neformálna sieť, ktorú koordinuje európska ombudsmanka. Európska sieť ombudsmanov pozostáva z približne 100 kancelárií v 36 európskych krajinách a zahŕňa aj Výbor pre petície Európskeho parlamentu.

V roku 2021 sa európska ombudsmanka snažila rozšíriť úlohu Európskej siete ombudsmanov pri budovaní kapacít a výmene osvedčených postupov. Na tento účel boli zorganizované tri cielené webové semináre pre odborníkov v úradoch členov Európskej siete ombudsmanov, na ktorých sa zúčastnili aj odborníci z administratívy EÚ. Tieto webové semináre boli zamerané na rôzne témy: umelá inteligencia a elektronická verejná správa vo verejnej správe, mechanizmus sťažností agentúry Frontex a monitorovanie nútených návratov a inštitucionálna starostlivosť, využívanie fondov EÚ a skúsenosti z pandémie.

Európska ombudsmanka pokračovala vo svojej „paralelnej práci“ s Európskou sieťou ombudsmanov v roku 2021. Národní členovia Európskej siete ombudsmanov boli konzultovaní a zapojení do vyšetrovania Európskej ombudsmanky z vlastného podnetu, ktoré sa týkalo sa spôsobu, akým Európska agentúra pre pohraničnú a pobrežnú stráž (Frontex) rieši sťažnosti týkajúce sa údajného porušenia základných práv prostredníctvom svojho mechanizmu sťažností. Konzultovaní a zapojení do vyšetrovania z vlastného podnetu boli aj v prípade týkajúcom sa spôsobu, akým Európska komisia monitoruje využívanie fondov EÚ na presadzovanie práva osôb so zdravotným postihnutím a starších osôb na nezávislý život.

Prostredníctvom postupu vybavovania dotazov európska ombudsmanka pomáha členom Európskej siete ombudsmanov získať odborné odpovede od príslušných sekcií administratívy EÚ na otázky EÚ, ktoré sa vyskytli počas ich vyšetrovania. V roku 2021 sa dotazy týkali oprávnenosti na získanie digitálneho certifikátu COVID EÚ a povinností Španielska v oblasti ochrany prírody a biodiverzity.

Ombudsmanka sa počas roka stretávala s národnými a regionálnymi ombudsmanmi.

7.4. Europa-Prize – Univerzita Flensburg

V novembri ombudsmanka získala cenu „Europa-Prize“, ktorú udeľuje Univerzita vo Flensburgu, za svoju prácu na zlepšení zodpovednosti a transparentnosti administratívy EÚ. Ombudsmanka vo svojom prejave hovorila o dôležitosti dodržiavania zásad právneho štátu.

„Usilujem sa zabezpečiť, aby rétorika inštitúcií EÚ o právnom štáte a demokratických hodnotách, zodpovednosti a transparentnosti zodpovedala pri styku s občanmi činom. Zlé činy, dokonca aj malé, nenápadné, v rozpore s hodnotami, ktoré je administratíva EÚ povinná dodržiavať, vyčerpávajú tento vzácny, krehký demokratický zdroj a umožňujú zlým aktérom, aby hrali svoje nedemokratické hry,“ uviedla ombudsmanka vo svojom prejave.

8. Zdroje

8.1. Rozpočet

Rozpočet ombudsmana je samostatnou kapitolou v rozpočte EÚ. Je rozdelený do troch hláv. Hlava 1 zahŕňa mzdy, príspevky a iné výdavky súvisiace so zamestnancami. Hlava 2 zahŕňa výdavky na budovy, nábytok, vybavenie a rôzne prevádzkové výdavky. Hlava 3 zahŕňa výdavky, ktoré vyplývajú zo všeobecných činností, ktoré inštitúcia vykonáva. Rozpočtové prostriedky v roku 2021 predstavovali 12 501 836 EUR.

V záujme zabezpečenia efektívneho hospodárenia so zdrojmi interný audítor úradu ombudsmana pravidelne kontroluje systémy vnútornej kontroly a finančné operácie, ktoré úrad vykonáva. Rovnako ako v prípade ostatných inštitúcií EÚ, Európsky dvor audítorov vykonáva audity aj u ombudsmanky.

8.2. Využívanie zdrojov

Ombudsmanka každý rok prijíma ročný plán riadenia, v ktorom sú stanovené konkrétne kroky, ktoré má úrad uskutočniť na účely plnenia cieľov a priorít päťročnej stratégie ombudsmana s názvom V ústrety roku 2024. Ročný plán riadenia na rok 2021 je prvým plánom založeným na tejto novej stratégii.

Úrad ombudsmanky má vysoko kvalifikovaných zamestnancov, ktorí ovládajú viaceré jazyky. Vďaka tomu môže úrad riešiť sťažnosti v 24 úradných jazykoch EÚ a prispievať k zvyšovaniu informovanosti o práci ombudsmana v rámci celej EÚ. Na základe skúseností z roku 2020 úrad v roku 2021 naďalej pozitívne a rýchlo reagoval na výzvy, ktoré predstavovala pandémia COVID-19. Prijal modernú politiku hybridnej práce s cieľom využiť výhody nového digitálneho pracovného prostredia a zároveň zabezpečiť vysokú efektívnosť a pohodu zamestnancov.

V roku 2021 bolo v pláne pracovných miest ombudsmanky uvedených 73 pracovných miest. Okrem toho pracovalo v úrade v priemere šesť zmluvných zamestnancov, pričom v priebehu roka získalo pracovné skúsenosti 16 stážistov.

V júni 2021 ombudsmanka dokončila reorganizáciu úradu vytvorením riaditeľstva pre administratívu. Na základe otvoreného výberového konania bola do funkcie riaditeľa pre administratívu vymenovaná Marie-Pierre Darchy. Nový subjekt je zodpovedný za všetky záležitosti týkajúce sa správy inštitúcie, ľudských zdrojov, rozpočtu, budov, IT a správy záznamov.

Ako nadviazať kontakt s európskou ombudsmankou

Telefonicky

+ 33 (0)3 88 17 23 13

E-mailom

eo@ombudsman.europa.eu

Poštová adresa

Médiateur européen
1 avenue du Président Robert Schuman
CS 30403
F-67001 Strasbourg Cedex

Online

• Website ombudsman.europa.eu
• Twitter twitter.com/EUombudsman
• Instagram instagram.com/euombudsman
• LinkedIn linkedin.com/company/272026
• YouTube youtube.com/user/eotubes

Naše kancelárie

Štrasburg

Adresa pre návštevníkov

Bâtiment Václav Havel (HAV)
Allée Spach
F-67000 Strasbourg

Brusel

Adresa pre návštevníkov

Bâtiment Froissart (FRS)
Rue Froissart 87
B-1000 Bruxelles

© Európska únia, 2022

Pokiaľ nie je uvedené inak, na všetky fotografie a obrázky sa vzťahujú autorské práva © Európska únia, okrem úvodnej fotografie (© golubovy / Stocklib and © f9photos / envatoelements).
Reprodukcia na vzdelávacie a nekomerčné účely je povolená pod podmienkou uvedenia zdroja.
Nastavenie vo FrutigerNext

HTML

978-92-9483-295-5

ISSN 1830-6942

doi:10.2869/924761

QK-AA-22-001-SK-Q