V roku 2001 nemecký lekár poslal Európskej komisii sťažnosť s tvrdením, že Nemecko nedodržalo právne predpisy EÚ o pracovnej dobe, najmä pokiaľ ide o čas, ktorý trávia lekári v nemocniciach v pohotovostnej službe. Príslušné pravidlá boli ustanovené v smernici 93/104/ES a zostali v platnosti, pokiaľ uvedená smernica nebola nahradená smernicou 2003/88. V dvoch rozsudkoch vynesených v roku 2000 a 2003 Európsky súdny dvor rozhodol, že čas strávený v pohotovostnej službe sa má v zmysle týchto pravidiel považovať za pracovnú dobu.

V sťažnosti, ktorá bola poslaná ombudsmanovi v decembri 2003 (sťažnosť 2333/2003/GG), sťažovateľ tvrdil, že Komisia sa nezaoberala jeho sťažnosťou týkajúcou sa porušenia práva Spoločenstva proti Nemecku v rámci primeraného časového obdobia. Ombudsman po preskúmaní prípadu usúdil, že tvrdenie sťažovateľa bolo odôvodnené. Poznamenal však, že Nemecko nedávno zaviedlo nové právne predpisy v tejto oblasti, ktoré ešte Komisia musí preskúmať a že Komisia zjavne uznáva, že rozhodnutia Súdneho dvora vysvetlili príslušné právne otázky. Za predpokladu, že Komisia nespôsobí ďalšie omeškanie pri riešení sťažnosti na porušenie práva Spoločenstva, ktoré podal sťažovateľ, ombudsman preto uzavrel svoje vyšetrovanie.

V novembri 2005 sa sťažovateľ opäť obrátil na ombudsmana. Vo svojej novej sťažnosti (3453/2005/GG) sťažovateľ v podstate zopakoval tvrdenie, ktoré už predložil vo svojej skoršej sťažnosti, podľa ktorej sa Komisia nezaoberala jeho sťažnosťou na porušenie práva Spoločenstva v rámci primeraného časového obdobia. Ombudsman rozhodol otvoriť nové vyšetrovanie.

Vo svojom stanovisku Komisia uviedla, že v septembri 2004 predložila zákonodarnému orgánu Spoločenstva návrh na zmenu a doplnenie smernice 2003/88. Komisia zdôraznila, že preskúma sťažnosť na porušenie práva Spoločenstva, ktorú podal sťažovateľ, so zreteľom na tento návrh a diskusie, ktoré práve vedie s ďalšími inštitúciami Spoločenstva.

Ombudsman dospel k názoru, že predloženie návrhu na zmenu a doplnenie smernice neumožňuje Komisii nesplniť si povinnosť zabezpečiť, aby sa členské štáty riadili existujúcou smernicou. Usúdil tiež, že nespochybniteľné právo vlastného uváženia Komisie v záležitostiach týkajúcich sa tvrdení o porušení práva Spoločenstva členskými štátmi ju neoprávňuje, aby na neurčito odložila rozhodnutie o sťažnosti z dôvodu, že sa platný právny predpis môže niekedy v budúcnosti zmeniť a doplniť.

Ombudsman preto 12. septembra 2006 poslal návrh odporúčania, v ktorom vyzval Komisiu, aby sa čo najskôr a čo najdôkladnejšie zaoberala sťažnosťou na porušenie práva Spoločenstva, ktorú podal sťažovateľ.

Vo svojom podrobnom stanovisku Komisia trvala na svojom stanovisku.

Ombudsman preto 10. septembra 2007 predložil Parlamentu osobitnú správu o tomto prípade.