European Ombudsman
Related documents
Zhrnutie rozhodnutia o sťažnosti 226/2007/MHZ (dôverné) na Európsku komisiu
Sťažovateľ, ktorým je belgická mimovládna organizácia, bol hostiteľom Európskeho spotrebiteľského strediska v Belgicku a získal európsku dotáciu na uskutočnenie tejto činnosti. V tejto súvislosti vykonala Komisia audit a zistila určité nezrovnalosti. Pred oboznámením sťažovateľa s konečnými závermi auditu Komisia zaslala list belgickým orgánom, v ktorom uviedla, že vzhľadom na výsledky auditu sťažovateľ už nemôže vykonávať funkciu vnútroštátneho hostiteľského orgánu. Komisia následne požiadala príslušné orgány, aby určili inú organizáciu. Komisia informovala sťažovateľa o záveroch audítorov až o dva mesiace neskôr. Sťažovateľ preto až vtedy mohol predložiť svoju obhajobu. Okrem toho úradník Komisie informoval tretiu stranu o obsahu uvedeného listu ešte predtým, ako bol tento list zaslaný.
Uvedené činnosti Komisie boli predmetom sťažnosti adresovanej ombudsmanovi. Sťažovateľ takisto tvrdil, že Komisia zneužila svoje právomoci, neposkytla primerané dôvody a v procese pozastavenia dotácie postupovala nejednotne. Okrem toho tvrdil, že audit nebol ani transparentný ani objektívny.
Ombudsman nepovažoval vysvetlenie Komisie týkajúce sa listu za dostatočné. V tomto vysvetlení sa Komisia v podstate odvolávala na potrebu administratívnej naliehavosti. Ombudsman v tejto súvislosti zistil dva prípady nesprávneho úradného postupu. Ombudsman sa domnieval, že bez ohľadu na to, s akým účelom Komisia uvedený list zaslala, a bez ohľadu na to, či uvedené dôvody boli oprávnené, nie je možné narúšať základné právo sťažovateľa na obhajobu ani prezumpciu jeho neviny, a to žiadnym spôsobom. V tejto súvislosti preto navrhol tieto dva návrhy na priateľské riešenie: v prvom sa navrhuje, aby Komisia zaplatila odškodné, a podľa druhého by mohla objasniť svoje stanovisko týkajúce sa možnosti, aby sa sťažovateľ stal v budúcnosti hosťujúcim orgánom.
Komisia odmietla prvý návrh, pričom uviedla, že (i) OLAF a audítori po odoslaní listu nakoniec potvrdili zlé finančné hospodárenie na strane sťažovateľa a (ii) sťažovateľ si bol vedomý toho, že v čase odoslania listu prebiehalo vyšetrovanie. Ombudsman s tým nesúhlasil a zdôraznil, že na základe uvedeného prebiehajúceho vyšetrovania a následných záveroch o nedostatkoch na strane sťažovateľa nebolo možné zrušiť právo sťažovateľa na obhajobu a prezumpciu neviny. Okrem toho nie belgické orgány, ale Komisia mala posledné slovo, pokiaľ ide o výber hostiteľského orgánu. List Komisie mal preto závažný vplyv. Ombudsman vyjadril poľutovanie nad tým, že sa Komisia nespojila priamo so sťažovateľom, aby mu vysvetlila jeho straty. Uzavrel tento aspekt prípadu s kritickou poznámkou o tom, že Komisia nedodržala právo sťažovateľa na obhajobu a porušila zásadu prezumpcie jeho neviny. Pozitívne však hodnotil odpoveď Komisie na jeho druhý návrh na priateľské riešenie, ktorú pochopil tak, že Komisia nebude v budúcnosti brániť sťažovateľovi vykonávať funkciu vnútroštátneho hostiteľského orgánu. Pokiaľ ide o ostatné tvrdenia sťažovateľa, Ombudsman nezistil žiadne prípady nesprávneho úradného postupu.