European Ombudsman
Related documents
(Vypracovaná v súlade s článkom 3 ods. 7 štatútu Európskeho ombudsmana[1])
Podľa názoru ombudsmana, tento prípad nastoľuje dôležitú otázku zásadného významu, konkrétne otázku, či je Komisia oprávnená neobmedzene meškať s vybavovaním stažností, v ktorých sa namieta proti údajnému porušeniu práva Spoločenstva členským štátom s odôvodnením, že nie je schopná dosiahnuť politický konsenzus o tom, ako postupovať ďalej. Podľa názoru ombudsmana, aj keď Komisia má rozhodovaciu právomoc v prípade konania vo veci porušenia právnych predpisov, je povinná vybaviť sťažnosť na porušenie právnych predpisov v primeranej lehote. V tomto prípade sa Komisia v podstate obmedzila na konštatovanie, (i) že je toho názoru, že sťažnosť je „politicky veľmi citlivá a kontroverzná“ a (ii) že rozhodnutie o otvorení konania vo veci porušenia právnych predpisov si vyžaduje podporu Kolégia komisárov a že Komisia doteraz nebola schopná prijať také rozhodnutie. Podľa názoru ombudsmana, tieto úvahy nezbavujú Komisiu povinnosti riadne vybaviť sťažnosti na porušenie právnych predpisov. Ombudsman sa preto domnieva, že by sa záležitosť mala postúpiť Európskemu parlamentu.
Sťažovateľ ponúkal služby spojené so stávkovaním na výsledky športových podujatí v Dolnom Sasku (Nemecko). Vo svojej sťažnosti ombudsmanovi, ktorú podal jeho právnik v januári 2005, sťažovateľ uviedol, že nemecké orgány mu nariadili, aby prestal ponúkať služby spojené so stávkovaním na výsledky športových podujatí, a tak ho donútili skončiť s podnikaním. Podľa názoru sťažovateľa bolo správanie nemeckých orgánov vo všeobecnosti porušením práva EÚ, konkrétne slobody poskytovať služby.
Podľa sťažovateľa jeho právnik 20. februára 2004 podal sťažnosť na porušenie právnych predpisov proti Nemecku a nemeckým orgánom Zastúpeniu Európskej komisie v Berlíne. Podľa sťažovateľa mu následne bolo povedané, keď sa na sťažnosť informoval, že sťažnosť nebola vybavená, a ani nebola postúpená do Bruselu. Právnik sťažovateľa potom poslal sťažnosť priamo Komisii, kde bola zaregistrovaná pod číslom 2004/4463.
V liste z 30. novembra 2004 sa právnik sťažovateľa Komisie pýtal na stav vyšetrovania. Podľa sťažovateľa na tento list nedostal žiadnu odpoveď.
Vo svojej sťažnosti ombudsmanovi sťažovateľ v podstate tvrdil, že Komisia sa jeho sťažnosťou na porušenie právnych predpisov riadne nezaoberala. Tvrdil, že situácia si nutne vyžadovala rýchlu reakciu Komisie, pretože mu vznikali straty z toho dôvodu, že nemohol vykonávať svoju podnikateľskú činnosť.
Komisia vo svojom stanovisku uviedla pripomienky, ktoré sú takto stručne zhrnuté:
V čase zaslania stanoviska (jún 2005) Komisia evidovala sedem sťažností na Nemecko, ktoré sa týkali služieb spojených so stávkovaním (2003/4350, 2003/5288, 2004/4054, 2004/4463, 2004/4899, 2004/4685 a 2005/4017). Tieto sťažnosti sa týkali vnútroštátnych obmedzení ohľadne organizovania služieb spojených so stávkovaním, komerčnej komunikácie týkajúcej sa služieb spojených so stávkovaním a spoločností poskytujúcich služby spojené so stávkovaním.
Prvá sťažnosť poskytovateľa služieb spojených so stávkovaním na výsledky športových podujatí bola zaregistrovaná v apríli 2003. Komisia neprijala rozhodnutie o otvorení konania vo veci porušenia právnych predpisov pretože podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sa súvisiaca vec, ktorá sa týkala Talianska, považovala na účely posúdenia tohto obmedzenia za kľúčovú. Rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2003 vo veci C-243/01 (Gambelli a ostatní)[2] poskytol Komisii usmernenie ako takéto sťažnosti posudzovať.
V zmysle judikatúry Súdneho dvora Komisia posúdila opodstatnenosť a primeranosť niekoľkých vnútroštátnych zákazov služieb súvisiacich so stávkovaním na výsledky športových podujatí. Dňa 30. marca 2004 zaslala Dánsku formálnu výzvu vo veci týkajúcej sa služieb súvisiacich so stávkovaním na výsledky športových podujatí.
Komisia sa však na svojich zasadnutiach 13. októbra a 14. decembra 2004 rozhodla odložiť prijatie rozhodnutia o otvorení konania vo veci porušenia právnych predpisov v prípadoch týkajúcich sa obmedzení podobných tým, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti na porušenie právnych predpisov, konkrétne v prípadoch týkajúcich sa Nemecka (2003/4350), Talianska (2003/4616) a Holandska (2002/5443). Tieto sťažnosti čakali na ďalšie preskúmanie.
Sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov bola prijatá 26. apríla 2004. Listom z 27. mája 2004 Komisia informovala právnika sťažovateľa, že sťažnosť bola zaregistrovaná.
Faxom z 30. novembra 2004 sťažovateľ požiadal Komisiu o kópiu korešpondencie s nemeckými orgánmi. Komisia sa zatiaľ na nemecké orgány neobrátila ani v súvislosti so službami týkajúcimi sa stávkovania na výsledky športových podujatí všeobecne, ani v súvislosti so žiadnym konkrétnym prípadom.
Komisia stále aktívne skúmala špecifické aspekty sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov. Dňa 30. mája 2005 poslala list právnikovi sťažovateľa, v ktorom vysvetlila situáciu a požiadala sťažovateľa, aby predložil kópiu svojho povolenia na poskytovanie stávkových služieb.
Pokiaľ ide o tvrdenie sťažovateľa, že Komisia by mala konať rýchlo, treba poznamenať, že Komisia nemá právomoc ani zasiahnuť a zastaviť konania, ani zabrániť tomu, aby členský štát začal vyšetrovanie trestného činu.
Vo svojom Oznámení Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušeniami práva Spoločenstva (KOM (2002) 141 v konečnom znení, Ú. v. ES 2002 C 244, s. 5), Komisia uviedla, že spravidla navrhuje preskúmanie sťažností s cieľom dospieť k rozhodnutiu o vydaní formálnej výzvy alebo vec uzatvoriť najneskôr do jedného roka odo dňa zaregistrovania sťažnosti. Komisia aj napriek tomu predpokladala možnosť, že toto pravidlo nebude možné vždy dodržať. To bol najmä prípad, keď Komisia bola konfrontovaná s prípadmi, ktoré naznačovali, že bude problematické posúdiť opodstatnenosť a primeranosť príslušného vnútroštátneho opatrenia na základe úvah o verejnom poriadku. Platí to aj pre tento prípad. Za takých okolností sa Komisia zaviazala „informovať sťažovateľa písomne“. V tomto prípade to bolo prostredníctvom listu z 30. mája 2005.
Komisia predložila kópiu svojho listu z 30. mája 2005. V tomto liste sa Komisia odvolala na sťažnosť sťažovateľa na porušenie právnych predpisov, ako keby bola podaná 5. apríla 2004, a na ďalšie listy sťažovateľa alebo jeho právnika z 15. júna 2004, 30. novembra 2004 a 18. apríla 2005. Komisia uviedla, že sa sťažnosťou sťažovateľa a ostatnými sťažnosťami týkajúcimi sa služieb spojených so stávkovaní na výsledky športových podujatí v Nemecku „intenzívne zaoberá“. Pokiaľ ide o časový horizont, v liste sa uvádzalo, „že z dôvodu špeciálnych procesných lehôt pre vyšetrovania Komisie týkajúce sa porušenia Zmluvy, zaujatie stanoviska Komisiou pravdepodobne nemožno v blízkej budúcnosti očakávať“.
Sťažovateľ vo svojich pripomienkach uviedol, že stanovisko Komisie nebolo správne a bolo neúplné pokiaľ ide o dátumy, z toho dôvodu, že svoju sťažnosť podal Zastúpeniu Komisie v Berlíne už 20. februára 2004. Podľa sťažovateľa, táto sťažnosť nebola ani vybavená, ani nebola postúpená ďalej. Len telefonicky sa právnik sťažovateľa na Zastúpení Komisie dozvedel, že sťažnosť bola ešte stále v Berlíne. Podľa názoru sťažovateľa tak stratil vzácny čas. Sťažovateľ ďalej uviedol, že nevedel, ako chcela Komisia ďalej postupovať a kedy chcela konečne požiadať Nemecko o jeho stanovisko.
Sťažovateľ predložil kópie dvoch listov adresovaných Komisii z 5. apríla 2004 a 4. júla 2005. Vo svojom liste Komisii z 5. apríla 2004 sa právnik sťažovateľa odvolal na skutočnosť, že svoju sťažnosť poslal Zastúpeniu Komisie v Berlíne už 20. februára 2004.
Dňa 27. júla 2005 adresoval ombudsman Komisii tento návrh odporúčania podľa článku 3 ods. 6 štatútu:
„Komisia by sa mala zaoberať sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov s náležitou dôkladnosťou a bez zbytočného odkladu.“
Pri návrhu odporúčania vychádzal z týchto úvah:
1.1. Vo svojej sťažnosti ombudsmanovi sťažovateľ uviedol, že jeho právnik poslal sťažnosť na porušenie právnych predpisov Zastúpeniu Komisie v Berlíne už 20. februára 2004. Podľa sťažovateľa mu následne bolo povedané, keď sa na sťažnosť informoval, že sťažnosť nebola vybavená, a ani nebola postúpená do Bruselu. Sťažovateľ potom podal svoju sťažnosť priamo Komisii listom z 5. apríla 2004.
1.2 Komisia sa vo svojom stanovisku vyhla vyjadreniu k tvrdeniu sťažovateľa, že jeho sťažnosť na porušenie právnych predpisov už bola podaná 20. februára 2004, ale predtým sa ňou nezaoberali.
1.3 Ombudsman poznamenal, že údajné nezaoberanie sa listom, o ktorom sťažovateľ tvrdil, že ho adresoval Zastúpeniu Európskej komisie, zo strany Komisie bolo jasne uvedené v sťažnosti, ktorú sťažovateľ podal ombudsmanovi v januári 2005. Za týchto okolností Ombudsman nerozumel, prečo sa k tomu Komisia vo svojom stanovisku nevyjadrila. Na objasnenie toho však bude potrebné vykonať ďalšie dokazovanie. Takéto ďalšie dokazovanie by nevyhnutne viedlo k ďalšiemu omeškaniu pri riešení záležitosti, ktorá bola podľa sťažovateľa naliehavá. S ohľadom na svoje závery týkajúce sa ostatných aspektov prípadu (pozri bod 2 ďalej v texte) sa ombudsman preto domnieval, že najlepším spôsobom, ako postupovať, bolo vylúčiť uvedenú záležitosť z predmetu súčasného vyšetrovania, aby bolo možné sa venovať podstatou záležitosti podľa možnosti čo najrýchlejšie. Sťažovateľ má však možnosť predložiť tento problém ombudsmanovi opäť v osobitnej sťažnosti.
2.1. Sťažovateľ tvrdil, že Komisia sa údajne jeho sťažnosťou na porušenie právnych predpisov č. 2004/4463 nezaoberala riadne. Zdôraznil, že sa o stave svojej sťažnosti informoval listom, ktorý poslal 30. novembra 2004, ale nedostal žiadnu odpoveď.
2.2. Komisia vo svojom stanovisku poukázala na skutočnosť, že v čase zaslania stanoviska (jún 2005) evidovala sedem sťažností na Nemecko, ktoré sa týkali služieb spojených so stávkovaním (2003/4350, 2003/5288, 2004/4054, 2004/4463, 2004/4899, 2004/4685 a 2005/4017). Komisia vysvetlila, že prvú sťažnosť zaregistrovala v apríli 2003 a neprijala rozhodnutie o otvorení konania vo veci porušenia právnych predpisov pretože podľa rozhodnutia Súdneho dvora Európskych spoločenstiev sa súvisiaca vec, ktorá sa týkala Talianska, považovala na účely posúdenia tohto obmedzenia za kľúčovú. Podľa Komisie, rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2003 vo veci C-243/01 (Gambelli a ostatní) poskytol Komisii usmernenie ako takéto sťažnosti posudzovať.
Komisia dodala, že v zmysle judikatúry Súdneho dvora posúdila opodstatnenosť a primeranosť niekoľkých vnútroštátnych zákazov služieb súvisiacich so stávkovaním na výsledky športových podujatí a že 30. marca 2004 poslala Dánsku formálnu výzvu vo veci týkajúcej sa služieb súvisiacich so stávkovaním na výsledky športových podujatí.
Komisia však na svojich zasadnutiach 13. októbra a 14. decembra 2004 rozhodla o odložení prijatia rozhodnutia o otvorení konania vo veci porušenia právnych predpisov v prípadoch týkajúcich sa obmedzení podobných tým, ktoré sťažovateľ uviedol vo svojej sťažnosti na porušenie právnych predpisov, konkrétne v prípadoch týkajúcich sa Nemecka (2003/4350), Talianska (2003/4616) a Holandska (2002/5443). Tieto sťažnosti sa teraz ďalej skúmajú.
Komisia vysvetlila, že faxom z 30. novembra 2004 sťažovateľ požiadal Komisiu o kópiu korešpondencie s nemeckými orgánmi. Komisia zdôraznila, že sa zatiaľ na nemecké orgány neobrátila ani v súvislosti so službami týkajúcimi sa stávkovania na výsledky športových podujatí všeobecne, ani v súvislosti so žiadnym konkrétnym prípadom.
Podľa Komisie, Komisia stále aktívne skúmala špecifické aspekty sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov. Dňa 30. mája 2005 poslala list právnikovi sťažovateľa, v ktorom vysvetlila situáciu, a sťažovateľa požiadala, aby predložil kópiu svojho povolenia na poskytovanie stávkových služieb.
Komisia poznamenala, že vo svojom Oznámení Európskemu parlamentu a Európskemu ombudsmanovi o vzťahoch so sťažovateľom v súvislosti s porušeniami práva Spoločenstva (KOM (2002) 141 v konečnom znení, Ú. v. ES 2002 C 244, s. 5), Komisia uviedla, že spravidla navrhuje preskúmanie sťažností s cieľom dospieť k rozhodnutiu o vydaní formálnej výzvy alebo vec uzatvoriť najneskôr do jedného roka odo dňa zaregistrovania sťažnosti. Podľa Komisie to však nevylučovalo možnosť, že by jej vyšetrovanie mohlo trvať dlhšie. Komisia tvrdila, že to by bol najmä prípad, keď by Komisia bola konfrontovaná s prípadmi, ktoré by naznačovali, že bude problematické posúdiť opodstatnenosť a primeranosť príslušného vnútroštátneho opatrenia na základe úvah o verejnom poriadku. Podľa Komisie taká bola aj situácia v tomto prípade. Komisia poznamenala, že za takých okolností sa zaviazala "informovať sťažovateľa písomne". Podľa Komisie, v tomto prípade to bolo prostredníctvom listu z 30. mája 2005.
2.3. Dobrou správnou praxou je odpovedať na listy občanov v primeranej lehote. V tomto prípade Komisia 30. mája 2005 odpovedala na list sťažovateľa z 30. novembra 2004, t. j. šesť mesiacov potom, ako bol poslaný. Ombudsman poznamenal, že za toto značné omeškanie nebolo ponúknuté žiadne vysvetlenie, ani ospravedlnenie. Skutočnosť, že Komisia neodpovedala na list sťažovateľa z 30. novembra 2004 v primeranej lehote, tak predstavuje nesprávny úradný postup.
2.4 Ombudsman poznamenal, že sa Komisia vo svojom oznámení z roku 2002 zaviazala preskúmať sťažnosti s cieľom dospieť k rozhodnutiu o vydaní formálnej výzvy alebo vec uzavrieť najneskôr do jedného roka odo dňa zaregistrovania sťažnosti. Zo znenia oznámenia („spravidla“) je jasné, že to nevylučuje možnosť, že by vyšetrovanie mohlo trvať aj dlhšie ako jeden rok, keď existujú oprávnené dôvody, najmä keď sa sťažnosť týka závažných alebo komplikovaných otázok. Komisia správne poznamenala, že v oznámení z roku 2002 sa uvádza, že v takých prípadoch musí sťažovateľa písomne informovať.
Ombudsman sa však domnieva, že na to, aby boli informácie, ktoré sa majú poskytnúť v takých prípadoch sťažovateľovi, zmysluplné, musia aspoň vysvetľovať dôvody prečo bude vybavenie sťažnosti trvať viac ako jeden rok.
Komisia však vo svojom liste sťažovateľovi z 30. mája 2005 jednoducho uviedla, „že z dôvodu osobitných procesných lehôt pre vyšetrovania Komisie týkajúce sa porušenia Zmluvy, nemožno zaujatie stanoviska Komisiou pravdepodobne v blízkej budúcnosti očakávať“.
Podľa názoru ombudsmana bolo toto vysvetlenie evidentne neadekvátne, pretože sa netýkalo žiadnych konkrétnych okolností, ktoré by mohli opodstatniť skutočnosť, že vyšetrovanie Komisie prekročilo obdobie jedného roka, ktoré by sa podľa oznámenia z roku 2002 malo „spravidla rešpektovať“. Neuvedenie adekvátnych dôvodov Komisiou pre neschopnosť uzavrieť vyšetrovanie sťažnosti sťažovateľa do jedného roka po jej zaregistrovaní tak predstavuje nesprávny úradný postup.
2.5 Pokiaľ ide o vybavovanie sťažnosti na porušenie právnych predpisov ako také bolo dobrou správnou praxou preskúmať takéto sťažnosti náležite a bez zbytočného odkladu. Ombudsman poznamenal, že Komisia vo svojom stanovisku tvrdila, že stále aktívne skúma špecifické aspekty sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov. Ďalej poznamenal, že vo svojom liste k sťažnosti z 30. mája 2005 Komisia tvrdila, že sa „intenzívne“ zaoberá tak sťažnosťou sťažovateľa, ako aj ostatnými sťažnosťami týkajúcimi sa služieb spojených so stávkovaním na výsledky športových podujatí v Nemecku.
Podľa názoru ombudsmana však tieto tvrdenia nie sú podložené informáciami, ktoré boli predložené ombudsmanovi.
Najprv treba poznamenať, že Komisia zdôraznila, že rozsudok Súdneho dvora zo 6. novembra 2003 vo veci C-243/01 (Gambelli a ostatní) poskytol Komisii usmernenie ako posudzovať sťažnosti, ako je sťažnosť, ktorú podal sťažovateľ. Tento rozsudok bol však vynesený už viac ako jeden a pol roka pred podaním stanoviska. Ďalej treba poznamenať, že Komisia tvrdila, že to bol práve prípad sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov, keď Komisia bola konfrontovaná s prípadom, ktorý naznačoval, že bude problematické posúdiť opodstatnenosť a primeranosť príslušného vnútroštátneho opatrenia na základe úvah o verejnom poriadku. Ombudsman poznamenal, že Komisia sama vo svojom stanovisku potvrdila, že sa zatiaľ na nemecké orgány neobrátila ani v súvislosti so službami týkajúcimi sa stávkovania na výsledky športových podujatí všeobecne, ani v súvislosti so žiadnym konkrétnym prípadom. Je problematické si predstaviť, ako môže Komisia posúdiť opodstatnenosť a primeranosť príslušných ustanovení nemeckého práva, bez toho, aby aspoň požiadala nemecké orgány o informácie a vysvetlenia „úvah o verejnom poriadku“, z ktorých tieto ustanovenia vychádzali.
2.6. Vzhľadom na uvedené skutočnosti dospel ombudsman k názoru, že Komisia sa sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov riadne nezaoberala.
Po prijatí návrhu odporúčania a v súlade s článkom 3 ods. 6 štatútu Európskeho ombudsmana Komisia poslala 5. januára 2006 ombudsmanovi podrobné stanovisko.
Zhrnutie argumentov uvedených v podrobnom stanovisku Komisie:
Sťažovateľ nemal licenciu, ktorá sa vyžaduje v Nemecku, ale mal v úmysle ponúkať svoje služby on-line poskytovateľom služieb pôsobiacim na základe licencie v inom členskom štáte (konať a ponúkať služby ako sprostredkovateľ). Od apríla 2003 do januára 2005 Komisia zaregistrovala sedem sťažností proti Nemecku týkajúcich sa stávkových služieb (vrátane sťažnosti predloženej sťažovateľom). Tieto sťažnosti sa týkali rovnakých obmedzení. Komisia sa preto rozhodla (16. marca a 2. septembra 2005), že sa bude týmito sťažnosťami zaoberať spoločne.
Sťažnosti týkajúce sa služieb súvisiacich so stávkovaním na výsledky športových podujatí boli „politicky veľmi citlivé a kontroverzné“(a to i napriek existujúcej judikatúre v tejto oblasti). Sťažnosti proti Nemecku týkajúce sa obmedzení služieb súvisiacich so stávkovaním na výsledky športových podujatí Nemeckom boli prerokované na štyroch interných zasadaniach týkajúcich sa porušenia právnych predpisov (13. októbra 2004, 14. decembra 2004, 16. marca 2005 a 5. júla 2005). Komisia nebola schopná do dnešného dňa prijať potrebné rozhodnutie.
Komisia uznala a vyslovila ľútosť, že neodpovedala na list sťažovateľa z 30. novembra 2004. Taktiež uznala, že „vysvetlenie“, ktoré uviedla vo svojom liste z 30. mája 2005 bolo neprimerané. Komisia mohla poukázať na skutočnosť, že vyšetrovala niekoľko sťažností proti Nemecku a že tieto sťažnosti boli prerokované na troch interných zasadnutiach (13. októbra 2004, 14. decembra 2004 a 16. marca 2005). Vyslovila ľútosť nad tým, že nebola schopná prijať rozhodnutie o tejto politicky citlivej otázke do jedného roka odo dňa zaregistrovania sťažnosti. Komisia však zastávala názor, že rýchlemu spracovaniu žiadosti by neprospelo zverejnenie ďalších podrobných informácií týkajúcich sa interných diskusií.
Komisia aj napriek tomu poslala ďalší list sťažovateľovi, v ktorom poskytla ďalšie informácie týkajúce sa stavu vybavovania jeho sťažnosti. Generálne riaditeľstvo pre vnútorný trh a služby (GR Markt) vo svojom liste z 10. októbra 2005 sťažovateľa informovalo, že sa rozhodlo spracovať niekoľko sťažností týkajúcich sa príslušných otázok spolu a vysvetlilo, že rozhodnutie otvoriť konanie vo veci porušenia právnych predpisov proti Nemecku si vyžaduje podporu Kolégia komisárov. GR Markt taktiež poukázalo na skutočnosť, že Komisia doteraz nebola schopná doteraz prijať také rozhodnutie a že sťažnosti je potrebné ešte ďalej posúdiť.
Od sťažovateľa neprišli žiadne pripomienky.
Ombudsman sa domnieva, že podrobné stanovisko Komisie nepredstavuje akceptovanie jeho návrhu odporúčania. I keď Komisia priznáva, že neodpovedala na list sťažovateľa z 30. novembra 2004 v primeranej lehote a neposkytla oprávnené vysvetlenie prečo preskúmanie prípadu bude trvať viac ako jeden rok, Komisia nepreukázala, že sa sťažnosťou na porušenie právnych predpisov bude náležite a bezodkladne zaoberať, ako odporúčal ombudsman.
Komisia namiesto toho uviedla skutočnosť, že sa domnieva, že sťažnosti týkajúce sa služieb súvisiacich so stávkovaním na výsledky športových podujatí sú vysoko citlivé a kontroverzné. Komisia tiež vysvetlila, že táto záležitosť bola prerokovaná na štyroch interných zasadnutiach týkajúcich sa porušenia právnych prepisov (13. októbra 2004, 14. decembra 2004, 16. marca 2005 a 5. júla 2005), ale že zatiaľ nebolo možno rozhodnutie prijať. V liste k sťažnosti z 10. októbra 2005, na ktorý sa odvolávalo podrobné stanovisko, GR Markt ďalej vysvetlilo, že rozhodnutie o otvorení konania vo veci porušenia právnych predpisov proti Nemecku si vyžaduje podporu Kolégia komisárov a že Komisia doteraz nebola schopná prijať také rozhodnutie.
Ombudsman víta úprimnosť Komisie tým, že pripustila, že omeškanie vo veci vybavenia sťažnosti sťažovateľa na porušenie právnych predpisov je spôsobené skutočnosťou, že Komisia nebola schopná z politických dôvodov rozhodnúť, ako v tomto prípade (ako aj v niekoľkých ďalších súvisiacich prípadoch) postupovať. Domnieva sa však, že táto skutočnosť nepredstavuje oprávnený dôvod na nevybavenie tejto sťažnosti na porušenie právnych predpisov v primeranej lehote.
Ombudsman si je vedomý skutočnosti, že Komisia má rozhodovaciu právomoc v prípade konania vo veci porušenia právnych predpisov. Treba však poznamenať, že tento prípad sa týka správneho štádia konania. Ombudsman sa domnieva, že je dobrou správnou praxou, aby sa Komisia zaoberala sťažnosťami na porušenie právnych predpisov v primeranej lehote a že Komisia preto nie je oprávnená neobmedzene meškať s prijatím rozhodnutia o konkrétnej sťažnosti na porušenie právnych predpisov. V tomto prípade sa zdá, že Komisia sa záležitosťou zaoberala na štyroch interných zasadnutiach týkajúcich sa porušenia právnych predpisov (13. októbra 2004, 14. decembra 2004, 16. marca 2005 a 5. júla 2005) bez toho, aby dospela k rozhodnutiu, ako postupovať ďalej. Okrem toho, Komisia vo svojom podrobnom stanovisku predloženom 5. januára 2006, nenaznačila, kedy možno očakávať prijatie rozhodnutia.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ombudsman opakuje svoj návrh odporúčania ako odporúčanie pre Komisiu, a to:
Komisia by sa mala zaoberať sťažnosťou sťažovateľa na porušenie právnych predpisov s náležitou dôkladnosťou a bez zbytočného odkladu.
Európsky parlament by mohol zvážiť prijatie tohto odporúčania ako uznesenia.
Štrasburg
P. Nikiforos DIAMANDOUROS
[1] Rozhodnutie Európskeho parlamentu č. 94/262 z 9. marca 1994 o úprave a všeobecných podmienkach upravujúcich výkon funkcie ombudsmana, Ú. v. ES 1994 L 113, s. 15.
[2] Vec C-243/01, Gambelli a ostatní, Zb. 2003, s. I-13031.
